Veľkonočný pondelok – deň veľkých obáv?

Ráno, Veľkonočný pondelok. Sv. omša s čítaním Evanjelia o ženách, ktoré so strachom, no zároveň i s veľkou radosťou bežia oznámiť apoštolom správu, že Ježiš žije a že ho uvidia v Galilei. Aj my, všetci sme pozvaní rozhlasovať túto prekrásnu zvesť, zvesť, ktorá napĺňa ľudské srdce nádejou, že Boh nám v Ježišovi dáva nový život. Potom prichádzajú na rad v mnohých obciach i mestách tradičné veľkonočné zvyky, o ktorých mimochodom istý americký spravodajský portál píše ako o postrachu najmä pre ženy. Doslova opisuje, ako vyzerá Veľká noc na Slovensku a že byť ženou u nás je naozaj mimoriadne nebezpečné. Spomínané tradície samé o sebe sú vhodným spestrením Veľkej noci, ak sa to s nimi nepreháňa. Voda ako symbol očisty a života sprevádza človeka a je preňho nepostrádateľná. S vodou sa stretávame aj v liturgii Veľkonočného trojdnia, no na Veľkonočný pondelok sa z nej často stáva iba bezduchý nástroj na čo najväčšie „zliatie“ dievčat a žien, ktoré potom často maródujú aj niekoľko týždňov. Zo symbolických oblievačiek plných zábavy, smiechu a dobrej nálady sa nie raz stávajú hotové „popravy vodou“, kedy síce nikto neumiera, no môže schytať vážne zdravotné komplikácie. A k tomu sa celkom bežne priradzuje alkohol v neprimeraných množstvách podávaný aj chlapcom mladším než 18 rokov. Takto sa z na prvý pohľad pekného Veľkonočného pondelka odoberá jeho duchovný význam a neprimeraným vykonávaním tradícií dochádza k tomu, že Veľkonočný pondelok zatienia obavy rodičov o ich deti. Kde je môj syn, čo je s ním, je ešte triezvy, nenechajú ho kamaráti ležať niekde na ceste? Aj takéto otázky plné strachu si potom kladú rodičia a príbuzní. Prečo musí pri tradíciách nielen na Veľkú noc asistovať alebo dokonca hrať hlavnú úlohu alkohol? Nešlo by to aj bez neho? Aj tohtoročný Veľkonočný pondelok bol dňom, kedy sa ulievalo a ulievalo. Nehovorím, že všade. Dopravný servis istého rádia už predpoludním hlásil, že na nemenovanej frekventovanej ceste sa motá hlúčik podguráženej mládeže, tak aby si vodiči dávali pozor. V uliciach miest a obcí síce hliadkovalo viac policajtov než po iné dni, no myslím, že takto sa problém s alkoholom u mnohých tínedžerov nevyrieši. Je smutné, ak sa v deň Veľkonočnej oktávy, kedy slávime Ježišovo vzkriesenie súvisle osem dní, hovorí v správach o mládeži, ktorá stráca svoju dôstojnosť vplyvom alkoholu. A ešte smutnejšie je, keď si sadá niekto s čo i len nepatrným promile v krvi za volant, a tak ohrozuje nielen seba a spolucestujúcich, ale aj ostatných účastníkov premávky. Deň plný zábavy vyvolanej alkoholom a inými povzbudzujúcimi látkami sa potom naozaj rýchlo môže zmeniť v ľudskú tragédiu, smútok a beznádej. Prečo by sa nedalo zabávať aj bez alkoholu? Že to nejde? Že je to absolútne nemysliteľné a ani tými najpádnejšími argumentmi neospravedlniteľné? Svedectvá tých, ktorí sa dokážu zmysluplne zabávať bez čo i len kvapky čohokoľvek ostrého hovoria samé za seba, že to ide. Tradície zachovávajme, zveľaďujme a rozširujme, no s čistou hlavou! Aby Veľká noc bola naozaj sviatkom radosti, porozumenia a nie časom vyvolávajúcim rôzne obavy najmä zo strany rodičov, ktorých deti padajú na dno pohárika a nedokážu mu odolať. Gréckokatolíci majú pekný a výstižný názov pre Veľkonočný týždeň, volajú ho Svetlým, najmä jeho prvú časť. Nech teda pre každého, kto prijal správu o Vzkriesenom s radosťou a v úprimnosti, je táto správa svetlom jeho pozemského putovania, smerom, ktorý vedie k plnohodnotnému životu v milosti, skutočnej slobode, láske a zodpovednosti. Nech je Vzkriesený posilou a pomocou pre všetkých, ktorí nezvládajú boj so závislosťou, aby ich vedomie o Kristovej blízkosti napĺňalo nádejou, že bojovať sa oplatí.

Odprosujeme Ťa, Pane, za hriechy opilstva a neviazanej zábavy, ktoré šliapu po ľudskej dôstojnosti a z človeka robia spútaného otroka. Stoj aj pri rodičoch tých detí, ktoré prepadli rôznym závislostiam, nech neklesajú na duchu.

Kall Pavol