Počúvajte Rádio Mária |
Dnes je piatok 4. október 2024 , meniny má František , zajtra bude mať meniny Viera. Blahoželáme! LITURGICKÝ KALENDÁR: |
Mária Simma Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci Úvod Svedectvá
sestry Emmanuely zapísané v tejto knižke, zozbierané z úst Márii Simmy, nás
nútia zamyslieť sa. Môžu nám pomôcť zmeniť naše postoje a zvyklosti a začať žiť
iným spôsobom - podľa toho, čo chce Boh... Využime to! Predslov Jedného dňa som si s veľkým záujmom prečítala knihu o dušiach v očistci. Hlboko na
mňa zapôsobila, lebo obsahovala práve aktuálne svedectvá a súčasne veľmi dobre
vysvetľovala učenie Cirkvi, ktoré hovorí o tejto téme. Dozvedela som sa, že
autorka knihy Mária Simma ešte žije. Ihneď som sa s ňou skontaktovala a
požiadala som ju o rozhovor. Mária súhlasila. Je pravda, že tieto veci sa už vôbec nevyučujú v bežnej katechéze. Spôsobuje to veľkú neznalosť, ba mohli by sme povedať - až istú úzkosť - pred skutočnosťami posledných vecí. Tieto stránky nám budú pomáhať v odstraňovaní tohto úplne zbytočného strachu pred očistcom a pomôžu nám osvetliť a pochopiť nádheru a plnosť nadšenia, ukrytého v Božom pláne s našou budúcnosťou. Ukážu nám tiež nesmiernu moc urobiť šťastnými duše našich zosnulých. Táto moc, ktorú máme na tejto zemi, v našich rukách, nám pomôže nájsť ozajstné šťastie aj v našom živote. Sestra Emmanuela
Nariadil zmiernu obetu... „Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti. Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránil hriechov, keď na vlastné oči videli u padlých následky hriechu. Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnulí. Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu. “ (2 Mach. 12,41 -45) Mária žila sama vo svojom domčeku v malebnej dedinke Sonntag vo voralbergských horách v Rakúsku. Práve tam sa uskutočnilo naše stretnutie. Kto to je vlastne - Mária Simma? Mária bola
obyčajnou sedliačkou, ktorá sa už od svojho detstva veľa modlila za duše v
očistci. Vo veku 25 rokov bola obdarená veľmi zvláštnou a ojedinelou charizmou
v Cirkvi - darom byť navštevovaná dušami v očistci. Žila
chudobne, takže sme v malej izbietke sotva mali miesto prejsť okolo stoličiek,
na ktorých sme počas rozhovoru sedeli. Aby som sa vyhla ťažkopádnosti textu, v niektorých bodoch zhrniem Máriine odpovede do jedného celku, inokedy zas ponechám celistvosť jej výpovedí. Občas pridám aj svoje osobné poznámky. Tajomný cudzinec Sestra Emmanuela: „Mária, môžete nám porozprávať, ako vás po prvýkrát navštívila istá duša z očistca? Mária Simma: „Bolo to v roku 1940, v jednu noc okolo tretej - štvrtej hodiny ráno. Počula som niekoho prechádzať sa po izbe sem a tam. Jeho chôdza ma prebudila a sledovala som, kto to len mohol vstúpiť do mojej izby.“ Sestra Emmanuela: „Dostali ste strach?“ Mária Simma: „Nie, ja nie som vôbec bojazlivá.“ Keď som bola malá, moja matka o mne hovorila ako o zvláštnom dieťati, lebo som sa nikdy nebála." Sestra
Emmanuela: „A vtedy v
tú noc... Vyrozprávajte mi, ako to bolo!?“ Sestra Emmanuela: „Mária, majú tieto duše v očistci predsa len nádej a radosť v ich utrpení?“ Mária Simma: „Áno. Žiadna duša by sa nechcela vrátiť z očistca na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Hla, v tom spočíva rozdiel medzi očistcom a utrpením, ktoré poznáme tu na zemi. V očistci majú duše istotu, napriek hroznej bolesti, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tu žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí". Sestra
Emmanuela: „Môžete nám
povedať, či dušu posiela do očistca Boh, alebo či sa duša sama rozhoduje tam
ísť?“ Sestra Emmanuela: „V momente smrti vidno Boha v plnom svetle, alebo len neurčitým spôsobom?“ Mária Simma: „Ešte neurčitým spôsobom, ale s takým jasom, že to stačí na vyvolanie nostalgie. Oproti temnotám zeme je to oslepujúci jas, ale to ešte nie je nič oproti úplnému svetlu, ktoré spozná duša v nebi. Tu sa môžeme odvolať na skúsenosti opísané v knihe .Život po smrti.' Duša je natoľko očarovaná Svetlom, že návrat do vlastného tela na zem je pre ňu agóniou. “ * Dôležitá láska k blížnemu * Sestra Emmanuela: „Mohli by ste nám povedať, aká je úloha Panny Márie pre duše v očistci?“ Mária Simma: „Často ich prichádza potešiť a hovorí im, že urobili veľa dobrých vecí na zemi a povzbudzuje ich.“ Sestra
Emmanuela: „Existujú
zvláštne dni, kedy ich vyslobodzuje?“ Sestra Emmanuela: „Ktoré z hriechov najčastejšie spôsobujú to, že nás dostanú do očistca?“ Mária Simma: „Sú to hriechy proti láske k blížnemu, zmilovaniu sa nad niekým, tvrdosť srdca, nepriateľstvo, ohováranie... Ohováranie, klebety, krivé obvinenia sú najhoršie pošpinenia, ktoré vyžadujú dlhé očíslovanie.“ Mária si
spomína na jeden príklad, ktorý ju veľmi prekvapil. Bolo to svedectvo o jednom
mužovi a jednej žene. o ktorých sa blízki príbuzní u nej informovali, či sa
nachádzajú v očistci. Hnev, nevraživosť, ktoré v sebe udržiavame, vedie k najhoršiemu. Pokiaľ ide o slová, nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť, že kritizovanie a zlomyseľnosť môže naozaj zabíjať, a naopak, dobré slovo môže uzdravovať. Sestra Emmanuela: „Môžete nám povedať, ktorí ľudia majú najväčšiu príležitosť ísť priamo do neba?“ Mária Simma: „Tí, čo majú dobré srdce ku všetkým, pretože láska k blížnemu ospravedlní mnoho hriechov (sv. Pavol).“
Hovorí sa, že jedna osoba, obzvlášť
blízka dušiam v očistci, zasvätila celý svoj život, aby im pomohla. V hodine
smrti ju napadol zúrivo démon, lebo videl, že jej duša mu unikne. Zdalo sa, že
celá pekelná priepasť sa spojila proti nej a obkľúčila ju svojimi kohortami. Iný pekný príklad Márie Simmy ukazuje, ako láska k blížnemu môže napraviť mnohé hriechy:
