Keď som Ťa, Juraj, pred niekoľkými rokmi predstavoval svojmu otcovi slovami: "Tato, Juraj je môj druhý otec", myslel som to z celého srdca úprimne a vážne. Bol si to Ty, ktorý si mi po mohých rokoch tápania v tme ukázal cestu za svetlom. Svojou charizmou, pokorou, ľudskosťou si oslovil nielen mňa, ale i stovky mužov a žien z celého Slovenska. Vždy si nás vedel vypočuť s láskavosťou Tebe vlastnou. Bol si nesmierne rád, keď semienka Tvojich múdrostí padali na úrodnú pôdu. Žialil si s nami, keď sa niekomu z nás nepodarilo dostatočne sa vysporiadať so sebou samým, ale nikdy si nestrácal nádej.

I v pretrvávajúcej chorobe si myslel viac na svoje deti, roztrúsené po celom Slovensku, ako na seba.

Radi sme sa, Juraj, k Tebe vracali cestičkami Slovenska. Hnala nás túžba mesiac, čo mesiac pochváliť sa Ti na klubových stretnutiach, že sa nám darí, že v našich mysliach i srdciachnosíme všetko to, čo si nás naučil, čo si nám vštepoval. Dal si nám veľa Juraj a tým, že je to v nás, Ty neodchádzaš.

Marián Žabka