100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. decembra 2017

Dnes je pondelok 11. december 2017 , meniny má Hilda , zajtra bude mať meniny Otília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Mária Simma

Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci

Úvod
Mária Simma je rakúskou mystičkou. Už 50 rokov ju vďaka osobitnému Božiemu daru, ktorý je v dejinách Cirkvi známy, navštevujú duše
v očistci. O čom jej tieto duše hovoria? Upozorňujú, žiadajú o modlitby a hovoria o svojich nevýslovných očistcových utrpeniach, ktoré sú zmierňované radostným očakávaním a istotou, že sa skôr či neskôr ocitnú v Božom náručí. Zjavujú žijúcim na zemi úžasnú moc, ktorou môžu uľahčiť utrpenie zosnulých a súčasne dostať početné dobrodenia a pomoc v tomto živote i živote po smrti.

Svedectvá sestry Emmanuely zapísané v tejto knižke, zozbierané z úst Márii Simmy, nás nútia zamyslieť sa. Môžu nám pomôcť zmeniť naše postoje a zvyklosti a začať žiť iným spôsobom - podľa toho, čo chce Boh...
Pán používa mnohé spôsoby, ktorými sa k svojim deťom denne prihovára a ktorými im pomáha v ich duchovných potrebách. Dary, ktoré Pán dáva omilosteným dušiam, sú mocnými svetlami, ktoré svietia ľuďom na cestu.

Využime to!
O. Matteo La Grua, OFM teológ

Predslov

Jedného dňa som si s veľkým záujmom prečítala knihu o dušiach v očistci.

Hlboko na mňa zapôsobila, lebo obsahovala práve aktuálne svedectvá a súčasne veľmi dobre vysvetľovala učenie Cirkvi, ktoré hovorí o tejto téme. Dozvedela som sa, že autorka knihy Mária Simma ešte žije. Ihneď som sa s ňou skontaktovala a požiadala som ju o rozhovor. Mária súhlasila.
Bola som nadšená jej rozhodnutím, pretože vždy, keď mám možnosť hovoriť o dušiach v očistci, stretávam sa s obrovským záujmom mojich poslucháčov. Často ma žiadajú, aby som im o týchto otázkach čo najviac hovorila. Sú hladní po poznaní, čo každého z nás po smrti očakáva.

Je pravda, že tieto veci sa už vôbec nevyučujú v bežnej katechéze. Spôsobuje to veľkú neznalosť, ba mohli by sme povedať - až istú úzkosť - pred skutočnosťami posledných vecí.

Tieto stránky nám budú pomáhať v odstraňovaní tohto úplne zbytočného strachu pred očistcom a pomôžu nám osvetliť a pochopiť nádheru a plnosť nadšenia, ukrytého v Božom pláne s našou budúcnosťou. Ukážu nám tiež nesmiernu moc urobiť šťastnými duše našich zosnulých. Táto moc, ktorú máme na tejto zemi, v našich rukách, nám pomôže nájsť ozajstné šťastie aj v našom živote.

Sestra Emmanuela

Nariadil zmiernu obetu...

Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránil hriechov, keď na vlastné oči videli u padlých následky hriechu.

Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnulí. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu. “ (2 Mach. 12,41 -45)

Mária žila sama vo svojom domčeku v malebnej dedinke Sonntag vo voralbergských horách v Rakúsku. Práve tam sa uskutočnilo naše stretnutie. Kto to je vlastne - Mária Simma?

Mária bola obyčajnou sedliačkou, ktorá sa už od svojho detstva veľa modlila za duše v očistci. Vo veku 25 rokov bola obdarená veľmi zvláštnou a ojedinelou charizmou v Cirkvi - darom byť navštevovaná dušami v očistci.
Mária bola zapálenou katolíčkou, bola to veľmi skromná a jednoduchá žena. Miestny kňaz, ako aj miestny biskup ju veľmi povzbudzovali v jej poslaní.

Žila chudobne, takže sme v malej izbietke sotva mali miesto prejsť okolo stoličiek, na ktorých sme počas rozhovoru sedeli.
Jej mimoriadna charizma má v dejinách Cirkvi hlboké korene. Je mnoho svätých, či už boli, alebo neboli za nich vyhlásení, ktorí vykonávali túto charizmu. Spomedzi nich vymenujem aspoň sv. Gertrúdu, Sv. Katarínu z Janova, ktorá o tomto veľa písala, Máriu-Annu od Ježiša, Sv. Margitu Máriu Alacoque z Paray-le-Mo-nial. ktorá mala videnie Božského Srdca, Svätého arského farára, sv. Jána Boska, blahoslavenú Miriam z Betlehema, svätú Faustínu,  atď...
Keď si pozorne všímame učenie týchto svätých, zistíme, že všetci tvrdia to isté. Mária Simma len znovu prežívala a dávala ich krásne svedectvo do pozornosti. Mala zásluhu žiť v našej dobe, bola pripravená dať tento dar k dispozícii všetkým, a preto som neváhala ísť sa s ňou pozhovárať.

Aby som sa vyhla ťažkopádnosti textu, v niektorých bodoch zhrniem Máriine odpovede do jedného celku, inokedy zas ponechám celistvosť jej výpovedí. Občas pridám aj svoje osobné poznámky.

Tajomný cudzinec

Sestra Emmanuela: „Mária, môžete nám porozprávať, ako vás po prvýkrát navštívila istá duša z očistca?

Mária Simma:Bolo to v roku 1940, v jednu noc okolo tretej - štvrtej hodiny ráno. Počula som niekoho prechádzať sa po izbe sem a tam. Jeho chôdza ma prebudila a sledovala som, kto to len mohol vstúpiť do mojej izby.“

Sestra Emmanuela: „Dostali ste strach?“

Mária Simma: Nie, ja nie som vôbec bojazlivá.“ Keď som bola malá, moja matka o mne hovorila ako o zvláštnom dieťati, lebo som sa nikdy nebála."

Sestra Emmanuela: „A vtedy v tú noc... Vyrozprávajte mi, ako to bolo!?“
Mária Simma:Zbadala som, že to bol cudzinec. Chodil pomaly sem a tam. Povedala som mu prísnym tónom: „Ako si sem vošiel? Čo si stratil?“ On však pokračoval ďalej a prechádzal sa po mojej izbe, akoby nič nepočul. Znovu som sa ho opýtala: „Čo robíš?“ Keďže stále neodpovedal, vyskočila som z postele a chcela som ho chytiť. Podarilo sa mi iba vystrieť ruky do prázdna. Nič som nedržala, iba vzduch... Išla som si ľahnúť, ale onedlho sa kroky opäť ozvali. Počula som ho prechádzať sa. Pýtala som sa, prečo vidím tohto muža, a nemôžem ho chytiť. Opätovne som vstala a chcela som ho chytiť a zastaviť v jeho chôdzi. Siahla som však do prázdna. Čo cítia k Bohu a akú hlbokú bolesť im táto túžba spôsobuje. Je to naozaj ako agónia. Očistec je ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.

Sestra Emmanuela: „Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení?“

Mária Simma: Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hla, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí".

Sestra Emmanuela: „Môžete nám povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam ísť?
Mária Simma:Duša sa sama rozhoduje ísť do očistca, aby bola čistá, keď pôjde do neba. V očistci duša úplne plní Božiu vôľu. Teší sa napríklad z dobra a želá si naše dobro. Veľmi miluje Boha, aj ľudí na zemi. Je dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom.“

Sestra Emmanuela: „V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom?“

Mária Simma:Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. Tu sa môžeme odvolať na skúsenosti opísané v knihe .Život po smrti.' Duša je natoľko očarovaná Svetlom, že návrat do vlastného tela na zem je pre ňu agóniou.

* Dôležitá láska k blížnemu *

Sestra Emmanuela: „Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci?“

Mária Simma:Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.“

Sestra Emmanuela: „Existujú zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje?“
Mária Simma:Áno, stáva sa to hlavne na Vianoce, na Všetkých svätých, na Veľký piatok, v deň Nanebovstúpenia Pána a v deň Nanebovzatia Panny Márie.

Sestra Emmanuela: „Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca?“

Mária Simma: Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očíslovanie.“

Mária si spomína na jeden príklad, ktorý ju veľmi prekvapil. Bolo to svedectvo o jednom mužovi a jednej žene. o ktorých sa blízki príbuzní u nej informovali, či sa nachádzajú v očistci.
Na veľké prekvapenie tých, čo sa na nich spytovali, žena bola v nebi a muž bol ešte stále v očistci. Žena zomrela pri potrate, zatiaľ čo muž bol často v kostole, viedol veľmi počestný a nábožný život. Mária sa teda znovu informovala, lebo si myslela, že sa pomýlila. Avšak nie - bolo to naozaj tak, ako povedala. Zomreli takmer v rovnakom čase, ale žena s veľkou pokorou vzbudila v sebe hlbokú ľútosť a bola veľmi skromná. Jej muž. naopak, kritizoval každého, bol stále zaneprázdnený, sťažoval sa a všetkých osočoval. Preto bol jeho očistec veľmi dlhý. Mária ešte dodala: „Netreba posudzovať ľudí podľa vonkajších znakov!'1 Prehrešenia proti láske k blížnemu sú také hriechy ako: odvrhnutie niektorých ľudí. ktorých nemáme radi, odmietanie odpustiť niekomu, každá nevraživosť, ktorú v sebe živíme a pod.
Mária nám zverila jedno veľmi prekvapujúce svedectvo, čo sa tohto týka: jedna žena, ktorú dobre poznala, zomrela. Došla do najhoršieho očistca a ukrutne trpela. Keď prišla navštíviť Máriu, vyrozprávala jej príčinu svojho utrpenia. Mala jednu priateľku, proti ktorej sa v nej jedného dňa zrodilo veľké nepriateľstvo. Toto nepriateľstvo pochádzalo od nej samej. Udržiavala ho po celé roky, hoci jej priateľka prišla viac ráz za ňou a navrhovala jej zmierenie a pokoj. Zakaždým odmietla, dokonca aj na smrteľnej posteli.

Hnev, nevraživosť, ktoré v sebe udržiavame, vedie k najhoršiemu. Pokiaľ ide o slová, nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť, že kritizovanie a zlomyseľnosť môže naozaj zabíjať, a naopak, dobré slovo môže uzdravovať.

Sestra Emmanuela: „Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba?

Mária Simma: „Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov (sv. Pavol).


Sestra Emmanuela: „Akými prostriedkami, ktoré máme na zemi k dispozícii, sa môžeme vyhnúť očistcu a ísť priamo do neba?“
Mária Simma:Musíme urobiť veľa pre duše v očistci, pretože ony nám potom neskôr pomáhajú. Treba mať veľa skromnosti. Je to najväčšia zbraň proti Zlému. Skromnosť zaháňa Zlo.


* Vďačnosť spasených *


Hľa, ďalšie svedectvo otca Berliouxa, (ktorý napísal veľmi peknú knihu o očistci), týkajúcu sa pomoci duší z očistca tým, ktorí im pomohli modlitbami a obetami.