„Poznala som jedného mladého muža, ktorý mal asi 20 rokov a žil v susednej dedine. Jeho dedina bola v smútku, lebo bola kruto postihnutá celou sériou lavín, v ktorých zahynulo veľa obyvateľov. Bolo to v roku 1954. Jedného večera bol tento mladý muž v dome svojich rodičov a začul, že sa znovu vonku spustila lavína hneď vedľa jeho domu. Začul zúfalé výkriky: „Zachráňte nás, zachráňte nás! Strhla nás lavína!“Jedným skokom zoskočil z postele a ponáhľal sa na pomoc týmto ľuďom. Jeho matka počula výkriky, ale nechcela ho pustiť a povedala mu: „Nech im idú iní pomôcť, nemusíme to byť vždy len my. Je to veľmi nebezpečné, nechcem, aby bolo o jedného mŕtveho viac.“ Ním však stále prenikali výkriky zvonku a chcel im naozaj pomôcť. Odstrčil matku a povedal jej: „Áno, idem, veď ich nemôžem takto nechať zomrieť.“ Vyšiel na cestu, zachytila ho lavína a zomrel. Dva dni po smrti ma v noci navštívil a povedal mi: „Daj odslúžiť za mňa 3 omše a budem vyslobodený z očistca.“ Oznámila som to jeho rodine a priateľom. Boli prekvapení, že iba po 3 omšiach bude oslobodený z očistca, lebo vo svojom živote urobil veľa hlúpostí. Mladý muž mi povedal: „Urobil som čin z čistej lásky, riskoval som svoj život za tie osoby a vďaka tomu ma Pán prijal tak rýchlo do neba. Láska k blížnemu zakrýva a vynahrádza mnohé hriechy. Áno, láska k blížnemu, jeden jediný nezištný čin lásky zakrýva mnohé hriechy: tento mladý muž viedol rozpustili život a možno by už nemal nikdy inokedy v živote príležitosť vykonať taký veľký Čin lásky a možno by sa z neho stal zlý človek. Vo svojom milosrdenstve ho Pán povolal k sebe v momente, keď bol pre neho najkrajší a najčistejší, vďaka jeho činu lásky. Ďalšia príhoda nám ukazuje, ako si Pán vysoko váži hocijaký jednoduchý čin dobroty: Jedného dňa prišla duša istej ženy s vedrom v ruke. „Čo chceš urobiť s tým vedrom?“ spýtala som sa jej.„To je môj kľúč do raja", odpovedala celá žiariaca „V mojom živote som sa veľmi nemodlila, do kostola som chodila len zriedka, ale raz, bolo to práve pred Vianocami, som zdarma upratala celý domček jednej starkej. To bola moja spása, moje požehnanie.“ Hľa, to je ďalší dôkaz, že všetko závisí od lásky k blížnemu. Sestra Emmanuela: „Čo urobil lotor, keď mu Ježiš prisľúbil na kríži, že ešte dnes bude s ním v raji?“ Mária Simma: „Skromne prijal svoje utrpenie priznajúc, že je to spravodlivé a nabádal aj druhého lotra, aby tiež prijal svoj údel. Obával sa Boha, čo značí, že mal v sebe skromnosť.“ Keď sa blíži
smrť je dôležité, aby sa človek úplne odovzdal do vôle Pána. Láska, skromnosť, odovzdanie sa Bohu, to sú zlaté kľúče, ktoré nám otvárajú priamu cestu do neba. Účinná sv. omša
1Prijatý návrh Duše v očistci vidia napríklad veľmi dobre, či v deň pohrebu sa ten či onen ozaj úprimne za ne modlí, alebo je iba jednoducho prítomný na pohrebnom akte. Hovoria, že slzy mu neslúžia na nič, pomôcť sa môže iba modlitbou. Sťažujú sa, že ľudia idú na ich pohreb bez toho. aby sa úprimne pomodlili za nich čo len jednu modlitbu. Ďalší príklad, ktorý uviedol sv. kňaz z Arsu svojim farníkom ohľadne sv. omše: „Deti moje, jeden dobrý kňaz stratil dobrého priateľa, ktorého veľmi miloval, a preto sa za neho veľa modlil, hlavne za pokoj jeho duše. Jedného dňa mu Boh dal vedieť, že je v očistci a že hrozne trpí. Tento svätý kňaz veril, že najlepšie, čo môže pre neho urobiť je odslúžiť za svojho drahého priateľa sv. Omšu. V momente obetovania vzal do prstov sv. Hostiu a povedal: Svätý a večný Otče, urobme výmenu. Vy máte dušu môjho priateľa, ktorý je v očistci a ja držím telo vášho syna v mojich rukách. Dobrý a milosrdný Otče, osloboďte môjho priateľa a ja vám obetujem vášho Syna so všetkými zásluhami jeho umučenia a smrti.' Jeho žiadosť bola skutočne vyslyšaná. Počas pozdvihovania videl dušu svojho priateľa celú žiariacu od slávy vystupovať do neba: Boh prijal tento jeho návrh na výmenu.“Drahé deti, ak chceme oslobodiť z očistca nejakú dušu, ktorá nám je drahá, urobme podobne. Ponúknime Otcovi skrze Sviatosť oltárnu jeho milovaného Syna so všetkými zásluhami jeho utrpenia a smrti. Určite nám nič neodmietne. * Obetovanie bolestí * Existuje ešte aj iný veľmi účinný prostriedok pomoci dušiam v očistci, a to je dobrovoľné obetovanie našich bolestí, pokánie, pôst, zriekanie sa a taktiež obetovanie nášho nedobrovoľného utrpenia a bolestí ako choroba, smútok za niekým, čo nás opustil alebo zomrel. Sestra Emmanuela: „Mária, vy ste boli viac ráz vyzvaná trpieť za duše v očistci, aby boli vykúpené. Čo ste v tých chvíľach prežívali a cítili?“ Mária Simma: „Po prvý raz, keď sa ma duša spýtala, či chcem naozaj telesne trpieť za ňu počas troch hodín a potom znovu budem môcť pracovať, som si povedala, že keď bude po troch hodinách po všetkom, môžem to azda prijať. Počas tých troch hodín som mala pocit, akoby to trvalo skôr tri dni, natoľko to bolo bolestivé. Avšak nakoniec, keď som sa pozrela na hodinky, videla som, že to naozaj trvalo len tri hodiny. Duša mi povedala, že tým, že som prijala toto utrpenie s láskou počas troch hodín, ušetrila som jej 20 rokov očistca. “ Sestra Emmanuela: „Prečo tri hodiny utrpenia na zemi za 20 rokov utrpenia v očistci? Prečo malo vaše utrpenie väčšiu cenu?“ Mária Simma: „Utrpenie na zemi nemá vždy tú istú cenu. Keď trpíme na zemi, môžeme ďalej rásť v láske, môžeme získať zásluhy, čo nie je prípad utrpenia v očistci, pretože tam slúži utrpenie iba na očistenie sa od hriechu. Na zemi máme všetky milosti a slobodu vybrať si. Toto môže dať mimoriadny význam nášmu utrpeniu. Keď tieto bolesti obetujeme a prijímame s trpezlivosťou a skromnosťou, tak aj celkom malé obety, čo ponúkame, môžu mať neslýchanú moc v pomoci dušiam. Najlepšie je spojiť naše utrpenie s utrpením Ježiša a zveriť ich do rúk Márie, lebo ona bude najlepšie vedieť, ako ich použiť, pretože my sami často nepoznáme súrne potreby tých, Čo sú okolo nás. Toto všetko nám Mária vráti v hodine smrti a bolesti, čo sme jej obetovali, budú našim najcennejším pokladom na druhom svete.“ Sestra
Emmanuela: „Často nás
jestvovanie utrpenia v našom živote poburuje a robí nám ťažkosti prijať ho a
