Na svätej omši za oslobodenie a uzdravenie v Lipanoch spojenej s požehnávaním tehotných žien
7. február 2024

V stredu 7. februára 2024 sa uskutočnil duchovný program vo farskom Kostole sv. Martina v Lipanoch. Jeho súčasťou bola modlitba posvätného ruženca, svätá omša spojená s požehnaním žien očakávajúcich nový život a adorácia Najsvätejšej Sviatosti.

Svätú omšu slávili spolu miestny kaplán Dušan Havrilík a kňaz Dušan Škurla. Ten sa prítomným prihovoril v homílii. Spomenul, že pôsobí v apoštoláte ochrany života v Košiciach a je aj členom Kruciáty oslobodenia človeka. Pripomenul, že je to niečo krásne a povznášajúce, ak sa hovorí o požehnávaní v súvislosti s tehotnými mamičkami. „Pozoruhodné je to samotné slovo požehnanie. Vychádza z nemeckého slova – znak. Spájame si ho s tým, že robíme nejaký znak. Avšak je to slovo pomerne chudobné na to, aby sme pochopili jeho hlboký význam. Požehnanie totiž znamená dobre o niečom hovoriť. V tomto zmysle je požehnanie viac slovo ako znak. Totiž znak môže byť aj prázdny, ale slovo je oveľa dôležitejšie,“ objasnil otec Škurla a priblížil veriacim prapôvod slova požehnanie, ktoré vychádza z hebrejčiny. „Tu zisťujeme, že slovo požehnanie znamená dobrorečenie alebo vďakyvzdanie. Ide o najzákladnejšiu modlitbu chvály a vďaky za to, čo Boh pre nás robí. Keď však chápeme požehnanie ako úkon žehnania, tak tu máme takú predstavu, že tým úkonom odovzdám nejakú silu. Ten, kto prijíma požehnanie, tak prijíma nejakú silu, povedzme, Božiu milosť. Ale v zmysle dobrorečenia, teda pojmu z hebrejčiny a zo židovstva, požehnanie znamená, že ďakujem za tú silu, ktorú som už prijal. Teda nevzývam Boha, aby mi dal budúce dary, ale ďakujem Bohu za dary, ktoré mi už dal.“

Ďalej otec Škurla zdôraznil, že vďaka modlitbe požehnania sa spájajú traja v jednom – a to je Boh, človek a stvorenia. „Stvorenia bez požehnania by boli len predmety, ale tým, že vzdávame Bohu chválu a vďaku, tak všetky pozemské veci prežívame ako dar, vnímame ich súvislosť s Bohom, že ich od Neho máme a môžeme ich používať ako naše. Požehnanie nás vťahuje do toho rozpoloženia, že vnímame svet aj svoj život ako dar.“

Otec Škurla vzápätí prepojil tento hlbší význam slova požehnanie s tehotnými mamičkami a ich vznešeným a dôležitým poslaním, ktoré majú v rodine a spoločnosti. „Keď dobrorečím Bohu, tak vnímam dary, ktoré som už dostal. Modlitbou vďakyvzdania – Požehnaný si, Pane Bože náš, za toto dieťa, ktoré sa počalo v mojom lone, lone mojej manželky, našej mamy, nevesty, našej sesternice...- si pripomínam, že dar je už tu a to je celkom iné, ako keď idem o niečo prosiť. A v čom je to iné? Keď idem prosiť, tak uznávam, že niečo ešte nemám v plnosti, že tomu životu čosi chýba. Ale keď popritom nemáme v sebe rozvinuté to vďakyvzdanie, tak čo iné nám ostáva, ako vnímať nedostatky nášho života.“ Otec Škurla v tejto súvislosti pripojil aj myšlienku Sv. Otca Františka, že ženy sa majú starať o svoju radosť a že ju majú pestovať z toho, že sú nositeľkami života. „A snívajte o dieťati ten sen, ktorý o ňom Boh sníva od večnosti. Ešte skôr, ako ste vy počali, Boh o tomto dieťati sníval už svoj sen. A nepredstavujte si dieťa podľa svojich predstáv, ale predstavujte si ho v tom Božom sne, teda aké ono je od večnosti. Totiž keď sa naučíme modlitbe vďakyvzdania vo vzťahu k tehotenstvu, tak sa nastavíme na to, že dieťa je bezpodmienečný nekompromisný dar za každých okolností,“ obrátil sa otec Škurla osobitne k matkám. „A dnes sme sa tu zišli, aby sme povedali – Požehnaný si, Pane Bože náš, za Eucharistiu, za nás navzájom, ktorí sme tu, za mnohé dary a dnes osobitne za dar ľudského života, za tie deti, ktoré sú tu medzi nami, hoci ešte ich nevidíme. Aby sme sa takto učili bezpodmienečne prijímať ľudský život ako dar, a to nielen ten počatý a nenarodený, ale aj seba samého potrebujeme prijať a ďakovať Bohu za náš život. Cez modlitbu požehnania a prežívania Boha ako Lásky mnohí zakusujú nový život v Kristovi, úplné vnútorné uzdravenie a pokoj a radosť v Duchu Svätom,“ skonštatoval otec Škurla na záver homílie.

Duchovný program pokračoval po svätej omši obradom požehnávania tehotných žien a adoráciou Najsvätejšej Sviatosti, počas ktorej prítomní odprosovali Pána aj za hriechy proti ľudskému životu a za hriechy umelých potratov a prosili o uzdravenie z rán po potrate.

Pavol Kall
Zdroj fotografií: Daniela Polláková