Hovorí sa, že jedna osoba, obzvlášť blízka dušiam v očistci, zasvätila celý svoj život, aby im pomohla. V hodine smrti ju napadol zúrivo démon, lebo videl, že jej duša mu unikne. Zdalo sa, že celá pekelná priepasť sa spojila proti nej a obkľúčila ju svojimi kohortami.
Zomierajúca bojovala nejaký čas uprostred najťažších bojov, keď videla zrazu vstúpiť do jej bytu celý zástup neznámych osôb žiarivo krásnych, ktorí zahnali diabla, prejavili jej podporu a nebeské potešenie. Hlboko si vzdychla a unesená radosťou zvolala: „Kto ste? Kto ste preboha, že mi tak dobre robíte?“Návštevníci odpovedali: „Sme dobrodinci, obyvatelia neba, ktorých vaša pomoc doviedla k blaženosti, a preto sme vám teraz zase my prišli na pomoc, aby ste prekročili prah večnosti a aby sme vás vytiahli z tohto miesta strachu a priviedli vás do radosti Svätého Mesta.“ Pri týchto slovách sa tvár umierajúcej rozjasnila v úsmev, zatvorila oči a zaspala v Pánovom pokoji. Jej duša Čistá ako holubica predstúpila pred Pána pánov a našla toľko ochrancov a obhajcov, koľkých svojimi modlitbami vyslobodila. Uznaná za hodnú slávy vošla tam víťazne za potlesku a s požehnaním všetkých tých, ktorým pomohla z očistca.
Kiež by sme aj my pocítili raz také šťastie! Duše, oslobodené vďaka našim modlitbám, sú mimoriadne vďačné, pomáhajú nám veľmi citeľne v našom živote a naozaj vám odporúčam túto skúsenosť. Pomáhajú nám, poznajú naše potreby a získavajú nám veľa milostí.

Iný pekný príklad Márie Simmy ukazuje, ako láska k blížnemu môže napraviť mnohé hriechy:


* Rozhodnutie z lásky *

„Poznala som jedného mladého muža, ktorý mal asi 20 rokov a žil v susednej dedine. Jeho dedina bola v smútku, lebo bola kruto postihnutá celou sériou lavín, v ktorých zahynulo veľa obyvateľov. Bolo to v roku 1954. Jedného večera bol tento mladý muž v dome svojich rodičov a začul, že sa znovu vonku spustila lavína hneď vedľa jeho domu. Začul zúfalé výkriky: „Zachráňte nás, zachráňte nás! Strhla nás lavína!“Jedným skokom zoskočil z postele a ponáhľal sa na pomoc týmto ľuďom. Jeho matka počula výkriky, ale nechcela ho pustiť a povedala mu: „Nech im idú iní pomôcť, nemusíme to byť vždy len my. Je to veľmi nebezpečné, nechcem, aby bolo o jedného mŕtveho viac.

Ním však stále prenikali výkriky zvonku a chcel im naozaj pomôcť. Odstrčil matku a povedal jej: „Áno, idem, veď ich nemôžem takto nechať zomrieť.“ Vyšiel na cestu, zachytila ho lavína a zomrel.

Dva dni po smrti ma v noci navštívil a povedal mi: „Daj odslúžiť za mňa 3 omše a budem vyslobodený z očistca.“ Oznámila som to jeho rodine a priateľom. Boli prekvapení, že iba po 3 omšiach bude oslobodený z očistca, lebo vo svojom živote urobil veľa hlúpostí.

Mladý muž mi povedal: „Urobil som čin z čistej lásky, riskoval som svoj život za tie osoby a vďaka tomu ma Pán prijal tak rýchlo do neba. Láska k blížnemu zakrýva a vynahrádza mnohé hriechy. Áno, láska k blížnemu, jeden jediný nezištný čin lásky zakrýva mnohé hriechy: tento mladý muž viedol rozpustili život a možno by už nemal nikdy inokedy v živote príležitosť vykonať taký veľký Čin lásky a možno by sa z neho stal zlý človek. Vo svojom milosrdenstve ho Pán povolal k sebe v momente, keď bol pre neho najkrajší a najčistejší, vďaka jeho činu lásky. Ďalšia príhoda nám ukazuje, ako si Pán vysoko váži hocijaký jednoduchý čin dobroty:

Jedného dňa prišla duša istej ženy s vedrom v ruke. „Čo chceš urobiť s tým vedrom?“ spýtala som sa jej.„To je môj kľúč do raja", odpovedala celá žiariaca „V mojom živote som sa veľmi nemodlila, do kostola som chodila len zriedka, ale raz, bolo to práve pred Vianocami, som zdarma upratala celý domček jednej starkej. To bola moja spása, moje požehnanie.“ Hľa, to je ďalší dôkaz, že všetko závisí od lásky k blížnemu.

Sestra Emmanuela: „Čo urobil lotor, keď mu Ježiš prisľúbil na kríži, že ešte dnes bude s ním v raji?“

Mária Simma: Skromne prijal svoje utrpenie priznajúc, že je to spravodlivé a nabádal aj druhého lotra, aby tiež prijal svoj údel. Obával sa Boha, čo značí, že mal v sebe skromnosť.“

Keď sa blíži smrť je dôležité, aby sa človek úplne odovzdal do vôle Pána.
Mária mi vyrozprávala veľmi pekný prípad jednej matky štyroch detí. Keď umierala, miesto toho, aby sa búrila a pohoršovala, povedala Pánovi; „Prijímam smrť, lebo to Ty chceš a vkladám môj život do Tvojich rúk. Zverujem Ti moje deti a viem, že sa o ne postaráš.“ Vďaka tejto obrovskej dôvere v Boha išla táto žena rovno do neba, bez toho, aby prešla cez očistec.

Láska, skromnosť, odovzdanie sa Bohu, to sú zlaté kľúče, ktoré nám otvárajú priamu cestu do neba.

Účinná sv. omša


Sestra Emmanuela:
„Mária, môžete nám povedať. aké sú najúčinnejšie prostriedky na oslobodenie duší z očistca?“
Mária Simma:Hlavne sv. omša, pretože sa počas nej sám Kristus obetuje z lásky k nám. Je to obeta Krista seba samého Bohu, Čo je najkrajšia obeta. Kňaz je zástupca Boha, ale Boh sám sa ponúka a obetuje sa za nás. Účinok sv. omše za mŕtvych je o to väčší, čím väčšiu úctu k sv. omši mal nebožtík za svojho života, či sa počas nej modlil s úprimným srdcom, či na ňu chodil, ak mal voľno, aj počas týždňa. Títo ľudia majú ešte väčší úžitok zo sv. omší, ktoré sa za nich slúžia. Aj tu každý zožne to. čo zasial.“

1Prijatý návrh

Duše v očistci vidia napríklad veľmi dobre, či v deň pohrebu sa ten či onen ozaj úprimne za ne modlí, alebo je iba jednoducho prítomný na pohrebnom akte. Hovoria, že slzy mu neslúžia na nič, pomôcť sa môže iba modlitbou. Sťažujú sa, že ľudia idú na ich pohreb bez toho. aby sa úprimne pomodlili za nich čo len jednu modlitbu. Ďalší príklad, ktorý uviedol sv. kňaz z Arsu svojim farníkom ohľadne sv. omše: „Deti moje, jeden dobrý kňaz stratil dobrého priateľa, ktorého veľmi miloval, a preto sa za neho veľa modlil, hlavne za pokoj jeho duše. Jedného dňa mu Boh dal vedieť, že je v očistci a že hrozne trpí. Tento svätý kňaz veril, že najlepšie, čo môže pre neho urobiť je odslúžiť za svojho drahého priateľa sv. Omšu.

V momente obetovania vzal do prstov sv. Hostiu a povedal: Svätý a večný Otče, urobme výmenu. Vy máte dušu môjho priateľa, ktorý je v očistci a ja držím telo vášho syna v mojich rukách.  Dobrý a milosrdný Otče, osloboďte môjho priateľa a ja vám obetujem vášho Syna so všetkými zásluhami jeho umučenia a smrti.'

Jeho žiadosť bola skutočne vyslyšaná. Počas pozdvihovania videl dušu svojho priateľa celú žiariacu od slávy vystupovať do neba: Boh prijal tento jeho návrh na výmenu.“Drahé deti, ak chceme oslobodiť z očistca nejakú dušu, ktorá nám je drahá, urobme podobne. Ponúknime Otcovi skrze Sviatosť oltárnu jeho milovaného Syna so všetkými zásluhami jeho utrpenia a smrti. Určite nám nič neodmietne.

* Obetovanie bolestí *

Existuje ešte aj iný veľmi účinný prostriedok pomoci dušiam v očistci, a to je dobrovoľné obetovanie našich bolestí, pokánie, pôst, zriekanie sa a taktiež obetovanie nášho nedobrovoľného utrpenia a bolestí ako choroba, smútok za niekým, čo nás opustil alebo zomrel.

Sestra Emmanuela: „Mária, vy ste boli viac ráz vyzvaná trpieť za duše v očistci, aby boli vykúpené. Čo ste v tých chvíľach prežívali a cítili?

Mária Simma: Po prvý raz, keď sa ma duša spýtala, či chcem naozaj telesne trpieť za ňu počas troch hodín a potom znovu budem môcť pracovať, som si povedala, že keď bude po troch hodinách po všetkom, môžem to azda prijať. Počas tých troch hodín som mala pocit, akoby to trvalo skôr tri dni, natoľko to bolo bolestivé. Avšak nakoniec, keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že to naozaj trvalo len tri hodiny. Duša mi povedala, že tým, že som prijala toto utrpenie s láskou počas troch hodín, ušetrila som jej 20 rokov očistca. “

Sestra Emmanuela: „Prečo tri hodiny utrpenia na zemi za 20 rokov utrpenia v očistci? Prečo malo vaše utrpenie väčšiu cenu?“

Mária Simma: Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si.

Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, Čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine smrti a bolesti, čo sme jej obetovali, budú našim najcennejším pokladom na druhom svete.“

Sestra Emmanuela: „Často nás jestvovanie utrpenia v našom živote poburuje a robí nám ťažkosti prijať ho a dobre ho prežívať. Ako teda prežívať utrpenie, aby mohlo prinášať ovocie?
Mária Simma: „Utrpenie je najväčším dôkazom Božej lásky. Ak ho dobre obetujeme, môžeme získať veľa duší.“

Sestra Emmanuela: „Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva.

Mária Simma:Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený. “

* Zásluha utrpenia *

Pokiaľ ide o utrpenie, Mária nám vyrozprávala prekvapujúce svedectvo. Stalo sa to v roku 1954. Celá séria smrtonosných lavín sa zrútila na susednú dedinu, kde bývala Mária Simma. Dozvedeli sme sa neskôr, že sa objavili ďalšie lavíny a boli zastavené úplne zázračným spôsobom práve nad dedinou tak, že nespôsobili vôbec žiadne škody. V dedine zomrela jedna žena, ktorá bola chorá už 30 rokov a keďže ju zle ošetrovali, nesmierne trpela. Obetovala celé svoje utrpenie a znášala ho trpezlivo za dobro svojej dediny. Duše povedali Márii Simme, že vďaka obeti tejto ženy bola celá dedina zachránená od lavín. Ak by táto žena bola zdravá, nebola by mohla takto zachrániť celú dedinu. Tým, že znášame trpezlivo svoje utrpenie môžeme zachrániť viacej duší ako modlitbou (avšak modlitba pomáha znášať utrpenie!)