dobre ho prežívať. Ako teda prežívať utrpenie, aby mohlo prinášať ovocie?“ Sestra Emmanuela: „Čo treba robiť, aby sme prijali utrpenie ako dar, a nie ako bolesť, ako to často býva. Mária Simma: „Treba všetko odovzdať Panne Márii, lebo Ona najlepšie vie, kto potrebuje takú, či onakú obetu svojho utrpenia, aby bol zachránený. “ * Zásluha utrpenia * Pokiaľ ide o utrpenie, Mária nám vyrozprávala prekvapujúce svedectvo. Stalo sa to v roku 1954. Celá séria smrtonosných lavín sa zrútila na susednú dedinu, kde bývala Mária Simma. Dozvedeli sme sa neskôr, že sa objavili ďalšie lavíny a boli zastavené úplne zázračným spôsobom práve nad dedinou tak, že nespôsobili vôbec žiadne škody. V dedine zomrela jedna žena, ktorá bola chorá už 30 rokov a keďže ju zle ošetrovali, nesmierne trpela. Obetovala celé svoje utrpenie a znášala ho trpezlivo za dobro svojej dediny. Duše povedali Márii Simme, že vďaka obeti tejto ženy bola celá dedina zachránená od lavín. Ak by táto žena bola zdravá, nebola by mohla takto zachrániť celú dedinu. Tým, že znášame trpezlivo svoje utrpenie môžeme zachrániť viacej duší ako modlitbou (avšak modlitba pomáha znášať utrpenie!) Nepozerajme
sa vždy na utrpenie ako na trest. Môže byť prijaté ako zmierna obeta nielen pre
nás samých, ale predovšetkým za iných. Kristus bol čistý, nevinný a on trpel najviac
ako zmierna obeta za naše hriechy. Sestra Emmanuela: „Mária, jestvuje v očistci medzi dušami pobúrenie nad ich utrpením?“ Mária Simma: „Nie, ony samy sa chcú očistiť. Chápu, že je to potrebné.“
Veľmi účinný prostriedok, povedala nám Mária Simma, je Krížová cesta, pretože keď rozjímame nad Pánovým utrpením, začíname pomaly nenávidieť hriech a želáme si spásu všetkých ľudí. Táto náklonnosť srdca prináša dušiam v očistci veľkú úľavu a vzbudzuje v nás kajúcnosť za naše hriechy. Ďalším veľmi odporúčaným prostriedkom pre duše v očistci je ruženec. Prostredníctvom ruženca sa z očistca oslobodia každý rok mnohé duše, lebo samotná Matka Božia príde do očistca tieto duše oslobodiť. Práve preto duše v očistci nazývajú Pannu Máriu „Matkou milosrdenstva". Duše hovoria Márii Simme, že odpustky majú neoceniteľnú hodnotu pre ich vyslobodenie. Bola by to od nás naozaj krutosť, keby sme nevyužili tieto poklady, ktoré nám Cirkev ponúka na uľavenie dušiam. Bolo by to veľmi zdĺhavé, vysvetľovať všetko ohľadne odpustkov, a preto vám odporúčam text, ktorý napísal pápež Pavol VI v roku 1968 na túto tému. Modlitby sv. Brigity pre duše v očistci tiež veľmi odporúčame. Nájdete ich v predajniach náboženskej literatúry, alebo požiadajte o ne vášho kňaza.
A konečne akákoľvek modlitba a všetky druhy modlitieb, či nábožných vzdychov, sú tiež účinným prostriedkom pre duše v očistci. Uvediem tu svedectvo Hermana Cohena, židovského umelca, obráteného na katolícku vieru, ktorý si veľmi uctieval sv. Eucharistiu. Stalo sa to v roku 1864. Utiahol sa zo sveta a vstúpil do veľmi prísneho rehoľného rádu. Často adoroval pred Sviatosťou Oltárnou, ktorú si veľmi uctieval. Počas adorácií úpenlivo prosil Pána, aby obrátil jeho matku, ktorú veľmi miloval. Jeho matka však zomrela bez toho, aby sa obrátila. Cítil z toho takú veľkú bolesť, že sa skoro zbláznil. Hodil sa na zem pred Sviatosťou Oltárnou a nechal voľný priebeh svojmu náreku a takto sa modlil: „Pane, vďačím Ti za všetko, to je pravda, ale či som Ti niekedy niečo odmietol? Moju mladosť, moje nádeje vo svete, môj blahobyt, radosť z rodiny, odpočinok - možno aj zaslúžený? Všetko som obetoval, len Čo si ma zavolal. Moju krv? Bol by som ju tiež vylial a Ty, Pane, Ty večná Dobrota, ktorý si mi prisľúbil stonásobne mi to vrátiť, odmietol si mi dušu mojej matky... Môj Bože, poddávam sa tomuto mučeníctvu, šeptanie bude vychádzať z mojich pier.“ Vzlykot zadúšal toto úbohé srdce. Zrazu záhadný hlas zaklopal na jeho uši a povedal: „Človek slabej viery, tvoja matka je zachránená, vedz, že tvoja modlitba zmôže u mňa všetko. Prijal som všetky tvoje modlitby, čo si ku mne vyslal za tvoju matku a moja Prozreteľnosť na to pamätala v jej poslednej hodine. V momente, keď vydýchla posledný raz, som sa jej predstavil, zbadala ma a zvolala; Môj Boh a Pán!“ Pozdvihni sa s odvahou, tvoja matka sa vyhla zatrateniu a tvoje úpenlivé prosby čoskoro oslobodia jej dušu z väzenia očistca. “
Podobne si musíme vziať na srdce aj osud týchto duší, čo čakajú na všetko od nás a ktoré čakajú na najmenšiu našu obetu, na každú našu modlitbu, aby sa ich bolesti uľavilo. Možno, že je to aj pre nás vhodná príležitosť preukázať lásku k blížnemu. Myslím tak napríklad na milosrdného Samaritána z evanjelia a na to, čo urobil pre tohto polomŕtveho človeka, ktorý krvácal na kraji cesty. Sestra
Emmanuela: „Mária,
prečo už duše v očistci nemôžu získať žiadne zásluhy, keď my na zemi ich ešte
môžeme mať?“ *Hodina smrti * Sestra
Emmanuela: „Aká je
úloha oľutovania či kajúcnosti v hodine smrti?“ Chcela by som znovu uviesť veľmi významné svedectvo, ktoré mi vyrozprávala Mária. Požiadali ju informovať sa na jednu ženu, ktorej rodina si myslela, že je stratená, lebo viedla veľmi zlý život. Stala sa jej nehoda. Spadla z vlaku a zabila sa. Jedna duša prišla za Máriou a povedala jej, že táto žena bola zachránená od pekelného ohňa, pretože v momente, keď zomierala, povedala Bohu: „Máš pravdu, že mi berieš život, lebo takto ťa už nebudem môcť urážať.“ Táto veta vymazala všetky jej hriechy. Tento príklad ukazuje že aj jediné oduševnenie v momente smrti môže človeka zachrániť. Neznačí to, že sa vyhla očistcu, ale sa aspoň nedostala do pekla, ktoré si možno svojou neverou a zlým životom zaslúžila. Sestra Emmanuela: „V momente smrti, skôr ako vojde duša do večnosti, má ešte možnosť obrátiť sa k Bohu, hoci aj viedla hriešny život? Je určitý časový úsek medzi zdanlivou a skutočnou smrťou?" Mária Simma: „Áno, Pán dáva každému niekoľko minút na oľutovanie svojich hriechov a na rozhodnutie :„Prijímam, Či neprijímam možnosť ísť k Bohu. “ „ Vtedy človek vidí film svojho života. Poznám jedného muža, ktorý veril v cirkevné prikázania, ale neveril v život večný. Jedného dňa vážne ochorel a upadol do kómy. Videl sa v jednej izbe s tabuľou, na ktorej boli napísane všetky jeho dobré a zlé skutky. Potom tabuľa zmizla, aj múry izby a bolo tam nekonečne krásne. Keď sa prebral z kómy, rozhodol sa zmeniť celkom svoj život!“
Veľmi sa to podobá na svedectvá o svetle a návrate na zem. Tieto osoby, čo mali takúto skúsenosť, už nemôžu žiť tak isto, ako žili predtým, než uvideli toto svetlo.
