Deň spoločenstva Lipany

16. september 2023

V meste líp zneli úprimné vďaky

V Lipanoch pôsobí formačné hnutie Svetlo-Život už tridsať rokov. V tomto meste a jeho okolí rozvíja svoju činnosť pätnásť rokov aj iniciatíva Kruciáta oslobodenia človeka, ktorej členovia obetujú z lásky svoju dobrovoľnú abstinenciu od alkoholu za oslobodenie tých bratov a sestier, ktorí majú nejakú závislosť. Pri príležitosti týchto dvoch jubileí sa konal v sobotu 16. septembra Ďakovný deň spoločenstva v kaplnke charitného domu v Lipanoch, na ktorom sa zúčastnili okrem domácich aj hostia z Bardejova, Levoče, Spišskej Novej Vsi, Starej Ľubovne, Kežmarku, Plavnice a z ďalších obcí.

Bohatý duchovno-spoločenský program otvorila po úvodnom privítaní modlitba posvätného ruženca s rozjímaniami. Po jej skončení nadišla najdôležitejšia časť programu – svätá omša, ktorú slávili kňazi Martin Goč a Dušan Havrilík. Obaja majú osobnú viacročnú skúsenosť s hnutím Svetlo-Život aj s Kruciátou oslobodenia človeka. V homílii sa prítomným prihovoril otec Martin Goč, toho času pôsobiaci vo farnosti Žbince. „Chcem ďakovať v prvom rade Bohu, že som sa dostal pred rokmi práve k spoločenstvu Svetlo-Život,“ povedal na úvod. Na základe vlastných skúseností vyzdvihol samotné oázové duchovné cvičenia, ako aj adoráciu Najsvätejšej Sviatosti, kde môže človek načerpať toho veľmi veľa po duchovnej stránke. Poukázal na pravé šťastie, ktorým je Boh. V tejto súvislosti pripomenul známu myšlienku – po Bohu žízni moja duša ... V homílii sa pristavil aj pri zakladateľovi hnutia, kňazovi Františkovi Blachnickom, ktorý zažil svoje veľké obrátenie počas väznenia pred vlastnou popravou, keď silno zatúžil po Bohu a jeho prítomnosti v jeho živote. „Napokon k poprave nedošlo, lebo Pán Boh to nechcel, keďže mal s otcom Františkom svoj plán. Boh mu pomohol vytvoriť systém, ktorý súvisí s určitými záväzkami, ktoré sa nám darí plniť niekedy viac, inokedy menej.“ Otec Martin poukázal v homílii na neustálu potrebu a dôležitosť osobnej a spoločnej modlitby, čítania Svätého Písma, sviatosti zmierenia a prijímania Eucharistie. „Spoločenstvo v Lipanoch vnímam ako prejav veľkej Božej milosti a moci. Nech vás za to Pán odmení a požehná,“ obrátil sa smerom k členom hnutia v Lipanoch a motivoval ich, aby mali i naďalej ochotné srdce otvorené pre službu a odovzdávali posolstvo hnutia ďalej. Všetkých zúčastnených povzbudil, aby vytrvali na svojej duchovnej ceste spojenej so spoločenstvom a naďalej budovali svoj život na skale, ktorou je Ježiš. „Keď človek hľadá dobro a rozmýšľa nad tým, ako by mal Boha ešte viac osláviť a akým konkrétnym skutkom prejaviť lásku k blížnemu, tak Boh mu bude ponúkať možnosti. Avšak z našej strany je dôležité byť poslušný Duchu Svätému a nechať sa ním viesť,“ dodal. Po skončení svätej omše zotrvali domáci i hostia v postoji adorovania pred Najsvätejšou Sviatosťou. Spontánne prednášali Bohu svoje prosby, vďaky i odprosenia.