Nepozerajme sa vždy na utrpenie ako na trest. Môže byť prijaté ako zmierna obeta nielen pre nás samých, ale predovšetkým za iných. Kristus bol čistý, nevinný a on trpel najviac ako zmierna obeta za naše hriechy.
Až v nebi sa dozvieme, čo všetko sme obsiahli trpezlivým znášaním nášho utrpenia v spojení s Kristovým utrpením.

Sestra Emmanuela: „Mária, jestvuje v očistci medzi dušami pobúrenie nad ich utrpením?“

Mária Simma: „Nie, ony samy sa chcú očistiť. Chápu, že je to potrebné.“


* Pomoc modlitieb *

Veľmi účinný prostriedok, povedala nám Mária Simma, je Krížová cesta, pretože keď rozjímame nad Pánovým utrpením, začíname pomaly nenávidieť hriech a želáme si spásu všetkých ľudí. Táto náklonnosť srdca prináša dušiam v očistci veľkú úľavu a vzbudzuje v nás kajúcnosť za naše hriechy.

Ďalším veľmi odporúčaným prostriedkom pre duše v očistci je ruženec. Prostredníctvom ruženca sa z očistca oslobodia každý rok mnohé duše, lebo samotná Matka Božia príde do očistca tieto duše oslobodiť. Práve preto duše v očistci nazývajú Pannu Máriu „Matkou milosrdenstva". Duše hovoria Márii Simme, že odpustky majú neoceniteľnú hodnotu pre ich vyslobodenie. Bola by to od nás naozaj krutosť, keby sme nevyužili tieto poklady, ktoré nám Cirkev ponúka na uľavenie dušiam. Bolo by to veľmi zdĺhavé, vysvetľovať všetko ohľadne odpustkov, a preto vám odporúčam text, ktorý napísal pápež Pavol VI v roku 1968 na túto tému.

Modlitby sv. Brigity pre duše v očistci tiež veľmi odporúčame. Nájdete ich v predajniach náboženskej literatúry, alebo požiadajte o ne vášho kňaza.


* Záchranná modlitba *

A konečne akákoľvek modlitba a všetky druhy modlitieb, či nábožných vzdychov, sú tiež účinným prostriedkom pre duše v očistci. Uvediem tu svedectvo Hermana Cohena, židovského umelca, obráteného na katolícku vieru, ktorý si veľmi uctieval sv. Eucharistiu.

Stalo sa to v roku 1864. Utiahol sa zo sveta a vstúpil do veľmi prísneho rehoľného rádu. Často adoroval pred Sviatosťou Oltárnou, ktorú si veľmi uctieval. Počas adorácií úpenlivo prosil Pána, aby obrátil jeho matku, ktorú veľmi miloval. Jeho matka však zomrela bez toho, aby sa obrátila. Cítil z toho takú veľkú bolesť, že sa skoro zbláznil. Hodil sa na zem pred Sviatosťou Oltárnou a nechal voľný priebeh svojmu náreku a takto sa modlil: „Pane, vďačím Ti za všetko, to je pravda, ale či som Ti niekedy niečo odmietol? Moju mladosť, moje nádeje vo svete, môj blahobyt, radosť z rodiny, odpočinok - možno aj zaslúžený? Všetko som obetoval, len Čo si ma zavolal. Moju krv? Bol by som ju tiež vylial a Ty, Pane, Ty večná Dobrota, ktorý si mi prisľúbil stonásobne mi to vrátiť, odmietol si mi dušu mojej matky... Môj Bože, poddávam sa tomuto mučeníctvu, šeptanie bude vychádzať z mojich pier.“ Vzlykot zadúšal toto úbohé srdce. Zrazu záhadný hlas zaklopal na jeho uši a povedal: „Človek slabej viery, tvoja matka je zachránená, vedz, že tvoja modlitba zmôže u mňa všetko. Prijal som všetky tvoje modlitby, čo si ku mne vyslal za tvoju matku a moja Prozreteľnosť na to pamätala v jej poslednej hodine. V momente, keď vydýchla posledný raz, som sa jej predstavil, zbadala ma a zvolala; Môj Boh a Pán!

Pozdvihni sa s odvahou, tvoja matka sa vyhla zatrateniu a tvoje úpenlivé prosby čoskoro oslobodia jej dušu z väzenia očistca. “


Vieme, že otec Herman Cohen sa o niečo neskôr dozvedel pri ďalšom zjavení, že jeho matka sa dostala do neba.
Ešte jedna vec je dôležitá: duše v očistci nemôžu nič pre seba urobiť! Sú úplne bezmocné zmenšiť ich bolesť. Ak sa živí nebudú za ne modliť, zostanú opustené! Dôležité je preto uvedomiť si neuveriteľnú moc každého z nás, ktorú máme v našich rukách; je to žhavá moc na uľahčenie a oslobodenie duší, čo trpia. Napríklad, nikto by ani myšlienkou neodmietol pomôcť dieťaťu, ktoré spadlo zo stromu rovno pred nás a celé by sa hrozne dolámalo. Samozrejme, že by sme preň urobili všetko, čo môžeme.

Podobne si musíme vziať na srdce aj osud týchto duší, čo čakajú na všetko od nás a ktoré čakajú na najmenšiu našu obetu, na každú našu modlitbu, aby sa ich bolesti uľavilo. Možno, že je to aj pre nás vhodná príležitosť preukázať lásku k blížnemu.

Myslím tak napríklad na milosrdného Samaritána z evanjelia a na to, čo urobil pre tohto polomŕtveho človeka, ktorý krvácal na kraji cesty.

Sestra Emmanuela: „Mária, prečo už duše v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, keď my na zemi ich ešte môžeme mať?“
Mária Simma:Pretože v momente smrti je koniec možnosti získať zásluhy. Pokým žijeme na zemi, môžeme napraviť zlo, čo sme spôsobili. Aj anjeli „žiarlia" na nás, lebo my máme možnosť rásť dovtedy, kým sme ešte na zemi.

*Hodina smrti *

Sestra Emmanuela: „Aká je úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti?“
Mária Simma:Oľutovanie je veľmi dôležité! Hriechy sa odpustia, ale zostávajú ešte dôsledky hriechu. Ak chceme získať plnomocné odpustky v momente smrti, čo značí ísť priamo do neba, musí byť duša úplne oslobodená od akejkoľvek náklonnosti k hriechu.“

Chcela by som znovu uviesť veľmi významné svedectvo, ktoré mi vyrozprávala Mária. Požiadali ju informovať sa na jednu ženu, ktorej rodina si myslela, že je stratená, lebo viedla veľmi zlý život. Stala sa jej nehoda. Spadla z vlaku a zabila sa.

Jedna duša prišla za Máriou a povedala jej, že táto žena bola zachránená od pekelného ohňa, pretože v momente, keď zomierala, povedala Bohu: „Máš pravdu, že mi berieš život, lebo takto ťa už nebudem môcť urážať.“ Táto veta vymazala všetky jej hriechy. Tento príklad ukazuje že aj jediné oduševnenie v momente smrti môže človeka zachrániť. Neznačí to, že sa vyhla očistcu, ale sa aspoň nedostala do pekla, ktoré si možno svojou neverou a zlým životom zaslúžila.

Sestra Emmanuela: „V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou?"

Mária Simma:Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie :„Prijímam, Či neprijímam možnosť ísť k Bohu. “Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísane všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život!“

Veľmi sa to podobá na svedectvá o svetle a návrate na zem. Tieto osoby, čo mali takúto skúsenosť, už nemôžu žiť tak isto, ako žili predtým, než uvideli toto svetlo.


Sestra Emmanuela: „Mária, v momente smrti sa Pán zjaví všetkým dušiam rovnako mocne?“

Mária Simma:Každému je daná možnosť uvidieť


Sestra Emmanuela: „Vedia duše v očistci, čo sa stane vo svete?“

Mária Simma: „Nevedia všetko, ale vedia veľa vecí.

Sestra Emmanuela: „Hovoria vám tieto duše, čo sa stane?“
Mária Simma: Povedia jednoducho len, že „niečo je pred dverami", ale nepovedia čo. Povedia iba toľko, koľko je potrebné na to, aby sa ľudia obrátili.“ ;

Sestra Emmanuela: „Utrpenie v očistci je bolestnejšie ako veľké utrpenie tu na zemi?“Mária Simma:Áno, ale iba symbolickým spôsobom. Spôsobuje to väčšie bolesti v duši,“

Sestra Emmanuela: „Prichádza Ježiš osobne do očistca?“
Mária Simma:Nikdy mi to žiadna duša nepovedala. Do očistca prichádza iba Božia Matka. Raz som sa jej spýtala jednej duše z očistca, Či ona sama hľadala dušu na ktorú som sa spytovala. Odpovedala mi: Nie, Matka milosrdenstva nám povedala, ako to je. Ani svätí neprichádzajú do očistca, ale anjeli tam sú. Je tu svätý Michal, a každý anjel strážny je pri svojej duši.


Sestra Emmanuela: „Čo robia anjeli strážcovia v očistci?“
Mária Simma:Potešujú a pomáhajú im. Duše ich môžu dokonca aj vidieť. “

Sestra Emmanuela: „Dnes mnohí ľudia veria v reinkarnáciu. Čo nám o tom duše hovoria?“

Mária Simma:Duše hovoria, že Boh nám dáva iba jeden život.“

Sestra Emmanuela: „Niektorí hovoria, že jeden celý život nestačí na poznanie Boha a na to, aby mal človek naozaj čas obrátiť sa, a že to nie je spravodlivé. Čo by ste im na to odpovedali?“

Mária Simma:„ Všetci ľudia majú svoj vnútorný hlas. Aj tí, čo sú iba matrikoví katolíci, rozpoznajú inštinktívne Boha.

Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek má svedomie od Boha, vnútorne rozpozná dobro od zla. samozrejme na rôznych stupňoch, a vie to dobre rozlišovať. S týmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým.“

Sestra Emmanuela: „Čo sa stane s ľuďmi, čo spáchali samovraždu? Navštívili vás už také osoby?“

Mária Simma: Až doteraz som nikdy nestretla prípad samovraha, čo by bol stratený. To však samozrejme neznačí, že také prípady neexistujú, dosť často mi duše hovoria, že najviac sú zodpovední tí, čo s nimi Žili, keď boli nedbanliví, alebo keď odpovedali na ohováranie.“

Sestra Emmanuela: „Ľutujú tieto osoby, že spáchali samovraždu?
Mária Simma:Áno, ale samovražda je niekedy spôsobená duševnou chorobou. Keď potom vidia veci v Božom svetle, ľutujú to, lebo zrazu pochopia, koľko milostí bolo pre nich pripravených na obdobie, čo mali ešte žiť. Vidia tento čas, čo im zostal. Vidia taktiež všetky duše, ktorým mohli pomôcť, keby boli obetovali zvyšok svojho života Bohu. Čo ich najviac bolí, je to keď vidia, čo všetko mohli urobiť, a neurobili, lebo si skrátili život. Ak je príčinou samovraždy choroba, Pán to berie do úvahy.