Mária Simma: „Každému je daná možnosť uvidieť
Mária Simma: „Nevedia všetko, ale vedia veľa vecí.“ Sestra
Emmanuela: „Hovoria vám
tieto duše, čo sa stane?“ Sestra Emmanuela: „Utrpenie v očistci je bolestnejšie ako veľké utrpenie tu na zemi?“Mária Simma: „Áno, ale iba symbolickým spôsobom. Spôsobuje to väčšie bolesti v duši,“ Sestra
Emmanuela: „Prichádza
Ježiš osobne do očistca?“
Sestra Emmanuela: „Dnes mnohí ľudia veria v reinkarnáciu. Čo nám o tom duše hovoria?“ Mária Simma: „Duše hovoria, že Boh nám dáva iba jeden život.“ Sestra Emmanuela: „Niektorí hovoria, že jeden celý život nestačí na poznanie Boha a na to, aby mal človek naozaj čas obrátiť sa, a že to nie je spravodlivé. Čo by ste im na to odpovedali?“ Mária Simma:„ Všetci ľudia majú svoj vnútorný hlas. Aj tí, čo sú iba matrikoví katolíci, rozpoznajú inštinktívne Boha. Úplne neveriaci človek neexistuje. Každý človek má svedomie od Boha, vnútorne rozpozná dobro od zla. samozrejme na rôznych stupňoch, a vie to dobre rozlišovať. S týmto svedomím sa každý človek môže stať blaženým.“ Sestra Emmanuela: „Čo sa stane s ľuďmi, čo spáchali samovraždu? Navštívili vás už také osoby?“ Mária Simma: „Až doteraz som nikdy nestretla prípad samovraha, čo by bol stratený. To však samozrejme neznačí, že také prípady neexistujú, dosť často mi duše hovoria, že najviac sú zodpovední tí, čo s nimi Žili, keď boli nedbanliví, alebo keď odpovedali na ohováranie.“ Sestra
Emmanuela: „Ľutujú
tieto osoby, že spáchali samovraždu?“ Sestra
Emmanuela: „Navštívili
vás osoby, čo samy seba pomaly ničili, napríklad predávkovaním sa drogami?“ Sestra
Emmanuela: „Ak vám
napríklad poviem: „Veľmi vo svojom tele trpím, aj vo svojom srdci, je to veľmi
ťažké pre mňa, chcela by som zomrieť! Čo robiť?“ Sestra Emmanuela: „Osoby iných náboženstiev vás tiež prišli navštíviť? Napríklad Židia?“ Mária Simma: „Áno, sú šťastní. Ten, kto svoju vieru prežíva dobre, je šťastný. Avšak prostredníctvom katolíckej viery je možné získať najviac pre nebo.“ Sestra
Emmanuela: „Sú aj
náboženstvá, ktoré sú zlé pre dušu?“ Sestra
Emmanuela: „Sú v
očistci aj kňazi?“ Sestra
Emmanuela: „Čo by ste
povedali kňazovi, ktorý by chcel naozaj byť kňazom podľa Božieho srdca?“ Sestra
Emmanuela: „Sú v
očistci aj deti?“ Sestra
Emmanuela: „V akom veku
bolo najmenšie dieťa, ktoré ste videli?“ Sestra Emmanuela: „Ako môžu rodičia pomôcť pri formovaní svedomia svojich detí?“ Mária Simma: „Ponajprv dobrým príkladom, to je najdôležitejšie a potom modlitbou. Rodičia majú požehnávať svoje deti a poúčať ich o veciach Božích.“ Sestra Emmanuela: „Navštívili vás duše, ktoré na zemi robili perverzné veci, napríklad sexuálne?“ Mária Simma: „Áno, nie sú celkom stratené, ale musia veľa trpieť, aby sa očistili. Napríklad homosexualita pochádza skutočne od Zlého.“ Sestra Emmanuela: „Aké rady by ste mohli dať týmto homosexuálnym osobám?“ Mária Simma: „Aby sa veľa modlili a dostali silu sa od toho oslobodiť. Majú predovšetkým prosiť sv. Michala archanjela, pretože hlavne on bojuje proti Zlému.“ Sestra Emmanuela: „Aké postoje nášho srdca môžu definitívne zatratiť našu dušu a priviesť ju do pekla?“ Mária Simma: „Ak niekto nechce ísť k Bohu.“ Na túto tému som sa spytovala Vicky, jednej z vizionárok z Medžugoria, čo videla peklo. Povedala mi, že do pekla idú iba tí, čo sa rozhodli ísť tam celkom slobodne. Boh nikoho neposiela do pekla, práve naopak, Boh úpenlivo prosí každú dušu, aby prijala jeho milosrdenstvo. Hriech proti Duchu Svätému, o ktorom hovorí Ježiš, že sa neodpúšťa, je radikálne odmietanie milosrdenstva, pri plnom svetle a pri plnom vedomí. Ján Pavol II. to veľmi dobre vysvetlil vo svojej encyklike o milosrdenstve. Aj tu môžeme svojimi modlitbami veľmi pomôcť dušiam, ktoré sú v nebezpečenstve zatratenia. Ponúkam vám ešte ďalšie svedectvo Márie Simmy: * Blízko pekla * „Jedného dňa som bola vo vlaku a v mojom kupé sa nachádzal muž, čo stále hovoril proti Cirkvi, proti kňazom, ba aj proti samotnému Bohu.“ Povedala som
mu: „ Vy nemáte právo toto všetko hovoriť. To nie je dobre“. Keď sme
prišli na miesto, pri schádzaní z vlaku na schodíkoch som jednoducho povedala
Bohu: „Pane, nezatrať túto dušu.“ O niekoľko rokov neskôr ma duša tohto
muža prišla navštíviť. Povedal mi, že bol celkom blízko pekla a že sa zachránil
od pekelného ohňa jedine vďaka mojej modlitbe, čo som vtedy vyslovila. Sestra
Emmanuela: „Mária, ako
sa môže človek dostať až do takého štádia, že úplne povie nie Bohu v momente
smrti, aj keď ho môže vidieť?“ „Mal v sebe hlbokú nenávisť voči Bohu. Boh necháva človeku slobodnú vôľu, každý sa môže rozhodnúť podľa vlastného výberu. Boh dáva každému počas celého života na zemi a aj v hodine smrti dostatok milosti, aby sa obrátil, aj keď strávil celý svoj život v temnotách. Ak žiadame o odpustenie, samozrejme bez vypočítavosti, môžeme byť zachránení.“ Sestra
Emmanuela: „Ježiš
hovorí, že je ťažké bohatému dostať sa do kráľovstva nebeského. Videli ste
podobné prípady?“ Sestra Emmanuela: „V súčasnosti vás ešte stále navštevujú duše z očistca?“ Mária Simma: „Áno, dva-tri krát do týždňa.“ Sestra
Emmanuela: „Čo si
myslíte o špiritizme? Napríklad, keď vyvolávajú duchov zomrelých, keď spôsobujú
otáčanie stolov a pod...?“ Sestra Emmanuela: „Aký je rozdiel medzi tým, čo prežívate vy s dušami a špiritizmom s jeho praktikami?“ Mária Simma: „Nemáme vyvolávať duše
zomrelých. Ja sa neusilujem o ich príchod. Pri špiritizme duše provokujú a
privolávajú ich. Tento rozdiel je celkom jasný a musíme to brať do úvahy s
celou vážnosťou. Ak by mali ľudia veriť iba jednu jedinú vec z toho, čo som
povedala, bola by som rada, keby to bolo nasledovné: tí, čo vykonávajú
špiritizmus (točiace stoly či iné podobné praktiky) si myslia, že vyvolávajú
duše zomrelých. V skutočnosti ak dôjde k odpovedi na ich volanie, je to vždy
Satan a jeho anjeli, Čo odpovedajú. Tí, Čo vykonávajú špiritizmus, robia tým
čosi veľmi nebezpečné (veštci, čarodejníci, bosoráci) tak pre nich samých, ako
aj pre tých, čo ich žiadajú o radu. Sú v klamstve až po krk. Je prísne zakázané
vyvolávať duchov mŕtvych (pozri Dt 18, 9-15). Pokiaľ ide o mňa, ja som ich
nikdy nevyvolávala, nevolám ich ani ich nikdy nebudem vyvolávať. Iba sám Boh
umožňuje to, čo sa mne stáva. Sestra
Emmanuela: „Aj vás
osobne oklamali nepravé zjavenia? Napríklad diabol sa zmenil na dušu z očistca,
aby sa vám prihováral?“ Bola to naozaj pre mňa skúška poslušnosti. Sama seba som sa spytovala, či to nebol skôr démon ako duša z očistca. Preto som tejto duši povedala: „Ak si démon, odíď odo mňa!“ V tom momente zreval a odišiel Je jasné, že duša, čo prišla po ňom, naozaj potrebovala moju pomoc.“ Sestra Emmanuela: „Keď sa zjaví diabol, pomôže svätená voda zahnať ho?“ Mária Simma: „Áno.“ Sestra
Emmanuela: „Teraz ste
veľmi známa, hlavne v Nemecku a v celej Európe. Spočiatku ste boli utiahnutá.
