František Blachnický

Narodil sa 24.marca 1921 v Rybniku na Sliezsku v mnohodetnej robotníckej rodine Jozefa a Márie. Gymnázium navštevoval v Tanovských Górach, pričom bol veľmi aktívnym skautom. Zmaturoval v roku 1938.
Po napadnutí Poľska Nemeckom v roku 1939 sa zapojil do národnooslobodzovacieho boja a po kapitulácii Poľska sa dostal do zajatia, odkiaľ ušiel a vrátil sa domov, pričom sa angažoval v protifašistickom odboji. V marci 1940 ho v Zavichošči gestapo zatklo a uväznilo v koncentračnom tábore Osvienčim. Tu bol väznený 14 mesiacov, z toho 9 mesiacov v trestnej skupine – v zlopovestnom bloku č. 13 a takmer mesiac v podzemnom bunkri.
V septembri 1941 ho previezli do vyšetrovacej väzby v Zabrzu, a potom do Katovíc. V marci 1942 bol za odbojársku činnosť odsúdený na trest smrti sťatím. Po takmer piatich mesiacoch čakania na vykonanie rozsudku bol omilostený a trest smrti mu zmenili na 10 rokov väzenia, ktoré si mal odpykať po ukončení vojny. Počas čakania na popravu uňho nastalo zázračné obrátenie k osobnej viere v Krista spojené s rozhodnutím zasvätiť život v službe Kristovi. Roky 1942-45 František Blachnický strávil v rôznych nemeckých táboroch a väzeniach. Uprostred zla zakúsil výnimočné dotyky Božieho svetla a Božej lásky. Od tohto času všetky rozhodnutia robil vo svetle viery.
Po skončení vojny vstúpil do Sliezského duchovného seminára v Krakove. Dňa 25. júna 1950 prijal kňazskú vysviacku. Počas svojej kaplánskej pôsobnosti vypracoval metódu detských duchovných rekolekcií tzv. Oázu Božích detí.
V rokoch 1954-56, v čase vysídlenia sliezskych biskupov, sa zúčastňoval prác tajnej Kúrie v Katoviciach. Vyše roka bol mimo diecézy v Nepokaľanove, kde študoval duchovnosť a metódy apoštolskej práce o. Maximiliána M. Kolbeho. V októbri 1956 sa zúčastnil organizovania návratu biskupov do diecézy. V tom istom roku začal pracovať v Dušpastierskom referáte diecéznej kúrie v Katoviciach a v redakcii týždenníka "Nedeľný hosť". Zorganizoval a viedol katechetické stredisko a od r. 1957 protialkoholové spoločenské hnutie nazývané " Kruciáta zdržanlivosti ". 29.augusta 1960 bola štátnou mocou zlikvidovaná jej centrála v Katoviciach a v marci 1961 ho na vyše štyri mesiace uväznili v tom istom väzení ako fašisti počas vojny.
V októbri 1961 začal ďalšie štúdiá na Katolíckej univerzite v Lubline /KUL/. V rokoch 1964-72 pracoval na KUL-e ako asistent. Zároveň bol spoluorganizátorom Inštitútu pastoračnej teológie. V r. 1963 sa F. Blachnický znova rozhodol viesť oázové rekolekcie. Metódu 15-denných rekolekcií stupňovito podelil do rozličných skupín pre mládež, dospelých i pre celé rodiny. Formovanie začalo v oáze a pokračovalo v malej skupine vo farnosti. Zároveň k tomu vypracoval potrebné pomôcky. Postupne sa z oáz vyvinulo hnutie, ktoré sa dnes nazýva hnutím Svetlo-Život. Na jeho podnet Hnutie prijímalo nové iniciatívy: v r. 1979 to bola Kruciáta oslobodenia človeka; v r. 1980 plán „Veľkej evanjelizácie“ – cieľom ktorého bolo, aby sa evanjelium dostalo ku každému človeku v Poľsku; v období solidarity (1980-1981) to bola "Nezávislá kresťanská spoločenská služba", ktorej úlohou bolo rozširovať myšlienku PRAVDA-KRÍŽ-OSLOBODENIE.
Dňa 10. decembra 1981 o. František odcestoval do Ríma. Tam ho zastihlo vyhlásenie výnimočného stavu v Poľsku. V roku 1982 sa usadil v poľskom stredisku Marianum v Carlsbergu v Nemecku a začal organizovať Medzinárodné centrum evanjelizácie Svetlo-Život. 27.februára 1987 v Carlsbergu zomrel.
František Blachnický je duchovným otcom hnutia Svetlo-Život, ako aj hnutí spoločenstiev konsekrovaného života: ženských - spoločenstvá Nepoškvrnenej, Matky Cirkvi, a mužských - spoločenstvá Krista sluhu. Dňa 9. decembra 1995 sa začal jeho beatifikačný proces.

Duchovnosť otca Františka Blachnického
ctihodného božieho služobníka
(prednáška)

Zakladateľ hnutia Svetlo – Život otec Blachnicki bol obeťou vraždy poľského komunistického režimu