Sestra Emmanuela: „Navštívili vás osoby, čo samy seba pomaly ničili, napríklad predávkovaním sa drogami?“
Mária Simma:Áno, nie sú stratené. Závisí to od príčiny drogovania sa, ale musia trpieť v očistci.“

Sestra Emmanuela: „Ak vám napríklad poviem: „Veľmi vo svojom tele trpím, aj vo svojom srdci, je to veľmi ťažké pre mňa, chcela by som zomrieť! Čo robiť?“
Mária Simma:Áno, je to dosť časté. Povedala by som: „Bože môj, môžem obetovať tieto bolesti na záchranu duší?“ Pán mi dá vieru a odvahu. Avšak dnes to už nik nepovie. Možno tiež povedať, že týmto činom získa duša veľký pocit blaženosti pre nebo, kde sú tisícky rôznych blažeností, ale tam každý prežíva svoju plnú blaženosť, všetky želania sa mu splnia. Každý vie, že si viac nezaslúži.

Sestra Emmanuela: „Osoby iných náboženstiev vás tiež prišli navštíviť? Napríklad Židia?“ Mária Simma:Áno, sú šťastní. Ten, kto svoju vieru prežíva dobre, je šťastný. Avšak prostredníctvom katolíckej viery je možné získať najviac pre nebo.“

Sestra Emmanuela: „Sú aj náboženstvá, ktoré sú zlé pre dušu?“
Mária Simma:Nám katolíkom sú najbližší ortodoxní a protestanti. Je veľa protestantov, čo sa modlia ruženec. Sekty sú veľmi zlé. Treba urobiť všetko preto, aby sme zo sekty odišli.“

Sestra Emmanuela: „Sú v očistci aj kňazi?“
Mária Simma:Áno, je ich tam veľa... Nepomáhali rešpektovať sv. Eucharistiu, a tým trpí celá viera. Často sú v očistci preto, že zanedbávali modlitbu, čo zmenšilo ich vieru. Je však aj veľa tých, čo išli priamo do neba!“

Sestra Emmanuela: „Čo by ste povedali kňazovi, ktorý by chcel naozaj byť kňazom podľa Božieho srdca?
Mária Simma:Poradila by som mu, aby sa veľa modlil k Duchu Svätému a každý deň ruženec.

Sestra Emmanuela: „Sú v očistci aj deti?“
Mária Simma:Áno, ale v očistci nie sú tak dlho, a nie je to pre nich veľmi bolestné, lebo nevedia dobre rozlišovať.“

Sestra Emmanuela: „V akom veku bolo najmenšie dieťa, ktoré ste videli?“
Mária Simma:Štyri roky. Bola v očistci preto, lebo na Vianoce dostala do daru od rodičov bábiku. Jej sestra dvojička tiež dostala bábiku. Toto štvorročné dievčatko si bábiku pokazilo. Ukradomky a vediac, že ju nikto nevidí, vymenila svoju pokazenú bábiku za sestrinu dobrú. Vedela veľmi dobre vo svojom malom srdiečku, že spôsobí sestre bolesť. Vedela tiež, že je to klamstvo a nespravodlivosť. Za toto všetko sa dievčatko dostalo do očistca. Deti majú často živšie svedomie ako dospelí. Treba u nich bojovať proti klamstvu, na ktoré sú veľmi citlivé.“

Sestra Emmanuela: „Ako môžu rodičia pomôcť pri formovaní svedomia svojich detí?“ Mária Simma:Ponajprv dobrým príkladom, to je najdôležitejšie a potom modlitbou. Rodičia majú požehnávať svoje deti a poúčať ich o veciach Božích.“

Sestra Emmanuela: „Navštívili vás duše, ktoré na zemi robili perverzné veci, napríklad sexuálne?“

Mária Simma:Áno, nie sú celkom stratené, ale musia veľa trpieť, aby sa očistili. Napríklad homosexualita pochádza skutočne od Zlého.“

Sestra Emmanuela: „Aké rady by ste mohli dať týmto homosexuálnym osobám?“

Mária Simma:Aby sa veľa modlili a dostali silu sa od toho oslobodiť. Majú predovšetkým prosiť sv. Michala archanjela, pretože hlavne on bojuje proti Zlému.

Sestra Emmanuela: „Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla?“

Mária Simma:Ak niekto nechce ísť k Bohu.

Na túto tému som sa spytovala Vicky, jednej z vizionárok z Medžugoria, čo videla peklo. Povedala mi, že do pekla idú iba tí, čo sa rozhodli ísť tam celkom slobodne. Boh nikoho neposiela do pekla, práve naopak, Boh úpenlivo prosí každú dušu, aby prijala jeho milosrdenstvo. Hriech proti Duchu Svätému, o ktorom hovorí Ježiš, že sa neodpúšťa, je radikálne odmietanie milosrdenstva, pri plnom svetle a pri plnom vedomí. Ján Pavol II. to veľmi dobre vysvetlil vo svojej encyklike o milosrdenstve. Aj tu môžeme svojimi modlitbami veľmi pomôcť dušiam, ktoré sú v nebezpečenstve zatratenia. Ponúkam vám ešte ďalšie svedectvo Márie Simmy:

* Blízko pekla *

Jedného dňa som bola vo vlaku a v mojom kupé sa nachádzal muž, čo stále hovoril proti Cirkvi, proti kňazom, ba aj proti samotnému Bohu.“

Povedala som mu: „ Vy nemáte právo toto všetko hovoriť. To nie je dobre“. Keď sme prišli na miesto, pri schádzaní z vlaku na schodíkoch som jednoducho povedala Bohu: „Pane, nezatrať túto dušu.“ O niekoľko rokov neskôr ma duša tohto muža prišla navštíviť. Povedal mi, že bol celkom blízko pekla a že sa zachránil od pekelného ohňa jedine vďaka mojej modlitbe, čo som vtedy vyslovila.
Pôsobí silným dojmom, keď vidíme, že jednoduché oduševnenie srdca za niekoho môže zamedziť zatratenie duše. Do pekla sa dostane človek v dôsledku pýchy, ak tvrdohlavo a dobrovoľne vyslovuje Bohu svoje nie. Naša modlitba môže vyprovokovať skromnosť u toho, čo umiera a jediný, čo i najmenší čin skromnosti, môže spôsobiť vyhnutie sa večnému zatrateniu.

Sestra Emmanuela: „Mária, ako sa môže človek dostať až do takého štádia, že úplne povie nie Bohu v momente smrti, aj keď ho môže vidieť?“
Mária Simma:Jeden muž mi povedal raz, že nechce ísť do neba, pretože Boh dopúšťa nespravodlivosť. Odpovedala som mu, že nie Boh, ale ľudia. Povedal: Dúfam, že nestretnem Boha po mojej smrti, lebo ho zabijem sekerou.“

Mal v sebe hlbokú nenávisť voči Bohu. Boh necháva človeku slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného výberu. Boh dáva každému počas celého života na zemi a aj v hodine smrti dostatok milosti, aby sa obrátil, aj keď strávil celý svoj život v temnotách. Ak žiadame o odpustenie, samozrejme bez vypočítavosti, môžeme byť zachránení.“

Sestra Emmanuela: „Ježiš hovorí, že je ťažké bohatému dostať sa do kráľovstva nebeského. Videli ste podobné prípady?“
Mária Simma:Ak robia dobročinné diela a robia všetko s láskou, aj bohatí môžu prísť do neba, tak ako chudobní.“

Sestra Emmanuela: „V súčasnosti vás ešte stále navštevujú duše z očistca?“

Mária Simma:Áno, dva-tri krát do týždňa.“

Sestra Emmanuela: „Čo si myslíte o špiritizme? Napríklad, keď vyvolávajú duchov zomrelých, keď spôsobujú otáčanie stolov a pod...?
Mária Simma:Nie je to dobré, je to vždy diabolské, tými stolmi hýbe démon.“

Sestra Emmanuela: „Aký je rozdiel medzi tým, čo prežívate vy s dušami a špiritizmom s jeho praktikami?

Mária Simma:Nemáme vyvolávať duše zomrelých. Ja sa neusilujem o ich príchod. Pri špiritizme duše provokujú a privolávajú ich. Tento rozdiel je celkom jasný a musíme to brať do úvahy s celou vážnosťou. Ak by mali ľudia veriť iba jednu jedinú vec z toho, čo som povedala, bola by som rada, keby to bolo nasledovné: tí, čo vykonávajú špiritizmus (točiace stoly či iné podobné praktiky) si myslia, že vyvolávajú duše zomrelých. V skutočnosti ak dôjde k odpovedi na ich volanie, je to vždy Satan a jeho anjeli, Čo odpovedajú. Tí, Čo vykonávajú špiritizmus, robia tým čosi veľmi nebezpečné (veštci, čarodejníci, bosoráci) tak pre nich samých, ako aj pre tých, čo ich žiadajú o radu. Sú v klamstve až po krk. Je prísne zakázané vyvolávať duchov mŕtvych (pozri Dt 18, 9-15). Pokiaľ ide o mňa, ja som ich nikdy nevyvolávala, nevolám ich ani ich nikdy nebudem vyvolávať. Iba sám Boh umožňuje to, čo sa mne stáva.
Samozrejme, že Satan môže napodobňovať všetko, čo prichádza od Boha a aj to robí. Môže napodobňovať hlasy mŕtvych, môže napodobňovať ich vzhľad. Ale nech je to akýkoľvek prejav, prichádza vždy od Zlého. Satan môže dokonca aj uzdraviť, ale jeho uzdravenia nikdy dlho netrvajú.

Sestra Emmanuela: „Aj vás osobne oklamali nepravé zjavenia? Napríklad diabol sa zmenil na dušu z očistca, aby sa vám prihováral?“
Mária Simma:Áno, raz prišla za mnou jedna duša a povedala mi: „ Neprijmi dušu, čo príde po mne, lebo bude od teba žiadať veľké utrpenie a nebudeš môcť urobiť, čo od teba bude žiadať!'' Bola som zmätená, lebo som si spomenula, Čo mi povedal môj kňaz, že mám prijať každú dušu s veľkodušnou štedrosťou.

Bola to naozaj pre mňa skúška poslušnosti. Sama seba som sa spytovala, či to nebol skôr démon ako duša z očistca. Preto som tejto duši povedala: „Ak si démon, odíď odo mňa!“ V tom momente zreval a odišiel Je jasné, že duša, čo prišla po ňom, naozaj potrebovala moju pomoc.“

Sestra Emmanuela: „Keď sa zjaví diabol, pomôže svätená voda zahnať ho?

Mária Simma:Áno.

Sestra Emmanuela: „Teraz ste veľmi známa, hlavne v Nemecku a v celej Európe. Spočiatku ste boli utiahnutá. Ako vás ľudia zo dňa na deň začali uznávať a veriť, že vaše nadprirodzené skúsenosti sú skutočne autentické?“
Mária Simma:Stalo sa to tak, že ma duša požiadala, aby som upovedomila ich rodiny, že majú vrátiť nespravodlivo nadobudnutý majetok. Ľudia videli, že to, čo som im povedala bolo pravdivé.“

* Žiadosti o nápravu *

Pokiaľ ide o tieto záležitosti, Mária mi rozprávala veľa svedectiev. Bolo by to veľmi dlhé, keby som ich tu všetky uvádzala. Viac ráz prišli duše za Máriou a hovorili jej: „Choď k mojej rodine v tej a tej dedine, (o ktorej nikdy nepočula) a povedz môjmu otcovi, môjmu synovi, môjmu bratovi, aby vrátil taký majetok; takú sumu peňazí, na takom mieste, čo som získal takým spôsobom. Vyslobodím sa z očistca, keď tento majetok neprávom nadobudnutý navrátim.“
Mária uviedla všetky upresnenia týkajúce sa miesta, predmetu, oblečenia, ľudia boli otrasení, keď videli, že pozná všetky detaily, pretože Často ani samotní členovia rodiny nepoznali všetky tie podrobnosti. Lebo často ani rodina nevedela, že majetok bol nadobudnutý neprávom. Odvtedy začala byť Mária Simma veľmi známou.