Ako vás ľudia zo dňa na deň začali uznávať a veriť, že vaše nadprirodzené
skúsenosti sú skutočne autentické?“ * Žiadosti o nápravu * Pokiaľ ide o
tieto záležitosti, Mária mi rozprávala veľa svedectiev. Bolo by to veľmi dlhé,
keby som ich tu všetky uvádzala. Viac ráz prišli duše za Máriou a hovorili jej:
„Choď k mojej rodine v tej a tej dedine, (o ktorej nikdy nepočula) a povedz
môjmu otcovi, môjmu synovi, môjmu bratovi, aby vrátil taký majetok; takú sumu
peňazí, na takom mieste, čo som získal takým spôsobom. Vyslobodím sa z očistca,
keď tento majetok neprávom nadobudnutý navrátim.“ Sestra
Emmanuela: „Uznáva
Cirkev túto veľmi zvláštnu charizmu, ktorú vykonávate pre duše v očistci a pre
tých, ktorých sa vás apoštolát týka?“ Sestra Emmanuela: „Toľko ste toho urobili pre duše v očistci, že dozaista keď vy tiež zomriete, tisícky duší vás budú sprevádzať až do neba! Domnievam sa, že nebudete musieť prejsť cez očistec!“ Mária Simma: „Nemyslím si, že pôjdem rovno do neba bez očistca, lebo som mala viac svetla, viac vedomosti ako iní, moje chyby sú preto vážnejšie. Avšak aj tak dúfam, že duše mi pomôžu vstúpiť do neba!“ Sestra Emmanuela:
„Ste rada,
že máte túto charizmu, alebo je to pre vás príťažou, všetky tie neprestajné žiadosti
zo strany duší?“ Sestra
Emmanuela: „Veľmi pekne
vám ďakujem za pekné svedectvo, čo ste nám podali. Môžete nám v krátkosti
povedať niečo o vašom živote?“ Rozprávanie Márie Simmy týmto končí.
* Zasvätenie sa službe * Čítala som
zápisky o živote Márie Simmy od otca Alfonza Matta ( jej duchovného
vodcu ), z ktorých môžeme pridať ďalšie informácie. Zasvätila svoju panenskosť
Panne Márii a zasvätila sa Márii hlavne pre duše v očistci. Zasvätila sa
taktiež Bohu ako duša - obeť, duša lásky a zmierenia. Farár povedal, že
pri rôznych príležitostiach sa obetovala ako obeť na pomoc zosnulým, svojim
dobrovoľným utrpením, niekedy dosť veľkým, vďaka ktorému zmenšila bolesti
mnohých duší. Ponúkala Bohu neprestajné modlitby, omše a pokánie. * Niekoľko jej vlastných poznámok * Netreba lamentovať nad časmi, čo prežívame. Rodičia nepomáhajú svojim deťom, ak im splnia všetky želania a dajú im všetko, čo chcú len preto, aby ich uspokojili a nepočuli ich kričať. Pýcha sa takýmto spôsobom môže zakoreniť v srdci dieťaťa. Neskôr, keď začne dieťa chodiť do školy, nevie sa pomodliť Otče náš, ani sa prežehnať. Niekedy nevie o Bohu vôbec nič. Učte dieťa prinášať obety! Prečo je dnes taká náboženská ľahostajnosť? Taká morálne dekadencia? Pretože sa deti nenaučili zriekať sa svojich vrtochov. Neskôr sa z nich stanú nespokojní ľudia bez úsudku, ktorí sa zúčastňujú na všetkom a chcú všetko mať v hojnosti, čo spôsobuje sexuálne úchylky. Ten, čo sa od detstva nenaučil ovládať sa, stane sa egoistom bez lásky, tyranom. Preto je dnes veľa nenávisti a chýba láska k blížnemu. Chceme žiť v lepších časoch? Začnime výchovou detí! * V súčasnosti mnohí hrešia * proti láske k blížnemu hlavne ohováraním, klamstvom a klebetami. Kde sa začína? V mysli: tieto veci treba vyučovať od malička a okamžite zaháňať myšlienky, ktoré sú proti láske k blížnemu. Bojujme teda okamžite proti všetkým myšlienkam, ktoré sa protivia láske k blížnemu a nebudeme posudzovať iných bez lásky. Pre všetkých katolíkov je apoštolát povinnosťou. Pre niektorých je povolaním, pre iných je apoštolát dávanie dobrého príkladu. Starostlivosť o dušu nemá byť udúšaná prehnanou starostlivosťou o telo. Spoznať Máriu Simmu bolo pre mňa skutočnou radosťou. Je to žena, ktorá úplne oddala celý svoj život. Každá sekunda, každá hodina jej života má váhu večnosti, nielen pre ňu, ale pre toľko duší, známych či neznámych, ktorým pomohla oslobodiť sa z očistca a pridať sa k večnej radosti v nebi... Mária Simma, Gros Valsertal, A-6731 Sonntag, Rakúsko. * Poznatky niektorých svätých o očistci * Viacerí
svätí sa stali bohatým zdrojom informácií o skutočnosti očistca. Vďaka ich
svedectvám majú veriaci konkrétne príklady, ktoré v tejto veci objasňujú a
potvrdzujú učenie Cirkvi. Svätý páter Pio Otcovi
Anastáziovi páter Pio rozprával nasledujúcu príhodu: Raz večer som bol
na chóre sám a ako som sa modlil, začul som šuchot rúcha. Nato som zbadal pri
hlavnom oltári mladého rehoľníka. Svätá Terézia z Lisieux Je najmladšou učiteľkou Cirkvi. V čase, keď katolícki intelektuáli prehlbovali osobitným spôsobom pojem Božej spravodlivosti, Terezka sa vrhla do náručia Bohu, lebo v ňom videla svojho najdrahšieho priateľa a láskavého Otca. Knihou Dejiny duše priam ženie Cirkev do hĺbok Božej lásky. V Karmele v Lisieux sestra Mária Filoména bola presvedčená, že sa nevyhne očistcu. Keď sa s týmto svojím názorom zverila svätej Terezke, táto jej povedala: „Máš primálo dôvery. Staviaš sa pred dobrotivého Boha plná strachu. Uisťujem ťa, že jeho to veľmi mrzí. Nemala by si sa báť očistca preto, lebo sa tam trpí. Miesto toho by si mala prosiť, aby si si nezaslúžila ísť do očistca, lebo sa chceš páčiť Bohu, ktorý tento trest ukladá veľmi nerád. Snaž sa mu robiť radosť vo všetkom a maj v neho neotrasiteľnú dôveru. A on ťa vo svojej láske bude neustále očisťovať a nepripustí, aby na tebe ostával dajaký hriech. Tak budeš mať istotu, že do očistca nepôjdeš.“ Terezka v tom išla ešte ďalej. Úprimne si myslela, že ak niekto nemá dôveru, že po smrti možno ísť priamo do raja, potom uráža Boha. Keď niektoré zo sestier vyhlásili, že počítajú s tým, že prejdú očistcom, zvolala: „Ach, ako ma to mrzí! Keď veríte, že pôjdete do očistca, Pánovi tým veľmi krivdíte! Veď ak milujeme, nie je možné tam ísť!“ Svätej Terezke Pán dal milosť pochopiť, že očistec nie je myslený ako pravidlo, ale ako výnimka. Náuka Cirkvi učí, že každý dostane dostatok milostí, aby po prekonaných ťažkostiach na zemi odišiel priamo k Bohu. Očistec je teda „zabezpečený vstup" do raja pre tých, ktorí dostatočne nevyužili im danú Božiu milosť. Raz jej jedna z noviciek, sestra Mária od Trojice, povedala: „Čo sa stane, keď ja upadám aj v tých najmenších veciach? Môžem i vtedy dúfať, že pôjdem priamo do neba?