Stretnutie veriacich v Lipanoch, 12. decembra 2016

V pondelok 12. decembra sa uskutočnilo stretnutie veriacich v kaplnke Charitného domu v Lipanoch. Súčasťou programu bola modlitba Korunky Božieho milosrdenstva za závislých, po nej nasledovala svätá omša a adorácia. Svätú omšu celebroval otec Marián Gurský, ktorý misijne pôsobí v Albánsku. Počas duchovného programu priblížil prítomným aj svoje predošlé misijné pôsobenie v Rusku.

V homílii otec Marián v úvode povedal: „Niekedy viac, niekedy menej pociťujeme vplyv Božej moci, a niekedy aj moc zlého. Lebo ako je aj v Písme zaznamenané, zlý má moc na zemi obmedzený čas škodiť. Nejde tu o žiadny rovnocenný boj dobra a zla, ako je to vo východných náboženstvách. Lebo zdrojom zla je tu len neposlušný diabol, a anjel je vždy len stvorením, ktoré nikdy nemá väčšiu moc ako Stvoriteľ.“ Ako ďalej vyplynulo z jeho slov, moc zla sa prejavuje cez nás ľudí. Alebo sa človek otvára moci dobra alebo moci zla. Je tu prítomné osobné rozhodnutie konať dobro alebo konať zlo.

Otec Marián priblížil svoje misijné pôsobenie v Rusku, ale väčšiu časť homílie venoval svojej terajšej misijnej službe v Albánsku. „Aj tam aj v Albánsku vidím, že to zlo aj dobro má veľký vplyv v spoločnosti. To zlo, čo zanechal diktátorský režim, tam vyslovene cítiť. Tak ako dobro cítime, keď stretneme človeka, z ktorého to dobro žiari, takisto aj to zlo cítiť,“ poznamenal. Prvoradou úlohou misionárov je podľa jeho skúseností práve dať vzrast dobru, aby sa zlo v ľuďoch čo najmenej rozširovalo. Ďalej veriacim ešte bližšie predstavil svoje súčasné misijné pôsobisko na juhu Albánska, kde je väčšinou moslimské prostredie a katolícke spoločenstvo je tam malé, avšak dochádza tam aj k veľkým obráteniam celých rodín. Niekdajší tamojší diktátor, ako ďalej otec Marián povedal, išiel po každom náboženstve a došlo tam k rozsiahlym prenasledovaniam. Akýkoľvek prejav náboženskosti bol v tom čase trestaný aj smrťou, či už u moslimov alebo kresťanov. Nedávne blahorečenie albánskych mučeníkov, ktorí boli zabíjaní na počiatku tvrdého režimu práve za vieru, je zaiste veľmi dôležitým okamihom pre celú, roky ateisticky devastovanú krajinu. „Dlho vládol v tejto krajine strach a ľudia nemohli prejavovať ani v súkromí svoju vieru,“ objasnil otec Marián niekdajšie pomery v tamojšej spoločnosti. V súvislosti s nimi priblížil veriacim jeden z mnohých príbehov prenasledovania. Najbližší príbuzní poprosili jedného pravoslávneho kňaza o modlitbu za svojho zomrelého otca. Najstarší syn išiel preto do väzenia. Aj tento príbeh poukazuje na veľké zlo, ktoré nedovoľovalo vzrastu dobra a hatilo cestu k slobodnému vyznávaniu viery nielen navonok, ale aj vo svojom súkromí.

V Albánsku ešte stále možno vnímať nedôveru medzi tamojšími obyvateľmi, avšak voči cudzincom sú otvorenejší. Táto ich nedôvera a podozrievanie pramenia ešte z čias komunizmu. „Keď vidia Albánci moje auto, tak sa neboja zdvihnúť ruku pri stopovaní, lebo vidia, že moje auto nemá albánsku značku,“ doplnil otec Marián.

Vychádzajúc z evanjelia dňa na záver vyslovil otec Marián dôležitú pravdu: „Do času má moc aj zlý na tomto svete, ale vždy keď sa veriaci človek obráti k moci Stvoriteľa, ktorá je silnejšia, tak dokáže víťaziť.“ Nech sú tieto jeho slová pre nás povzbudením najmä v čase, keď nás bude chcieť zlý akokoľvek získať pre seba.

Spracoval: Pavol Kall