SPOLOČENSKÁ ČINNOSŤ FRANTIŠKA BLACHNICKÉHO V ZÁPADNEJ EURÓPE

Boží služobník Otec František musel zostať v západnej Európe, keď v jeho rodnom Poľsku nastal výnimočný stav. V Carlsbergu mu bol preukázaný dom s poľským pastoračným centrom pre zahraničných Poliakov. Centrum Marianum. Blachnicki mu postupne dal tvár medzinárodného centra evanjelizácie Svetlo-Život.

Otec František vo svojej činnosti v zahraničí vychádzal z koncilového dokumentu Gaudium et Spes. Radosť a nádej. V tomto dokumente sa píše, že spoločenská činnosť je so zámerom slúžiť verejnému dobru so zreteľom na dôstojnosť ľudskej osoby. Do úvahy bral encykliku sv. Jána Pavla II o ľudskej práci, dokument o povolaní a misii laikov vo svete, aj encykliku Centesimus annus. Čerpal zo sociálnej náuky Cirkvi. Postupne všetky dokumenty cirkvi potvrdzovali a dávali dôraz na zodpovednosť katolíckych laikov za život v spoločnosti a aj v politike. Napr. účasť vo voľbách alebo počínanie laických politikov podľa svedomia. V centre sociálneho učenia cirkvi bol teda človek a jeho dôstojnosť.

Pôsobenie Františka Blachnického bolo podložené učením sv. Jána Pavla II o dôstojnosti a slobode človeka. Otec sa stotožnil s ideou, že spoločnosť sa má snažiť o zdokonalenie človeka a pastorácia sa má podujať na problémy človeka a dialóg so svetom. Cirkev sa má otvoriť na súčasný svet v zhode s jej misiou. Misiu cirkvi nemôžeme ohraničiť iba na kult a sviatostnú prax. Veriaci sa majú snažiť o to, aby mali zodpovednosť za to, čo sa deje v živote spoločnosti.

Svoju zahraničnú prácu Otec začal organizovaním letných oázových duchovných cvičení. Aj v cudzine cítil lásku k Cirkvi. Sníval o živej Cirkvi. Budoval malé živé spoločenstvá. Bol vlastencom aj mimo svojej krajiny. Snažil sa o slobodu svojho národa. Iba slobodné osoby tvoria slobodný národ – tvrdil. Slobodu vnímal ako život v pravde a láske. V rámci programu výchovy človeka už v rodnom kraji inicioval vznik spoločenského diela pod názvom: Nezávislá kresťanská spoločenská služba (NKSS). Toto dielo bolo spojené s novou formou duchovnej obnovy s evanjelizačným filmom Ježiš. Iba Kristus nám môže darovať ozajstnú slobodu. Prijať spásu v Kristovi značí odkryť dar slobody. Dobrý vzťah so sebou samým a s Bohom buduje dobré spoločenské vzťahy. Iba slobodní ľudia oslobodzujú druhých k slobode. Podľa Blachnického človek je slobodný vtedy, keď vie urobiť zo seba nezištný dar voči druhému. V Nemecku dielo NKSS premenoval na Kresťanskú službu pomoci Poľsku. Cieľom bola náboženská a mravná pomoc. Nemecké média spozorovali pôsobenie poľského kňaza a prezentovali jeho činnosť. Otec aj mediálne poukazoval na úlohu cirkvi ako duchovného sprievodcu pre vec slobody národa a jednotlivca. Už sa nezameriaval iba na poľský národ, jeho obzor sa rozšíril aj na ostatné národy v komunistickom tábore. A tak vytvoril Kresťanskú službu oslobodenia národov (KSON). Myslel na 17 národov Európy, ktoré stratili svoju slobodu pod vplyvom sovietskeho komunizmu. Blachnicki bol presvedčený, že sloboda, ktorú mu daroval Kristus je základom slobody a oslobodenia všetkých národov. Napísal, že hranica medzi slobodou a zotročením prechádza nie hranicami štátov, ale každým človekom.