“ Svätá Terezka, ktorá poznala slabosti svojej novicky, jej odpovedala: „Áno, lebo Boh je naozaj veľmi dobrý! On bude vedieť, Čo urobiť, aby si ťa tam prišiel odviesť! Ale bez ohľadu na to sa snaž byť natoľko vernou, aby nečakal márne na tvoju lásku.“ Neskôr, hovoriac o sebe, povedala: „Viem, že sama od seba by som si nezaslúžila vojsť ani na toto miesto vynáhrady, lebo tam môžu vstúpiť iba sväté duše. Lenže viem, že oheň lásky je oveľa posväcujúcejší, než je moc reťazí očistca. A viem i to, že Ježiš nemôže túžiť po tom, aby sme trpeli neužitočné, ani by mi nevnukal túžbu po ňom, ktorú cítim, keby ju nechcel uspokojiť.“ Keby úbohé duše v očistci boli na zemi vedeli, čo ich čaká vo večnosti, očistec by bol prázdny! Sestra Mária Febronia neuznávala Terezkin názor na očistec. Považovala za opovážlivé veriť, že do raja sa možno dostať priamo. Tejto starej sestre sa svätá Terezka snažila vysvetliť tento pohľad bez úspechu. Nakoniec jej teda povedala: „Sestrička, keď sa dožadujete Božej spravodlivosti, budete ju mať. Duše totiž dostanú od Boha to, Čo od neho Čakajú.“ Rok nato, v januári 1892, sestra Febronia zomrela. O tri mesiace mala svätá Terezka sen. Ten potom vyrozprávala matke predstavenej slovami: „Ach, matka predstavená, moja sestra Mária Febronia prišla minulej noci ku mne a prosila, aby som sa za ňu modlila. Iste je v očistci, lebo nemala dostatočnú dôveru v milosrdenstvo dobrého Pána Boha. Z jej prosebného výzoru a prenikavých pohľadov sa zdalo, akoby chcela povedať: „Mala si pravdu. Uskutočňuje sa na mne naplno Božia spravodlivosť, no z mojej viny. Keby som ta bola počúvla, už by som tu nebola.“ Terezka napísala svojej sestričke Márii: „Jemu sa páči, že milujem svoju malosť a úbohosť a že slepo dôverujem v jeho milosrdenstvo... Matka moja, toto je môj jediný poklad. Prečo by nemohol byť aj váš?“ Terezka nás inšpiruje mať pri styku s Bohom opovážlivosť dieťaťa. Vari Božie kráľovstvo nepatrí najmä deťom? Svätá Faustína Kowalská Aj svätá Faustína nás vyzýva zveriť sa slepo nevyčerpateľnému Božiemu milosrdenstvu. Iste nie náhodou Ján Pavol II. kanonizoval ako prvú sväticu tretieho tisícročia sestru Faustínu! Jej spisy sa rozšírili všade, idú v ústrety potrebám duší, ktoré v dnešnej spoločnosti hľadajú pravdu. Vo svojom Denníčku „Božie milosrdenstvo v mojej duši" sestra Faustína podáva niekoľko príbehov, ktoré opisujú previazanosť Božieho milosrdenstva s očistcom. Píše: „Keď som raz vošla do kaplnky, Ježiš mi povedal: „Dcéra moja, pomôž mi zachrániť jedného hriešnika, ktorý umiera; modli sa zaňho ruženec, ktorý som ťa naučil.“ Keď som sa ho začala modliť, videla som tohto umierajúceho, že je v strašných trápeniach a bojoch. Anjel strážny ho bránil, no vzhľadom na veľké nedostatky tejto duše bol bezmocný. Množstvo diablov už čakalo na túto dušu, no ako som začala odriekať svoj zvláštny ruženec, uvidela som Ježiša v tej podobe, ako je na obraze Božieho milosrdenstva. Lúče, čo vychádzali z Ježišovho srdca, nemocného zahalili a sily temnoty sa stiahli, lebo ostali zmätené. Chorý si radostne vydýchol. Keď som sa potom vrátila k sebe, uvedomila som si, aký dôležitý je pre umierajúcich tento ruženec, lebo uzmieruje Boží hnev.“ (§ 1565) Pri inej príležitosti mi Ježiš odhalil, aký význam má pre duše v očistci trvalý smäd po Bohu. „ ...Pána Ježiša som sa spýtala, za koho sa mám ešte modliť. Ježiš mi odpovedal, že mi to vyjaví v nasledujúcu noc. Uvidela som svojho anjela strážcu, ktorý mi naznačil, aby som ho nasledovala. V tom okamihu som sa našla na zadymenom mieste plnom ohňa s množstvom trpiacich duší. Tieto duše sa veľmi horlivo modlili, no nie za seba, to by bolo bez účinku; za ne sa môžeme modliť iba my. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma vôbec nedotkli. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na okamih. Opýtala som sa tých duší, Čo im spôsobuje najväčšie muky. Svorne mi odpovedali, že ich najväčším trápením je pálčivá túžba po Bohu. Potom som uzrela Pannu Máriu, ako navštívila duše v očistci... Ona bola ich úľavou.“ (§ 20) Veľkodušná láska svätej Faustíny ju viedla k tomu, aby znášala tie isté utrpenia, aké zakúšajú niektoré duše v očistci. Hovorí o tom: „Bol práve deviaty júl 1937. V ten večer prišla ku mne jedna zo zomretých sestier a žiadala ma, aby som sa jeden deň postila a v ten deň obetovala za ňu všetky svoje úkony zbožnosti. Odpovedala som, že súhlasím. Nasledujúceho dňa už ráno som si vzbudila úmysel, že všetko obetujem za túto sestru. Počas sv. omše som v určitej chvíli videla, ako trpí. Zároveň som zakúsila ohromný smäd po Bohu a zdalo sa mi, že od túžby po spojení s ním zomriem. Trvalo to iba chvíľu, no i tak som pochopila, čo znamená túžba, ktorú pociťujú duše v očistci.“ (§ 1185 a 1186) Napriek tomu je možné, že niektoré duše, keďže sú slobodné, odmietajú Boha až do konca svojho života a zvolia si žiť bez neho po celú večnosť. Čo sa stane s týmito dušami? Svätá Faustína nám v tomto prípade podáva jeden z najotrasnejších opisov pekla. Píše: „Dnes som sa vedená anjelom ocitla v priepastiach pekla. Je to miesto ohromných múk, hrozných už svojím rozsahom. Uvidela som nasledujúce utrpenia, ktoré sú zároveň trestom: 1. prvé utrpenie, spôsobované peklom, je strata