Sestra Emmanuela: „Uznáva Cirkev túto veľmi zvláštnu charizmu, ktorú vykonávate pre duše v očistci a pre tých, ktorých sa vás apoštolát týka?“
Mária Simma:Môj biskup mi povedal, že pokiaľ nedošlo k teologickej chybe, mám pokračovať. Súhlasí s tým. Kňaz našej farnosti, ktorý je aj mojím duchovným vodcom, taktiež tieto veci odobruje.“

Sestra Emmanuela: „Toľko ste toho urobili pre duše v očistci, že dozaista keď vy tiež zomriete, tisícky duší vás budú sprevádzať až do neba! Domnievam sa, že nebudete musieť prejsť cez očistec!“

Mária Simma:Nemyslím si, že pôjdem rovno do neba bez očistca, lebo som mala viac svetla, viac vedomosti ako iní, moje chyby sú preto vážnejšie. Avšak aj tak dúfam, že duše mi pomôžu vstúpiť do neba!“

Sestra Emmanuela: „Ste rada, že máte túto charizmu, alebo je to pre vás príťažou, všetky tie neprestajné žiadosti zo strany duší?“
Mária Simma:Nesťažujem sa na ťažkosti, lebo viem, že im môžem veľmi pomôcť! Pomáhať mnohým dušiam - to robím rada. Som šťastná, že to môžem robiť.“

Sestra Emmanuela: „Veľmi pekne vám ďakujem za pekné svedectvo, čo ste nám podali. Môžete nám v krátkosti povedať niečo o vašom živote?“
Mária Simma:Chcela som ísť do kláštora keď som bola mladá, ale matka mi hovorila: počkaj až budeš mať 20 rokov. Nechcela som sa vydať. Matka mi veľa hovorila o dušiach v očistci a už aj v škole mi tieto duše pomáhali. Povedala som si, že musím pre ne urobiť všetko. Po skončení školy som chcela ísť do kláštora. Išla som k sestrám Božského srdca, ale povedali mi, že mám slabé zdravie na to, aby som u nich zostala. Ako dieťa som v skutku mala zápal pľúc a zápal pohrudnice.
Moja predstavená potvrdila moje náboženské povolanie, ale odporúčala mi vstúpiť do iného - ľahšieho radu a vyčkať ešte niekoľko rokov. Ja som chcela ísť do kontemplatívneho rádu a to ihneď. Po ďalších dvoch pokusoch bol uzáver ten istý: moje zdravie bolo príliš krehké. Povedala som si teda, že vstúpiť do kláštora nebola vôľa Božia. Morálne som tým veľmi trpela a hovorila som si, že Pán mi neukázal, čo odo mňa chcel až do dňa, keď mi zveril úlohu pre duše v očistci vo veku 25 rokov. Nechal ma teda čakať 8 rokov. Doma nás bolo osem detí, ja som pracovala doma na našom hospodárstve od pätnástich rokov, potom som išla do Nemecka za slúžku k jednému sedliakovi a neskôr som pracovala tu doma na našom hospodárstve. Od 25 rokov, keď začali ku mne prichádzať duše a veľa som pre ne trpela, moje zdravie sa veľmi zlepšilo.“

Rozprávanie Márie Simmy týmto končí.

* Zasvätenie sa službe *

Čítala som zápisky o živote Márie Simmy od otca Alfonza Matta ( jej duchovného vodcu ), z ktorých môžeme pridať ďalšie informácie. Zasvätila svoju panenskosť Panne Márii a zasvätila sa Márii hlavne pre duše v očistci. Zasvätila sa taktiež Bohu ako duša - obeť, duša lásky a zmierenia. Farár povedal, že pri rôznych príležitostiach sa obetovala ako obeť na pomoc zosnulým, svojim dobrovoľným utrpením, niekedy dosť veľkým, vďaka ktorému zmenšila bolesti mnohých duší. Ponúkala Bohu neprestajné modlitby, omše a pokánie.
Od smrti svojho otca v r. 1947 žije sama v rodičovskom dome a na zabezpečenie svojich potrieb pokračuje v obrábaní svojej malej záhrady. Žije chudobne, pomáhajú jej milosrdné osoby. Keď jej niekto ponúkne peniaze, dá všetky na faru na odslúženie omší, na dielo milosrdenstva a hlavne na misie. Činnosť Márie Simmy sa neobmedzuje iba na pomoc zosnulým, ale aj na výzvu a pomoc živým, aby pomáhali dušiam v očistci a umierajúcim.

* Niekoľko jej vlastných poznámok *

Netreba lamentovať nad časmi, čo prežívame. Rodičia nepomáhajú svojim deťom, ak im splnia všetky želania a dajú im všetko, čo chcú len preto, aby ich uspokojili a nepočuli ich kričať. Pýcha sa takýmto spôsobom môže zakoreniť v srdci dieťaťa. Neskôr, keď začne dieťa chodiť do školy, nevie sa pomodliť Otče náš, ani sa prežehnať. Niekedy nevie o Bohu vôbec nič. Učte dieťa prinášať obety! Prečo je dnes taká náboženská ľahostajnosť? Taká morálne dekadencia? Pretože sa deti nenaučili zriekať sa svojich vrtochov. Neskôr sa z nich stanú nespokojní ľudia bez úsudku, ktorí sa zúčastňujú na všetkom a chcú všetko mať v hojnosti, čo spôsobuje sexuálne úchylky. Ten, čo sa od detstva nenaučil ovládať sa, stane sa egoistom bez lásky, tyranom. Preto je dnes veľa nenávisti a chýba láska k blížnemu. Chceme žiť v lepších časoch? Začnime výchovou detí!

* V súčasnosti mnohí hrešia *

proti láske k blížnemu hlavne ohováraním, klamstvom a klebetami. Kde sa začína? V mysli: tieto veci treba vyučovať od malička a okamžite zaháňať myšlienky, ktoré sú proti láske k blížnemu. Bojujme teda okamžite proti všetkým myšlienkam, ktoré sa protivia láske k blížnemu a nebudeme posudzovať iných bez lásky. Pre všetkých katolíkov je apoštolát povinnosťou. Pre niektorých je povolaním, pre iných je apoštolát dávanie dobrého príkladu. Starostlivosť o dušu nemá byť udúšaná prehnanou starostlivosťou o telo. Spoznať Máriu Simmu bolo pre mňa skutočnou radosťou. Je to žena, ktorá úplne oddala celý svoj život. Každá sekunda, každá hodina jej života má váhu večnosti, nielen pre ňu, ale pre toľko duší, známych či neznámych, ktorým pomohla oslobodiť sa z očistca a pridať sa k večnej radosti v nebi... Mária Simma, Gros Valsertal, A-6731 Sonntag, Rakúsko.

* Poznatky niektorých svätých o očistci *

Viacerí svätí sa stali bohatým zdrojom informácií o skutočnosti očistca. Vďaka ich svedectvám majú veriaci konkrétne príklady, ktoré v tejto veci objasňujú a potvrdzujú učenie Cirkvi.
Všimnime si, čo o tom vieme od troch svätcov, ktorí majú významný vplyv práve na našu generáciu. Bude to svätý páter Pio, svätá Terezka z Lisieux a svätá Faustína Kowalská.

Svätý páter Pio

Otcovi Anastáziovi páter Pio rozprával nasledujúcu príhodu: Raz večer som bol na chóre sám a ako som sa modlil, začul som šuchot rúcha. Nato som zbadal pri hlavnom oltári mladého rehoľníka.
Zdalo sa, že utiera prach zo svietnikov a upravuje vázy s kvetmi. Myslel som, že je to otec Leo a pripravuje oltár. Keďže bol čas večere, podišiel som k nemu a povedal som; „Otec Leo, choď večerať. Teraz nie je čas na utieranie a upravovanie oltára.“ Lenže zaznel hlas, ktorý nepatril otcovi Leovi. Dotyčný mi povedal: „Ja nie som otec Leo.“ Opýtal som sa teda: „A kto si?“ Odvetil: „Som jedným z tvojich spolubratov, ktorý tu robil noviciát. Často som sa nedbalo poklonil Ježišovi, keď som prechádzal popred oltár a neprejavil som primeranú úctu Najsvätejšej Sviatosti uchovávanej vo svätostánku. Pre tento ťažký priestupok som doteraz v očistci. No Boh vo svojej nesmiernej dobrotivosti ma sem poslal, aby si ty mohol urýchliť čas, keď sa budem môcť tešiť v raji. Pros za mňa!“
V domnení, že voči tejto trpiacej duši budem veľkodušný, som odpovedal: „Budeš v raji zajtra ráno, keď budem sláviť svätú omšu.“ Nato tá duša zvolala: „Ty ukrutník!“, a plačky zmizla.
Ten nárek spôsobil v mojom srdci takú ranu, že ju budem cítiť celý život. Ja som totiž tú dušu mohol poslať do raja hneď, no odsúdil som ju ostať ešte ďalšiu noc v očistcovom ohni.
Jeden večer páter Pio bol na prízemí v miestnosti prerobenej na útulok pre pocestných. Bol sám a len čo si ľahol na skladaciu posteľ, objavil sa nečakane pred ním človek v čiernom plášti. Páter Pio sa veľmi udivený zdvihol z lôžka a spýtal sa muža, kto je a čo si praje. Neznámy odpovedal, že je duša z očistca.„Som Pietro Di Mauro,“ povedal. „Zahynul som pri požiari dňa 18. septembra 1908 v tomto kláštore.“
Konvent bol totiž po vyvlastnení cirkevných majetkov premenený na útulok pre starých ľudí. „Zomrel som v plameňoch, ako som spal na slamníku práve v tejto miestnosti. Prichádzam z očistca. Boh mi dovolil prísť sem, aby som ťa poprosil odslúžiť za mňa zajtra ráno omšu. Vďaka nej budem môcť vojsť do raja.“Páter Pio mu prisľúbil, že zaňho odslúži omšu. Potom dodal: „Nato som ho chcel odprevadil' k bráne konventu. Keď sme vošli do kostola, muž pri mojom boku nečakane zmizol, takže mi bolo úplne jasné, že som hovoril so zomretým. Priznávam, že som sa do konventu vrátil zarazený. Otec Paolino di Casacalenda, gvardián konventu, zbadal, aký som nesvoj. Ja som mu rozpovedal, čo sa mi stalo a žiadal som o povolenie slúžiť omšu za dušu tohto zomretého. “O niekoľko dní otec Paolino si chcel overiť, čo som povedal. Zašiel teda na obecný úrad a v registri mu na požiadanie dovolili nahliadnuť do zoznamu zomretých v roku 1908. Rozprávanie pátra Pia bolo pravdivé. V zozname zomrelých našiel, že 18. septembra 1908 počas požiaru zahynul v útulku Pietro Di Mauro.
Pani Cleonice Morcaldi zo San Giovanni Rotondo bola jednou z duchovných dcér otca Pia. Mesiac po smrti svojej matky išla sa pani Cleonice vyspovedať k pátrovi Piovi. Po spovedi jej páter povedal: „toto ráno tvoja matka odišla do raja. Videl som ju počas slúženia svätej omše. "Podobne ako svätá Terézia a svätá Faustína, aj páter Pio mohol vidieť poza hmatateľný svet.
Pre neho nestál medzi rajom, očistcom a zemou nijaký múr. Tieto svedectvá sú pre nás naozaj vzácne, lebo nám predstavujú svet, ktorý naše oči nevidia, no ktorý je skutočnejší, než obrazovka televízora či počítača.

