Veľkonočná úvaha s prianím k sviatkom Veľkej noci

Opäť po roku výrazná pripomienka niečoho veľkého, mimoriadneho, čo presahuje ľudské chápanie. Kráčajúc cestou do chrámu, uvažuje nejeden z nás nad hodnotou Ježišovho utrpenia a smrti. A v tej chvíli vychádza akosi prirodzene von z úst i zo srdca - ďakujem. Obyčajné a predsa výnimočné - ďakujem. Nikdy však nebude naša vďaka úplná a dokonalá. Ale o to ani nejde. Počíta sa úmysel, s akým ďakujeme Bohu, že vykonal aj pre nás dielo spásy a záchrany človeka. Cez obetu, ponižovanie, týranie, utrpenie, výsmech a napokon smrť Jeho jediného Syna prichádza jas veľkonočného rána. Prichádza výrazné svetlo milostí, ktoré prúdia zo srdca Boha k srdcu človeka. Boh nám vo svojom Synovi takto ukazuje po celé veky, že obeta má zmysel a cez ňu prichádza niečo veľké, mimoriadne, nepopierateľné.

Prajem sebe i vám, aby sme sa nikdy nebáli obety, keď príde čas, aby sme sa pripodobnili aj v tomto Ježišovi. Boh sprevádza totiž aj nás ako svojho Syna, bdie nad našimi cestami, nad našimi radosťami i trápeniami. Sme Jeho milované deti, odlesk Jeho stvoriteľskej krásy, lásky i umu. Boh nás nikdy neopúšťa, i keď sa nám možno niekedy zdá, že je príliš ďaleko od našich životných ciest, zákrut... Je tu tak, ako bol pred dvetisíc rokmi pri svojom Synovi. A spolu s ním i Duchom Svätým tvorí jednotu lásky Najsvätejšej Trojice, obraz ktorej sa prenáša i do mnohých našich rodín.

Áno, láska je tým prvým a zásadným palivom, ktoré je potrebné pri každej obete, teda aj pri tej našej, v tých našich každodenných rozhodnutiach, skutkoch... Dnes sa veľa hovorí o vysokých cenách palív v dôsledku vojny na Blízkom východe, no ak prestane tiecť v našich vzťahoch palivo lásky, tak až potom nastane hrozná globálna kríza z dôvodu nedostatku obetujúcej sa lásky. Najprv teda smerujme svoje srdcia k Bohu, odovzdávajúc všetko pekné i ťažké jedine Jemu, a potom posilnení touto dôverou kráčajme smerom k človeku, bez strachu z obety.

Pokojný a milostiplný čas Svätého týždňa i Veľkej noci Vám vyprosujem. Je to najdôležitejší týždeň v celom roku. V tomto týždni Pán Boh ukázal veľmi jasne a zreteľne, ako veľmi miluje každého z nás. Neváhal obetovať vlastného Syna, aby cez jeho utrpenie, smrť a vzkriesenie prišla spásonosná nádej veľkonočného rána.

Prajem sebe i Vám, aby sviatky vzkrieseného Pána v nás ešte viac roznietili úprimnú lásku k Bohu i človeku, každému človeku.