Boha; Sú aj osobitné muky určené pre určité duše, a to muky zmyslov. Každá duša prežíva osobitné muky podľa toho, čím hrešila, a to hrozným a neopísateľným spôsobom. Sú tam strašné jaskyne, priepasti múk, kde sa trápenia odlišujú jedno od druhého. Keby ma nebola podržala Božia všemohúcnosť, bola by som pri pohľade na tieto strašné tortúry umrela. Hriešnik si pritom uvedomuje, že tie zmysly, ktorými hrešil, budú takto trpieť po celú večnosť. Toto píšem na Boží príkaz, aby sa nijaká duša neospravedlňovala tvrdením, že nijaké peklo nebolo a ani nie je, alebo že nik nevie, či naozaj je. Ja, sestra Faustína, som na Boží príkaz bola v hlbinách pekla, aby som o tom rozprávala dušiam a dosvedčila, že peklo existuje... Diabli boli voči mne plní nenávisti, lenže na Boží príkaz ma museli poslúchať... Pritom som si všimla, že väčšina duší, ktoré sú tam, sú tie, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som sa prebrala, pri pomyslení, ako duše v pekle strašne trpia, som sa od laku nemohla spamätať. Preto sa oveľa horlivejšie modlievam za obrátenie hriešnikov a neustále za nich prosím milosrdného Boha...“ (&741) „Často pomáham dušiam umierajúcich a vymáham pre nich dôveru v Božie milosrdenstvo. Úpenlivo prosievam Božiu veľkodušnosť o milosť, ktorá vždy zvíťazí. Božie milosrdenstvo sa tak dostáva hriešnikovi v poslednom okamihu osobitným a tajomným spôsobom. Nám sa navonok zdá, že všetko je stratené, lenže nie je to tak. Duša osvietená posledným mocným lúčom Božej milosti sa v poslednej chvíli obráti k Bohu s takou veľkou láskou, že Boh jej vzápätí odpustí previnenia i tresty. Navonok sa to však neprejaví nijakým znakom ľútosti ani kajúcnosti, lebo oni (doslova tak!) navonok nereagujú. Ach, aké nepochopiteľné je Božie milosrdenstvo! Lenže beda! Sú i také duše, ktoré vedome a dobrovoľne takúto milosť odmietnu a pohrdnú ňou. Milosrdný Boh dá duši počas umierania vnútornú svetlú chvíľku, počas ktorej duša, ak chce, má možnosť vrátiť sa k Bohu. Lenže neraz je v dušiach taká veľká zaťatosť, že sa vedome rozhodnú pre peklo a márne sú potom všetky modlitby, ktorými iné duše za ne prosia Boha, ba márne je aj všetko úsilie z Božej strany.“ (§ 1697) Dobrý návrh pre každého Teraz chcem
každému niečo navrhnúť. Mohli by sme sa rozhodnúť neísť do očistca! Je
to celkom možné a máme v našich rukách všetko, čo je k tomu potrebné. Spomínam
si na slová sv. Jána z Kríža. Povedal, že Božská Prozreteľnosť dáva vždy
každému potrebné očistenie počas pozemského života, aby mu umožnila v hodinu
smrti ísť rovno do neba. Modlitba za zomrelých „Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a Šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie. Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych. Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnulú Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“ 2Mach 12,43-46„
Najsvätejšie Srdce Ježišovo, daruj mi milosť žiť neustále podľa tvojej vôle. V najkrajších, najradostnejších a najdôležitejších chvíľach môjho života, ako aj v tých najťažších. Daj, aby som bol stále pripravený na poslednú hodinu môjho života. Daj mi odvahu, aby som všetko obetoval tvojej láske a ak je to nevyhnutné, aj svoj život. Ô Ježišu, skrze tvoje sväté a bolestné utrpenie daj , aby ma posledná hodina môjho života zastihla bdelého, ako verného služobníka, ako opravdivého kajúcnika po dobrej svätej spovedi a vyzbrojeného sviatosťami. Ó, môj Pane, neopusť ma v mojom poslednom boji na tejto zemi, keď budem musieť možno úporne bojovať proti Satanoví. Nech mi tvoja presvätá Matka a Matka milosrdenstva, svätý Michal a anjeli pomáhajú a chránia ma pred každým pokušením vo chvíli, keď budem musieť opustiť tento svet. Daj, aby ma mohli potešiť a posilniť uprostred súžení. Daruj mi,
Pane, v tejto
hodine živú vieru, pevnú dôveru, horlivú lásku a veľkú trpezlivosť. Daj, aby
som sa v plnom vedomí odovzdal do tvojich rúk a odovzdal sa ako malé
dieťa do tvojho svätého pokoja. Žalm 30 Z hlbín volám k tebe, Pane; Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch K mojej úpenlivej prosbe. Ak si budeš,
Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý Väčšmi ako
strážcovia dennicu Nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo A
hojné vykúpenie. * Modlitba sv. Mechtildy za zosnulých * Otče náš, ktorý si na nebesiach, pokorne Ťa prosíme. Večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré si prijal ako tvoje stvorenia, ak Ťa nemilovali, ale Ťa odohnali a nevážili si Ťa. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkam ako obetu všetku lásku a dobrotu Tvojho milovaného Syna nášho Pána Ježiša Krista. Posväť sa meno Tvoje. Pokorne Ťa prosím, večný Otče, dobrotivý a milosrdný: odpusť dušiam, ktoré neoslavovali Tvoje sväté meno a ktoré ho často vyslovovali nehodne a ľahkomyseľne. Na znak obety zmierenia a pokánia Ti obetujem všetky príhovory, ktorými Tvoj milovaný Syn, náš Pán Ježiš Kristus, oslávil Tvoje sväté meno na tejto zemi. Príď kráľovstvo Tvoje. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, ktoré po Tebe netúžili horúcou láskou a hlbokou túžbou po Tvojom kráľovstve, za ich početné hriechy Ti obetujem naliehavé želania Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý chce, aby bol celý svet prijatý do Tvojho svätého kráľovstva. Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo sa nepodriadili zbožne Tvojej svätej vôli, ale často sledovali iba svoju vlastnú vôľu. Na znak obety zmierenia a kajúcnosti Ti ponúkame Božské Srdce Ježišovo a jeho veľkú poslušnosť. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče , dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam ich viny, keď nemilovali svojich nepriateľov a nechceli im odpustiť. Na znak uzmierenia a pokánia za ich mnohé hriechy Ti obetujeme všetky sväté slová Tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia Čo robia.“Neuveď nás do pokušenia. Pokorne Ťa prosíme, večný Otče, dobrotivý a milosrdný, odpusť dušiam, čo neodporovali pokušeniam, ale podľahli pokušeniam Zlého a zničili sa. Na znak
uzmierenia a pokánia Ti ponúkame poslušnosť, ťažké práce a všetko trpké
utrpenie a smrť tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista. * Ruženec za duše v očistci * V mene Otca