Svätá Terézia z Lisieux

Je najmladšou učiteľkou Cirkvi. V čase, keď katolícki intelektuáli prehlbovali osobitným spôsobom pojem Božej spravodlivosti, Terezka sa vrhla do náručia Bohu, lebo v ňom videla svojho najdrahšieho priateľa a láskavého Otca. Knihou Dejiny duše priam ženie Cirkev do hĺbok Božej lásky.

V Karmele v Lisieux sestra Mária Filoména bola presvedčená, že sa nevyhne očistcu. Keď sa s týmto svojím názorom zverila svätej Terezke, táto jej povedala: „Máš primálo dôvery. Staviaš sa pred dobrotivého Boha plná strachu. Uisťujem ťa, že jeho to veľmi mrzí. Nemala by si sa báť očistca preto, lebo sa tam trpí. Miesto toho by si mala prosiť, aby si si nezaslúžila ísť do očistca, lebo sa chceš páčiť Bohu, ktorý tento trest ukladá veľmi nerád. Snaž sa mu robiť radosť vo všetkom a maj v neho neotrasiteľnú dôveru. A on ťa vo svojej láske bude neustále očisťovať a nepripustí, aby na tebe ostával dajaký hriech. Tak budeš mať istotu, že do očistca nepôjdeš.“

Terezka v tom išla ešte ďalej. Úprimne si myslela, že ak niekto nemá dôveru, že po smrti možno ísť priamo do raja, potom uráža Boha. Keď niektoré zo sestier vyhlásili, že počítajú s tým, že prejdú očistcom, zvolala: „Ach, ako ma to mrzí! Keď veríte, že pôjdete do očistca, Pánovi tým veľmi krivdíte! Veď ak milujeme, nie je možné tam ísť!“

Svätej Terezke Pán dal milosť pochopiť, že očistec nie je myslený ako pravidlo, ale ako výnimka. Náuka Cirkvi učí, že každý dostane dostatok milostí, aby po prekonaných ťažkostiach na zemi odišiel priamo k Bohu. Očistec je teda „zabezpečený vstup" do raja pre tých, ktorí dostatočne nevyužili im danú Božiu milosť.

Raz jej jedna z noviciek, sestra Mária od Trojice, povedala: „Čo sa stane, keď ja upadám aj v tých najmenších veciach? Môžem i vtedy dúfať, že pôjdem priamo do neba?“ Svätá Terezka, ktorá poznala slabosti svojej novicky, jej odpovedala: „Áno, lebo Boh je naozaj veľmi dobrý! On bude vedieť, Čo urobiť, aby si ťa tam prišiel odviesť! Ale bez ohľadu na to sa snaž byť natoľko vernou, aby nečakal márne na tvoju lásku.“ Neskôr, hovoriac o sebe, povedala: „Viem, že sama od seba by som si nezaslúžila vojsť ani na toto miesto vynáhrady, lebo tam môžu vstúpiť iba sväté duše. Lenže viem, že oheň lásky je oveľa posväcujúcejší, než je moc reťazí očistca. A viem i to, že Ježiš nemôže túžiť po tom, aby sme trpeli neužitočné, ani by mi nevnukal túžbu po ňom, ktorú cítim, keby ju nechcel uspokojiť.“ Keby úbohé duše v očistci boli na zemi vedeli, čo ich čaká vo večnosti, očistec by bol prázdny!

Sestra Mária Febronia neuznávala Terezkin názor na očistec. Považovala za opovážlivé veriť, že do raja sa možno dostať priamo. Tejto starej sestre sa svätá Terezka snažila vysvetliť tento pohľad bez úspechu. Nakoniec jej teda povedala: „Sestrička, keď sa dožadujete Božej spravodlivosti, budete ju mať. Duše totiž dostanú od Boha to, Čo od neho Čakajú.“ Rok nato, v januári 1892, sestra Febronia zomrela. O tri mesiace mala svätá Terezka sen.

Ten potom vyrozprávala matke predstavenej slovami: „Ach, matka predstavená, moja sestra Mária Febronia prišla minulej noci ku mne a prosila, aby som sa za ňu modlila. Iste je v očistci, lebo nemala dostatočnú dôveru v milosrdenstvo dobrého Pána Boha. Z jej prosebného výzoru a prenikavých pohľadov sa zdalo, akoby chcela povedať: „Mala si pravdu. Uskutočňuje sa na mne naplno Božia spravodlivosť, no z mojej viny. Keby som ta bola počúvla, už by som tu nebola.“ Terezka napísala svojej sestričke Márii: „Jemu sa páči, že milujem svoju malosť a úbohosť a že slepo dôverujem v jeho milosrdenstvo... Matka moja, toto je môj jediný poklad. Prečo by nemohol byť aj váš?“ Terezka nás inšpiruje mať pri styku s Bohom opovážlivosť dieťaťa. Vari Božie kráľovstvo nepatrí najmä deťom?

Svätá Faustína Kowalská

Aj svätá Faustína nás vyzýva zveriť sa slepo nevyčerpateľnému Božiemu milosrdenstvu. Iste nie náhodou Ján Pavol II. kanonizoval ako prvú sväticu tretieho tisícročia sestru Faustínu! Jej spisy sa rozšírili všade, idú v ústrety potrebám duší, ktoré v dnešnej spoločnosti hľadajú pravdu. Vo svojom Denníčku „Božie milosrdenstvo v mojej duši" sestra Faustína podáva niekoľko príbehov, ktoré opisujú previazanosť Božieho milosrdenstva s očistcom.

Píše: „Keď som raz vošla do kaplnky, Ježiš mi povedal: „Dcéra moja, pomôž mi zachrániť jedného hriešnika, ktorý umiera; modli sa zaňho ruženec, ktorý som ťa naučil.“ Keď som sa ho začala modliť, videla som tohto umierajúceho, že je v strašných trápeniach a bojoch. Anjel strážny ho bránil, no vzhľadom na veľké nedostatky tejto duše bol bezmocný. Množstvo diablov už čakalo na túto dušu, no ako som začala odriekať svoj zvláštny ruženec, uvidela som Ježiša v tej podobe, ako je na obraze Božieho milosrdenstva. Lúče, čo vychádzali z Ježišovho srdca, nemocného zahalili a sily temnoty sa stiahli, lebo ostali zmätené. Chorý si radostne vydýchol. Keď som sa potom vrátila k sebe, uvedomila som si, aký dôležitý je pre umierajúcich tento ruženec, lebo uzmieruje Boží hnev.“ (§ 1565)

Pri inej príležitosti mi Ježiš odhalil, aký význam má pre duše v očistci trvalý smäd po Bohu. „ ...Pána Ježiša som sa spýtala, za koho sa mám ešte modliť. Ježiš mi odpovedal, že mi to vyjaví v nasledujúcu noc. Uvidela som svojho anjela strážcu, ktorý mi naznačil, aby som ho nasledovala. V tom okamihu som sa našla na zadymenom mieste plnom ohňa s množstvom trpiacich duší. Tieto duše sa veľmi horlivo modlili, no nie za seba, to by bolo bez účinku; za ne sa môžeme modliť iba my. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma vôbec nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na okamih. Opýtala som sa tých duší, Čo im spôsobuje najväčšie muky. Svorne mi odpovedali, že ich najväčším trápením je pálčivá túžba po Bohu. Potom som uzrela Pannu Máriu, ako navštívila duše v očistci... Ona bola ich úľavou.“ (§ 20)

Veľkodušná láska svätej Faustíny ju viedla k tomu, aby znášala tie isté utrpenia, aké zakúšajú niektoré duše v očistci. Hovorí o tom: „Bol práve deviaty júl 1937. V ten večer prišla ku mne jedna zo zomretých sestier a žiadala ma, aby som sa jeden deň postila a v ten deň obetovala za ňu všetky svoje úkony zbožnosti. Odpovedala som, že súhlasím. Nasledujúceho dňa už ráno som si vzbudila úmysel, že všetko obetujem za túto sestru. Počas sv. omše som v určitej chvíli videla, ako trpí. Zároveň som zakúsila ohromný smäd po Bohu a zdalo sa mi, že od túžby po spojení s ním zomriem. Trvalo to iba chvíľu, no i tak som pochopila, čo znamená túžba, ktorú pociťujú duše v očistci.“ (§ 1185 a 1186)

Napriek tomu je možné, že niektoré duše, keďže sú slobodné, odmietajú Boha až do konca svojho života a zvolia si žiť bez neho po celú večnosť. Čo sa stane s týmito dušami? Svätá Faustína nám v tomto prípade podáva jeden z najotrasnejších opisov pekla.

Píše: „Dnes som sa vedená anjelom ocitla v priepastiach pekla. Je to miesto ohromných múk, hrozných už svojím rozsahom. Uvidela som nasledujúce utrpenia, ktoré sú zároveň trestom:

1.  prvé utrpenie, spôsobované peklom, je strata Boha;
2.  druhé utrpenie spôsobujú neustále výčitky svedomia;
3.  tretie utrpenie je spôsobované vedomím, že tento stav sa nikdy nezmení;
4.  štvrtým utrpením je oheň, spaľujúci dušu, ktorý ju však nikdy nezničí; toto utrpenie je strašné, lebo je to duchovný oheň Božieho hnevu;

5.  piatym utrpením je trvalá temnota sprevádzaná zadúšajúcim smradom. A hoci je tma, diabli a zavrhnuté duše sa navzájom vidia. Zároveň vidia všetko zlo, čo spáchali ostatní, ale i oni sami;
6.  šieste utrpenie je trvalá prítomnosť Satanova;
7.  siedmym utrpením je strašná zúfalosť, nenávisť k Bohu a samé preklínania, zlorečenia a rúhania. Tieto tresty znáša každý zo zatratencov, lenže tým sa to nekončí.

Sú aj osobitné muky určené pre určité duše, a to muky zmyslov. Každá duša prežíva osobitné muky podľa toho, čím hrešila, a to hrozným a neopísateľným spôsobom. Sú tam strašné jaskyne, priepasti múk, kde sa trápenia odlišujú jedno od druhého. Keby ma nebola podržala Božia všemohúcnosť, bola by som pri pohľade na tieto strašné tortúry umrela. Hriešnik si pritom uvedomuje, že tie zmysly, ktorými hrešil, budú takto trpieť po celú večnosť. Toto píšem na Boží príkaz, aby sa nijaká duša neospravedlňovala tvrdením, že nijaké peklo nebolo a ani nie je, alebo že nik nevie, či naozaj je.