Svedectvá inšpirujú
Popoludní po sviatočnom obede nasledovali osobné svedectvá niektorých členov hnutia. „Volám sa Hanka. Chodím do spoločenstva v Lipanoch už dvadsať rokov, ale doteraz som ešte nikdy nehovorila svoje svedectvo. Nemám skúsenosť s alkoholom, za čo som vďačná Bohu. Avšak mali sme v rodine alkoholikov. Práve v tejto súvislosti ma oslovila myšlienka Kruciáty. V mojich začiatkoch som však bola iba členkou hnutia Svetlo-Život. V tomto spoločenstve som sa naučila osobnej modlitbe, totiž predtým som sa takto nedokázala modliť. Cez skúsenosť v spoločenstve som sa viac priblížila k Božiemu slovu, cez ktoré som začala viac spoznávať Boha i samu seba.“ Svoje svedectvo pridal aj Vlado, ktorý je dlhoročným členom hnutia, ako aj Kruciáty. „Moje niekdajšie zamestnanie čašníka ešte viac zdupľovalo môj záujem o alkohol. V roku 2002 ma alkohol doslova premohol. Nastal rozvod nášho manželstva. Postupne som si musel vybudovať novú cestu, ktorá začala liečením. Prišiel som odtiaľ s novými myšlienkami, ale až neskôr sa začala ukazovať vo mne sila bojovať s alkoholom. Na tejto ceste po mojom obrátení mi pomáhali viacerí kňazi. Veľkou pomocou boli pre mňa oázové letá a najmä oáza pre dospelých v rámci hnutia. Dvadsať rokov už nekonzumujem alkohol. Po obrátení som pocítil veľkú lásku, ktorá začala zo mňa vyžarovať. Ďakujem Bohu za všetko, čo urobil v mojom živote.“ Niekoľko slov pripojil Jozef, ktorý patrí taktiež do hnutia v Lipanoch. „Mám závislosť od cigariet, s ktorou bojujem až doteraz. Cigarety boli pre mňa akýmsi únikom od problémov v manželstve. Obnovil som si nedávno záväzok v Kroscienku pri hrobe otca Blachnického a uvedomil som si, že ak by som tento krok stále odkladal, tak by som nezvládol túto svoju závislosť. Prosím preto o vaše modlitby. Ďakujem tu prítomnému kňazovi Dušanovi, že ma v tomto mojom záväzku povzbudzuje, je mojím spovedníkom, dáva mi pomocné rady ako sa tejto závislosti zbaviť. Avšak musím si uvedomiť, že potrebujem aj silu spoločenstva a spoločných modlitieb. Prosím o tú milosť, aby som mal silu abstinovať každý deň.“ Pavol napokon hovoril o svojej skúsenosti s alkoholom počas obdobia, keď odchádzal popoludní zo zamestnania a cez partiu kolegov sa dostal práve k poháriku. Došlo to až tak ďaleko, že musel podstúpiť liečenie, keďže k alkoholu sa pridali ďalšie osobné problémy. Vyzdvihol veľkú pomoc kňaza z jeho farnosti, cez ktorého mu Boh ukázal cestu ku Kruciáte oslobodenia človeka. Taktiež poďakoval aj členom hnutia z Lipian, ktorí ho sprevádzali a stále sprevádzajú svojím záujmom i modlitbami.

Zopár slov od dlhoročného člena KOČ v Levoči
Pri našom mikrofóne sa podelil o svoju osobnú skúsenosť s Kruciátou aj Štefan z Levoče. „Som členom KOČ od vzniku tohto spoločenstva na Slovensku. Takže je to už pekných pár rokov. Práve v Levoči vznikla prvá stanica KOČ, do ktorej patrím aj ja. Už viac ako dvadsať rokov je môj život úzko spätý s KOČ. V Levoči sa stretávame každý týždeň vo štvrtok, vzájomne sa zdieľame. V minulosti som mal problém s alkoholom, ale odkedy som členom KOČ, tak to už nevnímam ako problém, pretože Ježiš ma od toho oslobodil. Modlím sa za to, aby takto oslobodil aj iných ľudí, najmä tých, ktorí sa chcú zo svojej závislosti vymaniť.“

Fotografie sprítomňujú chvíle dávne i menej dávne
V závere podujatia si účastníci pozreli prezentáciu fotografií z aktivít a podujatí spoločenstva. Povzbudení vzájomnou prítomnosťou a zdieľaním viery v každodennom živote sa pobrali do svojich domovov, aby pokračovali v odovzdávaní myšlienok hnutia a jeho zakladateľa, kňaza Františka Blachnického.

Vďačnosť na prvom mieste
Vďaka patrí ponajprv nášmu Pánovi za nádherné a podnetné stretnutie bratov a sestier v Lipanoch. Vďaka všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k príprave a priebehu dňa spoločenstva. V neposlednom rade vyjadrime vďaku dlhoročnému kňazovi v charitnom dome v Lipanoch, otcovi Antonovi a jeho ústretovosti a pomoci pri príprave svätej omše. Nech prinesie aj toto podujatie svoje prepotrebné duchovné plody a prispeje k rozšíreniu členskej základne hnutia.

Odkazy bratov a sestier zo spoločenstva, ktorí nemohli osobne prísť na stretnutie do Lipian.