i Syna i Ducha Svätého. Amen. 2. Môj Ježiš, skrze pokorenie a vysmievame, ktoré si znášal pred súdmi až po bitie po tvári, zlé zaobchádzanie zo stany ľudu a vyhnanie ako zločinca, zmiluj sa nad dušami zosnulých, ktoré v očistci očakávajú oslávenie v tvojom kráľovstve. Otče náš
Zdravas Mária Odpočinutie večné 4. Môj Ježiš, skrze prebolestný krok, ktorý si učinil s krížom na pleciach, zmiluj sa nad dušami, ktoré sú najbližšie k vyslobodeniu z očistca; a skrze bolesť, ktorú si prežíval pri stretnutí s tvojou presvätou Matkou na krížovej ceste, osloboď od očistcových múk duše, ktoré boli verné tvojej milovanej Matke. Otče náš Zdravas Mária Odpočinutie večné 5. Môj
Ježiš, skrze tvoje Presväté Telo natiahnuté na kríž, skrze tvoje Ruky a Nohy
prebodnuté klincami, skrze tvoju ukrutnú smrť a skrze tvoj Presvätý Bok
prebodnutý kopijou, zmiluj sa nad trpiacimi dušami a prijmi ich v tvojej nežnej
prítomnosti do Nebeského kráľovstva. * Úcta k Svätým Ranám za duše v očistci *
Predkladáme
vám prisľúbenia, ktoré dal Ježiš sestre Márii Marte Chambonovej (1841-1921)
laičke žijúcej v kláštore Navštívenia de Santander, ktorá zomrela v povesti
svätosti. Ako dcéra chudobných vidiečanov vstúpila v roku 1864 do Kláštora, kde
zostala laikom až do svojej smrti. Celý život pracovala v refektári a
penzionáte. Po videní Ukrižovaného zaliateho krvou zasvätila sa kultu Svätých rán
a každý deň mala ich ohromujúce videnia. V roku 1875 bola stigmatizovaná. c) Moje Sväté Rany udržujú svet. Žiadaj si, aby si ich stále milovala, lebo sú zdrojom milostí. Často ich vzývajte a pritiahnite k nim našich blížnych, aby som mohol vtlačiť do ich srdca zaľúbenie v dušiach. d) Keď vás sužujú bolesti a trápenia, vložte ich ihneď do mojich Rán a budú zmiernené. e)
Nasledujúce vzývanie opakujte často pri chorých; „Môj Ježiš, odpusť mi a pre
zásluhy tvojich Svätých Rán zmiluj sa nado mnou.“ Táto modlitba pozdvihne dušu
i telo. j) Duša, ktorá bude uctievať moje Sväté Rany a obetuje ich Večnému Otcovi za duše v očistci, bude v hodinu svojej smrti sprevádzaná Presvätou Pannou a Anjelmi a ja, žiariaci slávou, ju prijmem a korunujem slávou. k) Presväté Rany sú poklad nad poklady pre duše v očistci l) Uctievanie
mojich Svätých Rán je liekom na tento Čas neprávostí. Nezabudnite na odpustky! Naša matka Cirkev má pre nás v rezerve zázračné poklady. Pozrime sa na ne bližšie!„Odpustkami môžu veriaci získať pre seba i pre duše v očistci odpustenie časných trestov, ktoré sú následkami hriechov.“ Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC) §1498
Hľa, Čo o tom hovorí Katechizmus katolíckej Cirkvi: „Odpustky sú odpustenie Časných trestov pred Bohom za hriechy, ktorých vina je už zotrená. Odpustenie veriaci dobre disponovaný obsiahne za určitých presne určených podmienok, prostredníctvom Cirkvi, ktorá ako rozdeľovateľka vykúpenia, na základe právomoci rozdáva a používa poklad zadosťučinenia Krista a svätých.“ „Odpustky
sú čiastočné alebo úplné podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za
hriechy čiastočne alebo úplne.“ (§1471). „Cieľom cirkevnej vrchnosti pri rozdávaní odpustkov je nielen pomôcť veriacim odpykať tresty za hriechy, ale aj ich povzbudzovať robiť činy zbožnosti, kajúcnosti a milosrdenstva, osobitne tie, ktoré pomáhajú vzrastať v láske a napomáhajú spoločnému dobru.“ „Ak veriaci obetujú odpustky za zomrelých, vynikajúcim spôsobom konajú skutky milosrdnej lásky a súčasne aj lásky k blížnemu, pozdvihujú svoju myseľ k nebesiam a spravujú s väčšou múdrosťou materiálne veci.“ „Hoci sú odpustky nezištným dobrom, tak pre živých, ako aj pre mŕtvych, získať ich možno len za určitých podmienok. Veriaci má milovať Boha, nenávidieť hriech, dôverovať zásluhám Krista a pevne veriť vo veľkú pomoc prichádzajúcu zo spoločenstva svätých...“ V dôsledku
reformy všetko rozlíšenie na dni, mesiace a roky bolo zrušené: odpustky sa
rozlišujú len na úplné a čiastočné. Veriaci, ktorý s úctou používa nábožný predmet (kríž, ruženec, škapuliar, medailón) posvätený kňazom, môže získať čiastočné odpustky. Ak je tento predmet posvätený pápežom alebo biskupom, veriaci, ktorý ho s úctou používa, môže získať aj úplné odpustky pri výročí sv. Petra a Pavla ak pridá Verím v Boha v jeho úplnej formulácii, teda „Verím v Jedného Boha...“ Úplné odpustky môžeme získať jedenkrát denne. Čiastočné odpustky naopak môžeme získať viac ráz denne, okrem prípadu vyslovene opačných pokynov. Na získanie
úplných odpustkov treba vylúčiť náklonnosť k hriechu, hoci aj ľahkému, ale aj
splniť požadovaný úkon na získanie odpustkov a spĺňať 3 podmienky: sv.
spoveď, prijímanie sv. Eucharistie a modlitba na úmysel sv. Otca.“ Nová reforma
uznáva tri ústupky: 2. Čiastočné
odpustky získava ten veriaci, ktorý s vierou a milosrdenstvom oddáva sám seba
alebo svoje statky (majetok) do služieb bratov, ktorí potrebujú pomoc. Plnomocné
odpustky možno získať pri týchto príležitostiach: V momente smrti je Cirkev obzvlášť láskavá na získanie čiastočných odpustkov. Udeľuje ich kňaz alebo ich zomierajúci získava tým, že pobozká kríž, ale iba vtedy, ak sa v živote niekedy pomodlil niekoľko modlitieb... Ak sa nemôžu
úplne dodržať vyššie uvedené podmienky (spoveď, prijímanie, modlitba na úmysel
sv. Otca, nepriliehanie k hriechu) odpustky sú iba čiastočné. Tebe blahoslavený Jozef
Te Deum
(Teba Bože chválime) tieto odpustky sú plnomocné ak sa modlia verejne v
posledný deň roka Príď Duchu Svätý (Veni Creator ) tieto odpustky sa stávajú
úplnými, ak sa modlitba koná verejne v posledný deň roka a počas slávnosti
zoslania Ducha Svätého. Čiastočné odpustky možno obsiahnuť každým konkrétnym Činom viery, nádeje a lásky v rámci každodenných skúšok, ktorým v živote denne musíme čeliť a plnením rôznych úloh. Každý čin lásky k blížnemu získa tiež čiastočné odpustky, dodržanie pôstu a dobrovoľná abstinencia, ale aj akékoľvek modlitby a nábožné vzdychy či spontánne myšlienky vyslané k Bohu, ku svätej Panne alebo k svätej Rodine. Príručka odpustkov obsahuje celý zoznam. |