Výchova človeka, jeho svedomia a vedomia, nezávisle od toho v ktorom regióne sveta žije, boli prioritou kňaza Františka. Nemal žiadne prostriedky. Mal Boha, ktorému dôveroval. Zostalo mu 5 rokov života, o čom samozrejme nevedel. V tomto čase zorganizoval 7 sympózií s týmito témami: O vnútornej suverenite. O jednote národov v boji o slobodu. Poliaci v Nemecku. Zornička slobody. Jalta – spoločný osud Nemcov a Poliakov. Päť rokov poľského augusta. Byť Poliakom. Viedol aj tri pracovné stretnutia: Suverenita poľskej dediny. Česko – poľské – slovenské vzťahy. Vzťahy s Ukrajinou. Okrem toho pripravil Pochody za oslobodenie národov a vyhlásenia na adresu lídrov štátov a mienkotvorných médií. Išlo mu o to, aby myšlienky zo sympózií sa dostali na verejnosť. Blachnicki považoval diplomaticky jazyk za skrývanie pravdy. Sovietsky zväz nazval posledným impériom kolonializmu. Aj média reagovali: nazvali ho Pastierom kontrarevolúcie, Diverzantom v sutane, Poľským Ajatolahom, Teológom nenávisti, Fanatickým politikom. Za dva roky padol berlínsky múr a do krajín východného bloku prišla sloboda, ktorá zvíťazila bez použitia násilia. Ľudia s odvahou dali svedectvo o pravde a postavili sa voči ideológii klamstva. Ďalším prostriedkom výchovy k slobode bol časopis Pravda – Kríž – Oslobodenie. Strach a násilie ako dva prvky komunistickej moci je možné prekonať pravdou cez kríž. Z kríža vychádza slobodný človek ako záruka slobodného národa. Dokonca v závere života Blachnicki napísal list adresovaný generálovi Wojciechowi Jaruzelskemu (generálny tajomník poľskej komunistickej strany), kde vojenský stav v krajine nazýva zradou národa a jeho zradcom. Okrem toho píše, že kresťania sa modlia za to, aby mu Boh otvoril oči.

Pýtame sa: Bol Blachnicki ten, kto sa zaoberal politikou? Veď bol jedným z tých, ktorí boli nenávidení komunistickým režimom. Poľská tajná polícia a vojenská prokuratúra ho všade sledovala, odsúdila je za všetky možné zločiny a trestné činy proti štátu a zbierala o ňom osobné materiály. Tu nešlo o politiku, ale o zápas za človeka a jeho práva. Otec mal čisté úmysly. Hovoril že, národ je slobodný slobodou ľudí, ktorí sú slobodní a keď s odvahou vyznávajú pravdu a v boji o slobodu sa držia zásady Nad zlom víťaziť dobrom! Kňaz František tvrdil, že osobná sloboda mení život v spoločnosti a duchovná pastorácia sa nemôže oddeľovať od spoločenskej témy.

Náuka a pôsobenie Božieho služobníka Františka mali za cieľ pretvárať povedomie veriacich ľudí, aby odpovedala na znamenia čias. Nie politika, ale etika! Nie sovietizácia, ale kristianizácia! Nemcom hovoril: viac starosti o duchovne, než o to čo je nemecké. Nikdy nemôže byť rozdiel a protiklad medzi duchovnosťou a angažovaním sa v spoločenskom živote. Otec František je pre nás vzorom súčasnej evanjelizácie, ktorá svojím pôsobením mení tvárnosť tejto zeme.

Spracoval: Jozef Heske

Zdroj: Bolczyk,H.: Dzialalnosc spoleczno polityczna ks F Blachnickiego w Europe zachodniej. In: Sluga Bozy ks Franciszek Blachnicki, prorok wolnosci. Stowarzyszenie Diakonia Ruchu Swiatlo-Zycie. Katowice 2015. Str. 25-35.