Ahoj, Danuška. Veľmi ma mrzí, že nebudem v tento deň osobne s vami. Ďakujem Bohu za tento dar, ďakujem za Teba, že Ti dal milosť a vnukol, čo s ňou... A Tebe ďakujem, že si ako Mária počúvla hlas a nasledovala ho. Boh Ťa žehnaj i celé toto dielo.
Beátka

Ahojky. Nuž, necítim sa veľmi súčasťou tohto spoločenstva, keďže v ňom nie som aktívna. Odkedy som sa vydala a presťahovala, stratila som osobný kontakt so spoločenstvom. Každopádne sa veľmi teším, ak niekoho z Vás stretnem. V čase, keď som ešte chodila do spoločenstva – áno aj keď som vnímala, že to nie je "moja šálka kávy" – som veľmi potrebovala spoločenstvo a bola som rada, že som pri Vás mohla čerpať.
Mária

Milá Danka, moja osobná skúsenosť so životom vo vašom spoločenstve je veľmi pozitívna, vždy som pri osobných modlitbách cítila silno Božiu prítomnosť. Počas svätej omše a adorácie som silno cítila Božiu prítomnosť a veľký vnútorný pokoj. Boh vám žehnaj!
Alenka

Členstvo v spoločenstve bolo veľmi vzácne a potrebné, ako aj duchovná pomoc, rady, vzájomné zdieľanie a pomoc i mimo spoločenstva. Pan Boh zaplať za vás...
Monika

Spoločenstvo vnímam ako aktívne, čo vidieť na aktivitách vo farnosti a v rámci kraja. Tiež má viac členov, resp. sympatizantov. Ja sa zapájam do aktivít podľa mojich možností, avšak ich aktívne propagujem a rozširujem.
Danka

Určite by som bol rád s vami....budete v mojich modlitbách a myšlienkach Ahoj Danka, mysľou a modlitbou budem s vami. Moja skúsenosť? Spoločenstvo v Lipanoch bolo pre mňa veľkým požehnaním. Obzvlášť, keď si teraz uvedomím v akom veku som bol súčasťou spoločenstva. Vo veku, kedy som sa menil z pubertiaka na dospelého človeka. Spoločenstvo ma formovalo tak v duchovnej, ako aj osobnostnej sfére. Naučilo ma inak vnímať a pracovať so Svätým Písmom, Božím slovom. Spoločenstvo mi pomohlo v duchovnom raste aj charakterovej zrelosti. Ďakujem Bohu za túto životnú skúsenosť a milosť zdieľať spoločenstvo. Ďakujem tebe Danka aj ostatným. Nech vás žehná Nebeský Otec.
Martin

Veľmi ma povzbudzovalo do života, bola som spokojnejšia. Chcela by som, aby takú veľkú radosť a lásku od Boha zažili aj moji blízki.
Alena

To, že môžem kráčať v láske a pokoji s Ježišom a so spoločenstvom, je pre mňa duchovné posilnenie, prehĺbenie viery a povzbudenie navzájom .Mám viac možností so spoločenstvom navštíviť rôzne miesta a načerpať milosti, ktoré sa mi ponúkajú. Pán Boh ťa žehnaj, Danka, za to, čo pre nás robíš.
Darinka

Spoločenstvo mi toho dalo veľmi veľa. Prvýkrát som sa v ňom stretla s mladými ľuďmi, ktorí boli veriaci a snažili sa rásť vo svojej viere a to ma veľmi oslovilo. Tam som prvýkrát počula, že Boh ma osobne miluje a záleží mu na mne. Tam som sa učila uveriť jeho láske. Cez spoločenstvo som prežila nezabudnuteľné chvíle na letných oázach, na ktoré doteraz spomínam. Môžem povedať, že mi zmenilo život a nasmerovalo ho k Bohu. Teraz spolu s rodinou sme členmi Domácej Cirkvi… Nech Boh žehná toto spoločenstvo, nech ho vedie Duch Svätý a nech rastie pod ochranou Nepoškvrnenej.

V tomto roku "oslavujem" 10 rokov, kedy som sa po "skúšobnom" roku rozhodla pre Kruciátu oslobodenia človeka /KOČ/ doživotne. S odstupom času viem, že som urobila jedno z najdôležitejších a najlepších rozhodnutí v mojom živote. Navždy budem vďačná Jožkovi Beňovi, ktorý ma s ponukou KOČ oslovil, pretože vnímal situáciu v našej rodine a ponúkol mi konkrétnu pomoc, ktorú som prijala. Pán moju obetu prijal a prijíma. Aj keď manžel Tončo zomrel na následky spojené s alkoholom, jeho duša je zachránená. Teraz prinášam obetu za deti, ktoré majú silu ísť v tomto svete proti prúdu. A ja si s láskou opakujem motto: Milujem, preto nepijem. Šírim myšlienku KOČ všade, kde chodím; viacerí ľudia do KOČ vďaka mne aj vstúpili. Som vďačná Bohu za dielo KOČ, za ľudí, ktorých som stretla, za všetky akcie, na ktorých som sa zúčastnila, za všetky milosti, ktoré som dostala.
Danka

Pripravil: Pavol Kall

niekoľko fotografií z Dňa spoločenstva