Ja, sestra Faustína, som na Boží príkaz bola v hlbinách pekla, aby som o tom rozprávala dušiam a dosvedčila, že peklo existuje... Diabli boli voči mne plní nenávisti, lenže na Boží príkaz ma museli poslúchať... Pritom som si všimla, že väčšina duší, ktoré sú tam, sú tie, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som sa prebrala, pri pomyslení, ako duše v pekle strašne trpia, som sa od laku nemohla spamätať. Preto sa oveľa horlivejšie modlievam za obrátenie hriešnikov a neustále za nich prosím milosrdného Boha...“ (&741)

Často pomáham dušiam umierajúcich a vymáham pre nich dôveru v Božie milosrdenstvo. Úpenlivo prosievam Božiu veľkodušnosť o milosť, ktorá vždy zvíťazí. Božie milosrdenstvo sa tak dostáva hriešnikovi v poslednom okamihu osobitným a tajomným spôsobom. Nám sa navonok zdá, že všetko je stratené, lenže nie je to tak.

Duša osvietená posledným mocným lúčom Božej milosti sa v poslednej chvíli obráti k Bohu s takou veľkou láskou, že Boh jej vzápätí odpustí previnenia i tresty. Navonok sa to však neprejaví nijakým znakom ľútosti ani kajúcnosti, lebo oni (doslova tak!) navonok nereagujú. Ach, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo! Lenže beda! Sú i také duše, ktoré vedome a dobrovoľne takúto milosť odmietnu a pohrdnú ňou. Milosrdný Boh dá duši počas umierania vnútornú svetlú chvíľku, počas ktorej duša, ak chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu.

Lenže neraz je v dušiach taká veľká zaťatosť, že sa vedome rozhodnú pre peklo a márne sú potom všetky modlitby, ktorými iné duše za ne prosia Boha, ba márne je aj všetko úsilie z Božej strany.“ (§ 1697)

Dobrý návrh pre každého

Teraz chcem každému niečo navrhnúť. Mohli by sme sa rozhodnúť neísť do očistca! Je to celkom možné a máme v našich rukách všetko, čo je k tomu potrebné. Spomínam si na slová sv. Jána z Kríža. Povedal, že Božská Prozreteľnosť dáva vždy každému potrebné očistenie počas pozemského života, aby mu umožnila v hodinu smrti ísť rovno do neba.
Božia prozreteľnosť nám dáva v živote do cesty dostatočné množstvo protivenstiev, bojov, utrpenia, chorôb... Všetky tieto očisty, ak ich pravdaže prijmeme, stačia na to, aby nás priviedli rovno do neba.
Prečo to nie je prípad mnohých duší? Lebo sa búrime, neprijímame s láskou a vďačnosťou tieto dary života a hrešíme poburovaním, reptaním a tým, že sa nechceme podriadiť ponúkam Prozreteľnosti. Žiadajme si preto od Pána milosť využiť každú príležitosť, aby nás v deň smrti videl nádherne čistých a krásnych. Ak sa takto rozhodneme, dozaista to nebude ľahká cesta. Pán nikdy neprisľúbil úľavy a uľahčenie! Ak túto cestu prežijeme v pokoji, privedie nás ku šťastiu a blaženosti. Pán bude s nami. Hlavne však využime čas, Čo nám zostáva na tejto zemi. Tento čas je veľmi vzácny, lebo počas neho môžeme rásť v láske. A rásť v láske značí zvyšovať našu slávu v budúcom živote. V každom momente nášho života môžeme rásť v láske, zatiaľ čo duše v očistci to už nemôžu, pre ne je už neskoro.
Aj samotní anjeli nám „závidia" túto moc, ktorú máme ešte v tomto pozemskom živote! Každý čin lásky , ktorý obetujeme Pánovi, každé sebazaprenie, hoci len malé, každý pôst, malé odopretie si niečoho príjemného, každý boj proti našim zlým sklonom a nedostatkom, aj každé odpustenie našim nepriateľom, všetky tieto malé veci, ktoré môžeme ponúknuť a darovať Pánovi, budú našou ozdobou, šperkom a skutočným pokladom pre večnosť.
Prijímajme preto každú príležitosť, aby sme boli takí krásni, ako si to Boh žiada vo svojej všemohúcnosti. Ak by sme v plnom svetle videli nádheru čistej duše, plakali by sme od radosti.
Ľudská duša v stave milosti je nádherná pred Bohom, preto si nás Boh želá celkom čistých! Naša čistota nespočíva v tom, že sme nikdy v živote neurobili chyby, ale v našej ľútosti nad spôsobenými chybami pri všetkej pokore. To je celkom iné. Svätci neboli bezchybní ľudia neschopní hriechu, ale skôr ľudia, čo sa vedeli pozdvihnúť a žiadať odpustenie zakaždým, keď padli. Svätý farár z Arsu hovoril: „Všetci svätci nezačali svoj život dobre, ale ho dobre skončili.“ Prijímajme aj my tieto nádherné prostriedky, čo nám dáva Pán, aby sme pomohli dušiam, Čo na neho čakajú a túžia po Bohu, ktorý sa im ukázal a bude ich večnou blaženosťou.
Nezabúdajme, že modlitba detí má obrovskú moc nad Božským srdcom. Naučme ich modliť sa a veľmi si vezmú k srdcu modlitbu za duše v očistci.
Spomínam si na malé dievčatko, ktorému som hovorila o dušiach. Nakoniec som jej povedala: „Teraz sa budeš modliť za duše všetkých svojich príbuzných a všetkých priateľov, Čo už zomreli. Chceš ísť k Ježišovi a poprosiť ho?“ Išla pred Ježiša a o päť minút sa vrátila. Spýtala som sa jej: „Čo si žiadala?“ Odvetila mi: „Žiadala som oslobodiť všetky duše z očistca.“
Táto jej odpoveď sa ma hlboko dotkla, pretože ja som bola trochu skúpa v mojej žiadosti. Maličká však hneď pochopila, o čo bolo treba prosiť. Deti majú naozaj okamžitú, pravú dôveru. Preto aj svojimi modlitbami dosiahnu od Boha tak veľa.
Všimnime si aj dôchodcov a všetkých tých, čo majú dosť voľného času. Často idú na sv. omšu a svojimi modlitbami môžu nazhromaždiť veľké poklady milostí nielen pre seba samých, ale aj pre ich zosnulých a tisíce ostatných duší. Hodnota jednej jedinej sv. omše je nezmerateľná. Keby sme to len mohli uvedomiť!
Aké bohatstvá premrháme pre našu nevedomosť, našu ľahostajnosť a vlažnosť, alebo jednoducho pre našu lenivosť!
Povážme, akú veľkú moc máme v rukách, aby sme zachránili našich bratov, keby sme sa aj my sami stali spoluvykupiteľmi, zjednotení s Ježišom, našim Spasiteľom a Vykupiteľom.

Modlitba za zomrelých

Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a Šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnulú Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu. 

2Mach 12,43-46„


Naša modlitba za nich im môže nielen pomáhať, ale môže urobiť účinným aj ich orodovanie za nás.  Citát z Katechizmu katolíckej Cirkvi (KKC) § 958


* Modlitba k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu *

Najsvätejšie Srdce Ježišovo, daruj mi milosť žiť neustále podľa tvojej vôle. V najkrajších, najradostnejších a najdôležitejších chvíľach môjho života, ako aj v tých najťažších. Daj, aby som bol stále pripravený na poslednú hodinu môjho života. Daj mi odvahu, aby som všetko obetoval tvojej láske a ak je to nevyhnutné, aj svoj život.

Ô Ježišu, skrze tvoje sväté a bolestné utrpenie daj , aby ma posledná hodina môjho života zastihla bdelého, ako verného služobníka, ako opravdivého kajúcnika po dobrej svätej spovedi a vyzbrojeného sviatosťami.

Ó, môj Pane, neopusť ma v mojom poslednom boji na tejto zemi, keď budem musieť možno úporne bojovať proti Satanoví. Nech mi tvoja presvätá Matka a Matka milosrdenstva, svätý Michal a anjeli pomáhajú a chránia ma pred každým pokušením vo chvíli, keď budem musieť opustiť tento svet. Daj, aby ma mohli potešiť a posilniť uprostred súžení.

Daruj mi, Pane, v tejto hodine živú vieru, pevnú dôveru, horlivú lásku a veľkú trpezlivosť. Daj, aby som sa v plnom vedomí odovzdal do tvojich rúk a odovzdal sa ako malé dieťa do tvojho svätého pokoja.
Spomeň si na mňa, ó, Ježišu, v tvojej nekonečnej dobrote a
v tvojom veľkom milosrdenstve!. Amen.

Žalm 30

Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch K mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý
A my ti chceme v bázni slúžiť.
Spolieham sa na teba, Pane,
Moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
Moja duša očakáva Pána
Väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu Nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo A hojné vykúpenie.
On sám vykúpi Izraela
Zo všetkých jeho neprávostí.

* Modlitba sv. Mechtildy za zosnulých *

Otče náš, ktorý si na nebesiach, pokorne Ťa prosíme. Večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré si prijal ako tvoje stvorenia, ak Ťa nemilovali, ale Ťa odohnali a nevážili si Ťa. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkam ako obetu všetku lásku a dobrotu Tvojho milovaného Syna nášho Pána Ježiša Krista.

Posväť sa meno Tvoje. Pokorne Ťa prosím, večný Otče, dobrotivý a milosrdný: odpusť dušiam, ktoré neoslavovali Tvoje sväté meno a ktoré ho často vyslovovali nehodne a ľahkomyseľne. Na znak obety zmierenia a pokánia Ti obetujem všetky príhovory, ktorými Tvoj milovaný Syn, náš Pán Ježiš Kristus, oslávil Tvoje sväté meno na tejto zemi.

Príď kráľovstvo Tvoje. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré po Tebe netúžili horúcou láskou a hlbokou túžbou po Tvojom kráľovstve, za ich početné hriechy Ti obetujem naliehavé želania Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý chce, aby bol celý svet prijatý do Tvojho svätého kráľovstva.

Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo sa nepodriadili zbožne Tvojej svätej vôli, ale často sledovali iba svoju vlastnú vôľu. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkame Božské Srdce Ježišovo a jeho veľkú poslušnosť.

Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče , dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam ich viny, keď nemilovali svojich nepriateľov a nechceli im odpustiť. Na znak uzmierenia a pokánia za ich mnohé hriechy Ti obetujeme všetky sväté slová Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia Čo robia.“Neuveď nás do pokušenia. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo neodporovali pokušeniam, ale podľahli pokušeniam Zlého a zničili sa.

Na znak uzmierenia a pokánia Ti ponúkame poslušnosť, ťažké práce a všetko trpké utrpenie a smrť tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista.
Ale zbav nás od Zlého. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam a priveď ich s Ježišom Kristom do Tvojho kráľovstva slávy, ktorým si ty sám. Amen.

* Ruženec za duše v očistci *

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
1. Môj Ježiš, skrze množstvo tvojich kvapiek krvi, ktoré si vylial, keď si sa krvou potil v Getsemanskej záhrade, zmiluj sa nad mojimi predrahými rodičmi trpiacimi v očistci.
Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné

2. Môj Ježiš, skrze pokorenie a vysmievame, ktoré si znášal pred súdmi až po bitie po tvári, zlé zaobchádzanie zo stany ľudu a vyhnanie ako zločinca, zmiluj sa nad dušami zosnulých, ktoré v očistci očakávajú oslávenie v tvojom kráľovstve.

Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné
3. Môj Ježiš, skrze pichľavú tŕňovú korunu, ktorá sa zabodla do tvojej presvätej tváre, zmiluj sa nad dušou opustenou , bez pomoci a nad tou, ktorá je najďalej od vyslobodenia z očistca.
Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné

4. Môj Ježiš, skrze prebolestný krok, ktorý si učinil s krížom na pleciach, zmiluj sa nad dušami, ktoré sú najbližšie k vyslobodeniu z očistca; a skrze bolesť, ktorú si prežíval pri stretnutí s tvojou presvätou Matkou na krížovej ceste, osloboď od očistcových múk duše, ktoré boli verné tvojej milovanej Matke.

Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné

5. Môj Ježiš, skrze tvoje Presväté Telo natiahnuté na kríž, skrze tvoje Ruky a Nohy prebodnuté klincami, skrze tvoju ukrutnú smrť a skrze tvoj Presvätý Bok prebodnutý kopijou, zmiluj sa nad trpiacimi dušami a prijmi ich v tvojej nežnej prítomnosti do Nebeského kráľovstva.
Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné

* Úcta k Svätým Ranám za duše v očistci *

Predkladáme vám prisľúbenia, ktoré dal Ježiš sestre Márii Marte Chambonovej (1841-1921) laičke žijúcej v kláštore Navštívenia de Santander, ktorá zomrela v povesti svätosti. Ako dcéra chudobných vidiečanov vstúpila v roku 1864 do Kláštora, kde zostala laikom až do svojej smrti. Celý život pracovala v refektári a penzionáte. Po videní Ukrižovaného zaliateho krvou zasvätila sa kultu Svätých rán a každý deň mala ich ohromujúce videnia. V roku 1875 bola stigmatizovaná.
a) Dám vám všetko, o čo ma budete žiadať skrze vzývanie mojich Svätých Rán. Musíte rozšíriť ich uctievanie...
b) Veru hovorím vám, táto modlitba nepochádza zo zeme, ale z neba... a môže všetko dosiahnuť.

c) Moje Sväté Rany udržujú svet. Žiadaj si, aby si ich stále milovala, lebo sú zdrojom milostí. Často ich vzývajte a pritiahnite k nim našich blížnych, aby som mohol vtlačiť do ich srdca zaľúbenie v dušiach.

d) Keď vás sužujú bolesti a trápenia, vložte ich ihneď do mojich Rán a budú zmiernené.

e) Nasledujúce vzývanie opakujte často pri chorých; „Môj Ježiš, odpusť mi a pre zásluhy tvojich Svätých Rán zmiluj sa nado mnou.“ Táto modlitba pozdvihne dušu i telo.
f) Hriešnik, ktorý vysloví: „ Večný Otče, obetujem Ti Rany nášho Pána Ježiša Krista za uzdravenie rán našich duší,“ sa obráti.
g) Moje Rany obviažu vaše rany.
h) Duša, ktorá umrie v mojich Ranách neokúsi smrť: moje rany dávajú pravý život.
i) Pri každom slove Tohto Ruženca milosrdenstva nechám padnúť kvapku mojej krvi na dušu jedného hriešnika.

j) Duša, ktorá bude uctievať moje Sväté Rany a obetuje ich Večnému Otcovi za duše v očistci, bude v hodinu svojej smrti sprevádzaná Presvätou Pannou a Anjelmi a ja, žiariaci slávou, ju prijmem a korunujem slávou.

k) Presväté Rany sú poklad nad poklady pre duše v očistci

l) Uctievanie mojich Svätých Rán je liekom na tento Čas neprávostí.
m) Z mojich Rán pochádzajú plody svätosti. Vždy, keď o nich budete meditovať, nájdete novú potravu pre vašu lásku.

Nezabudnite na odpustky!

Naša matka Cirkev má pre nás v rezerve zázračné poklady. Pozrime sa na ne bližšie!„Odpustkami môžu veriaci získať pre seba i pre duše v očistci odpustenie časných trestov, ktoré sú následkami hriechov.

Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC) §1498


* Čo sú to odpustky? *

Hľa, Čo o tom hovorí Katechizmus katolíckej Cirkvi: „Odpustky sú odpustenie Časných trestov pred Bohom za hriechy, ktorých vina je už zotrená. Odpustenie veriaci dobre disponovaný obsiahne za určitých presne určených podmienok, prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako rozdeľovateľka vykúpenia, na základe právomoci rozdáva a používa poklad zadosťučinenia Krista a svätých.“

Odpustky sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne.(§1471).
Ježiš dal svojim učeníkom, a teda aj Cirkvi možnosť zviazať a rozviazať. Počas dlhých storočí rôznymi spôsobmi používala Cirkev tento nástroj Božieho milosrdenstva pre živých i mŕtvych.
V našich časoch bolo všetko, Čo sa týka odpustkov zrevidované pápežom Pavlom VI. Všetko sa nachádza v príručke odpustkov: Pravidlá a povolenia vydanej 29. júna 1968 (Vatikánske kníhkupectvo).

Cieľom cirkevnej vrchnosti pri rozdávaní odpustkov je nielen pomôcť veriacim odpykať tresty za hriechy, ale aj ich povzbudzovať robiť činy zbožnosti, kajúcnosti a milosrdenstva, osobitne tie, ktoré pomáhajú vzrastať v láske a napomáhajú spoločnému dobru.“

Ak veriaci obetujú odpustky za zomrelých, vynikajúcim spôsobom konajú skutky milosrdnej lásky a súčasne aj lásky k blížnemu, pozdvihujú svoju myseľ k nebesiam a spravujú s väčšou múdrosťou materiálne veci.“

Hoci sú odpustky nezištným dobrom, tak pre živých, ako aj pre mŕtvych, získať ich možno len za určitých podmienok. Veriaci má milovať Boha, nenávidieť hriech, dôverovať zásluhám Krista a pevne veriť vo veľkú pomoc prichádzajúcu zo spoločenstva svätých...“

V dôsledku reformy všetko rozlíšenie na dni, mesiace a roky bolo zrušené: odpustky sa rozlišujú len na úplné a čiastočné.
Pozrime sa na niektoré ďalšie pravidlá: „Nikto nemôže dať odpustky, ktoré získal, iným živým osobám.“
Čiastočné alebo úplné odpustky možno vždy získať pre mŕtvych.“

Veriaci, ktorý s úctou používa nábožný predmet (kríž, ruženec, škapuliar, medailón) posvätený kňazom, môže získať čiastočné odpustky. Ak je tento predmet posvätený pápežom alebo biskupom, veriaci, ktorý ho s úctou používa, môže získať aj úplné odpustky pri výročí sv. Petra a Pavla ak pridá Verím v Boha v jeho úplnej formulácii, teda „Verím v Jedného Boha...“

Úplné odpustky môžeme získať jedenkrát denne. Čiastočné odpustky naopak môžeme získať viac ráz denne, okrem prípadu vyslovene opačných pokynov.

Na získanie úplných odpustkov treba vylúčiť náklonnosť k hriechu, hoci aj ľahkému, ale aj splniť požadovaný úkon na získanie odpustkov a spĺňať 3 podmienky: sv. spoveď, prijímanie sv. Eucharistie a modlitba na úmysel sv. Otca.
Tieto odpustky spočívajú v modlitbe na úmysel sv. Otca modlitby Otče náš a Zdravas. Veriaci sa môžu slobodne pomodliť aj akúkoľvek inú modlitbu, podľa vlastnej nábožnosti a úcty.

Nová reforma uznáva tri ústupky:
1. Úplne odpustky získa ten veriaci, ktorý si plní úlohy a znáša protivenstva života a pritom s pokornou dôverou povznáša svoju dušu k Bohu a pridáva v duchu nábožný vzdych.

2. Čiastočné odpustky získava ten veriaci, ktorý s vierou a milosrdenstvom oddáva sám seba alebo svoje statky (majetok) do služieb bratov, ktorí potrebujú pomoc.
3. Čiastočné odpustky získava veriaci, ktorý sa v duchu kajúcnosti a obety zrieka svojho zákonitého podielu (veci).

Plnomocné odpustky možno získať pri týchto príležitostiach:
- adorácia Sviatosti oltárnej počas minimálne pol hodiny
- odriekanie modlitby ruženca s 15 tajomstvami v kostole, rodine alebo komunite;
- účasť na krízovej ceste;
- čítanie svätého písma počas minimálne pol hodiny;

- návšteva kostola od 1. novembra na poludnie do 2. novembra do polnoci na úmysel zomrelých;
- návšteva cintorína medzi 1. a 8. novembrom na úmysel zomrelých;
- účasť na slávnostnej omši Prvého sv. prijímania, alebo na primičnej omši novokňaza alebo jubilejnej omši kňazského výročia 25, 50 alebo 60 rokov;
- obnovenie krstných sľubov počas liturgie Veľkého piatku;
- požehnanie pápeža - aj cez rádio alebo televíziu.

V momente smrti je Cirkev obzvlášť láskavá na získanie čiastočných odpustkov. Udeľuje ich kňaz alebo ich zomierajúci získava tým, že pobozká kríž, ale iba vtedy, ak sa v živote niekedy pomodlil niekoľko modlitieb...

Ak sa nemôžu úplne dodržať vyššie uvedené podmienky (spoveď, prijímanie, modlitba na úmysel sv. Otca, nepriliehanie k hriechu) odpustky sú iba čiastočné.
Podmienka spovede a prijímania sa nemusí dodržať ten istý deň. Možno ju vykonať v predchádzajúcich či nasledujúcich dňoch. Ak sa veriaci pravidelne spovedá, možno získať veľa úplných odpustkov. Možno získať aj veľa čiastočných odpustkov, odriekaním cirkevných modlitieb ako:

Tebe blahoslavený Jozef
Anjel Pána
Duša Kristova posväť ma
Čin duchovného prijímania
Vyznanie viery
Liturgia hodín za zosnulých
Žalm 130 - De profundis - z hlbín volám k tebe Pane
Litánie k najsvätejšiemu menu Ježiš
Litánie k Božskému srdcu Ježišovmu
Litánie k presvätej Krvi Kristovej
Litánie k Blahoslavenej Panne Márii
Litánie k sv. Jozefovi
Litánie k všetkým svätým
Magnifikat - Velebí moja duša Pána
Rozpomeň sa sv. Panna Mária
(modlitba sv. Bernarda)
Žalm 50 - mizerere
Modlitby za kňazské a rehoľné povolania
Modlitba za jednotu kresťanov
Odpočinutie večné
Zdravas Kráľovná (Salve Regina)


Vykonané zbožné prežehnanie sa
Tantum ergo (Prevelebnej tu sviatosti)

Te Deum (Teba Bože chválime) tieto odpustky sú plnomocné ak sa modlia verejne v posledný deň roka Príď Duchu Svätý (Veni Creator ) tieto odpustky sa stávajú úplnými, ak sa modlitba koná verejne v posledný deň roka a počas slávnosti zoslania Ducha Svätého.
Tento zoznam je neúplný.

Čiastočné odpustky možno obsiahnuť každým konkrétnym Činom viery, nádeje a lásky v rámci každodenných skúšok, ktorým v živote denne musíme čeliť a plnením rôznych úloh. Každý čin lásky k blížnemu získa tiež čiastočné odpustky, dodržanie pôstu a dobrovoľná abstinencia, ale aj akékoľvek modlitby a nábožné vzdychy či spontánne myšlienky vyslané k Bohu, ku svätej Panne alebo k svätej Rodine. Príručka odpustkov obsahuje celý zoznam.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign