Závislosť na mobile z odborného pohľadu

„Žiaľ, veľa ľudí už v súčasnosti považuje nefunkčnosť mobilu doslova za osobnú tragédiu.“

MUDr. Jozef Benkovič pôsobí viacero rokov ako primár 2. oddelenia medicíny drogových závislostí v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore. Na tomto oddelení sa liečia všetky látkové a nelátkové závislosti. Už od začiatku svojho pôsobenia na Prednej Hore sa MUDr. Benkovič začal viac orientovať najmä na prácu s nelátkovými závislosťami, kam patria aj gambling, nadmerné používanie mobilu, internetu a počítačových hier či chorobné nakupovanie. Vedie tu skupinovú psychoterapiu nelátkových závislostí. Okrem iného absolvoval psychoterapeutické výcviky v kognitívno-behaviorálnej terapii, pričom v tomto druhu terapie je zároveň aj lektorom. O závislostiach a spomínanej terapii prednáša na Slovensku, ale aj v Čechách. Témou nasledujúceho rozhovoru je všadeprítomný technický výdobytok posledných desaťročí – mobilný telefón a jeho veľmi časté, nie vždy nutné používanie, ktoré môže prerásť do závislosti.

Mohli by ste nám najprv objasniť, či je pojem - závislosť na mobile - správne používaný?

Závislosť na mobile, tak ako je laickou verejnosťou prezentovaná, nie je zatiaľ oficiálnou diagnózou podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Možno zatiaľ hovoriť o nadmernom používaní mobilu. Zdravotné poisťovne však akceptujú tento problém pod diagnózou F:63.8 a je zaradený medzi iné návykové a impulzívne poruchy. Možno pri tomto probléme nájsť niektoré podobnosti s nelátkovou závislosťou - patologickým hráčstvom. Sú to napríklad: silná túžba po telefonovaní či posielaní SMS- správ, problém s kontrolou - najmä časovou či finančnou - v tejto činnosti, pokračovanie v nadmernom telefonovaní alebo sms-kovaní napriek problémom, ktoré týmto vznikajú. Mám tu na mysli vzťahové problémy vznikajúce pre neplnenie si domácich povinností a zmysluplných voľnočasových aktivít a finančné problémy po prekračovaní finančných limitov. Nové aplikácie v telefónoch, ako je internet, facebook, mobilné hry, kvalitné fotoaparáty.., predurčujú túto modernú techniku hlavne u mladých ľudí k jej veľmi frekventovanému používaniu, čo má na jednej strane pre nich výhodu zdokonaľovania sa v technickej zručnosti, na druhej strane však zmysluplné trávenie voľného času s priateľmi, ktoré má podobu športu, kultúry alebo turistiky, stráca u nich na atraktivite.

Stretávate sa vo svojej praxi s pacientmi, ktorí sa liečia z nadmerného používania mobilu?

S problémami nadmerného používania mobilu či SMS - správ sme sa v našom zariadení stretávali niekedy na prelome roku 2000, keď k nám prichádzali pacienti najmä v dôsledku vysokých pretelefonovaných účtov. Bolo to v období začiatkov používania mobilov, keď hlavne mladí ľudia nevedeli časovo a finančne kontrolovať svoje telefonovanie. V súčasnosti, zrejme v dôsledku podstatne lacnejších paušálov, pacientov s takýmito problémami nemávame. V súčasnosti však evidujeme mobil ako problematickú techniku vedúcu k iným, novším formám nelátkovej závislosti, najmä k tzv. internetovému gamblingu, teda hraniu hazardných hier na internete. Internetový gambling je stále častejšou formou gamblérskeho stávkovania, preferovanou najmä mladými ľuďmi.

Mali ste aj pacientov mladších ako 18 rokov?

V našom zariadení OLÚP n.o. Predná Hora sa liečia pacienti od veku 18 rokov, mladší sa k nám do liečby nedostávajú.

A prichádzajú k vám pacienti s jasným úmyslom liečiť sa alebo skôr na popud svojho blízkeho okolia? Prípadne si vôbec uvedomujú potrebu liečenia?

V súvislosti s touto vašou otázkou si spomínam na jedného z nich. Bol to mladý muž, ktorý bol vôbec prvý v našom zariadení, ktorý mal takýto problém s tzv. „novou formou nelátkových závislostí – mobilným telefonovaním a posielaním SMS správ“. Tento prišiel v sprievode svojej matky. Sám si však tento problém veľmi nepripúšťal, napriek tomu, že niekoľko mesiacov dozadu pretelefonoval celú svoju výplatu, a dokonca sa aj finančne zadĺžil. Finančnú čiastku, ktorú mal dávať do spoločnej domácnosti, matke nedával a ich rodina začala mať takto vážne finančné problémy. Bol to slobodný mladý muž, skôr uzavretý, sociálne utiahnutý, bez priateľov a okrem matky a spolupracovníkov s nikým nezvykol komunikovať. Mal obavy z komunikácie s opačným pohlavím. Mobil sa takto u neho stal jediným spojencom v komunikácii. Množstvo zbytočných minút pretelefonoval so spolupracovníkmi, keďže mu mobilné telefonovanie znižovalo napätie a hladinu sociálnych strachov, ktoré boli mimoriadne silné pri jeho bežnej komunikácii tvárou v tvár. Veľké finančné prostriedky vtedy vynaložil hlavne na komunikáciu s opačným pohlavím cez erotické linky. O tom, že má problém, sa postupne presvedčil v samotnej ústavnej liečbe, kde bol zaradený do režimu spolu s pacientmi, patologickými hráčmi. S nimi začal fungovať, komunikovať, meniť sa z uzavretého jedinca na jedinca postupne stále viac a viac komunikatívnejšieho. Okrem plnenia si svojich denných povinností v liečbe závislostí (absolvovanie všetkých povinných aktivít, t.j. racionálnych, tématických, protistresových, protiúzkostných terapií, relaxačných techník, pracovných rehabilitácií, písanie denníkov ap.), sa začal aktívne zapájať do liečby v skupinovej psychoterapii nelátkových závislostí a pomaly riešil svoju zlú finančnú situáciu a dlhy. Vo voľnočasových aktivitách sa začal venovať športom, a to futbalu a stolnému tenisu. Takýmto spôsobom začala ustupovať jeho uzavretosť a sociálne strachy a postupom času sa menil jeho životný štýl. Podstatné v celej liečbe bolo najmä to, že sa postupne učil používať mobilný telefón kontrolovane, t.j. opakovane. Taktiež sa musel počas liečby naučiť zvládnuť cez mobilný telefón rôzne situácie v živote, a to v stanovenom časovom limite ( telefonovať s matkou, spolupracovníkmi..), čo sa mu aj darilo. V tom čase ešte mobily neboli vybavené inými aplikáciami ako v súčasnosti, teda nebolo potrebné u neho riešiť ďalšie návykové problémy, ako je internet, sociálne siete a podobne. Neskôr, po dohode s matkou, už v ambulantnej starostlivosti mal pacient prísne stanovený mesačný kredit na telefón, ktorý bol matkou kontrolovaný. Po skončení liečby bol na niekoľkých kluboch abstinentov, kde spolu s matkou referoval o svojej schopnosti fungovať kontrolovane s mobilným telefonovaním.

A myslíte si, že je možné úplne vylúčiť používanie mobilu u takýchto pacientov?

V prípade niektorých tzv. „novodobých nelátkových závislostí“, ako je napríklad nadmerné používanie mobilu, internetu či chorobné nakupovanie, ide o činnosti, ktoré zo života nie je možné úplne vyradiť, ako je to s inými závislosťami, napríklad s alkoholizmom, drogami a patologickým hráčstvom. Je preto potrebné naučiť sa s nimi fungovať kontrolovane, t.j. vo vymedzených časových či finančných hraniciach, čo nie je vôbec jednoduché. Všetky typy závislostí v našom zariadení prechádzajú v psychoterapii liečbou, tzv. kognitívno-behaviorálnou terapiou. Jedná sa pritom o zmenu myslenia a správania. Pri liečbe sa teda hľadajú najčastejšie spúšťače závislostí, ktoré je potrebné dostať pod kontrolu. Tiež je tu dôležité pracovať s problémovým myslením závislého jedinca, ktoré problém závislosti udržiava, a taktiež sa postupne riešia nežiaduce dôsledky závislostí.

Aké to však bolo s používaním už spomínaných terapeutických psychologických postupov v minulosti?

Je samozrejme možné postupovať pri týchto pacientoch aj inými spôsobmi, či technikami. Keď si na tieto liečby spomínam s odstupom času, viem, že som bol vtedy začítaný do dostupnej odbornej literatúry, lebo v tom čase sa nikto na Slovensku tomuto problému nevenoval a niektoré terapeutické techniky, ktoré som použil, som sa snažil kreatívne vymyslieť a pracovať s nimi, ako sa hovorí „ za pochodu“.

Ako sa prejavuje v začiatkoch táto závislosť, presnejšie povedané nadmerné používanie mobilu, a ako to definuje odborná literatúra?

Ako som už povedal, nadmerné mobilné telefonovanie nie je zatiaľ považované za závislosť, možno hovoriť zatiaľ len o nadmernom telefonovaní a posielaní SMS. Je však akceptované pod tiež už spomenutou diagnózou. Počiatky tohto problému možno nie sú až také nápadné pre okolie a všimnú si to možno len tí najbližší, napríklad rodičia, keď ich dieťa namiesto športovania s rovesníkmi preberá prstami na mobile a hrá sa s rôznymi hrami alebo neustále vypisuje SMS-ky na rôzne strany namiesto toho, aby sa stretlo s vrstovníkmi a zažilo skutočné zážitky zo vzťahov v reálnom živote. Problémom môžu byť aj opakovane prekračované rodičmi stanovené kredity. Žiaľ, veľa ľudí už v súčasnosti považuje nefunkčnosť mobilu doslova za osobnú tragédiu. Namiesto skutočného oddychu napríklad na dovolenkách, neustále riešia pracovné problémy s pocitom nenahraditeľnosti svojej osoby.

Do akého stavu to môže prerásť?

Tu mi prichádza na um jeden prípad, s ktorým som sa v liečbe stretol. Je naozaj silný. Spomínam si na prípad mladej ženy, ktorá sa u nás liečila v minulosti, tesne po r. 2000 pre problémy s nadmerným telefonovaním a posielaním SMS správ. Viem, že jej problém bol v tom, že bola silno naviazaná ako mladá žena na skupinu mladých ľudí, priateľov, s ktorými sa zabávala a určite si užívala svoju mladosť. Stalo sa jej však, že nakoniec otehotnela, a ako slobodná mamička sa musela začať starať o svojho potomka. Keďže sa nevedela rozlúčiť so svojou starou partiou, a pritom už mala aj povinnosti matky, napriek tomu kontakty neprerušila a začala s partiou fungovať najmä cez mobil. A to začal byť pre ňu naozaj veľký problém. Jej časové fungovanie na mobile, neskôr na viacerých mobiloch, bolo po vyše roku také problémové, že sa finančne vyšplhalo na vyše 200 000 vtedajších korún. Takýto veľký finančný problém bolo potrebné, podobne ako u gamblérov, začať radikálne riešiť. Podobne ako patologickí hráči si aj táto mladá žena musela vypracovať finančný rozpočet, plán splácania dlhov, lebo sa na niekoľko rokov svojím nezodpovedným prístupom finančne zadĺžila. Jej liečebný postup bol takmer rovnaký ako u predošlého pacienta. Navyše však bolo u nej potrebné naučiť ju zvládať aj tzv. craving - silné nutkanie telefonovať, ktoré sme u pacientky zažili naplno počas klubu abstinentov. Keď si jeden z účastníkov klubu zabudol vypnúť mobil a zvučka zvonenia, podobného, aký mala na svojom mobile, mladú ženu tak výrazne „nacravingovala“, že počas jeho zvonenia zbledla, začala sa triasť, potiť a nepokojne pobehovať po miestnosti. To, čo v ďalšej liečbe u nej nasledovalo, bolo púšťanie rôznych zvučiek zvonenia mobilov, ktorým bola mladá žena exponovaná a naučila sa ich zvládať tzv. desenzitizáciou, čiže postupným znižovaním citlivosti na daný problém.

Určite je dôležité počas liečby postupne minimalizovať kontakt s mobilom, ale je to dosť náročné. Čo všetko je tu potrebné urobiť?

Na liečbu tohto problému nie sú zatiaľ vytvorené žiadne štandardy, postupy či pravidlá. Ja tu môžem povedať len svoj názor, ktorý vychádza z mojich získaných skúseností. V prvom rade je nutné nájsť najčastejšie spúšťače nadmerného telefonovania, a tými bývajú často nuda a nedostatok podnetov. V súčasnosti sa k nim pridružujú najmä návykové aplikácie na mobile, ako je internet (sociálne siete, mobilné hry, internetový gambling...). Ďalej je podstatné naučiť sa kontrolovať tieto spúšťače a určiť si prísne stanovený čas na mobilnú komunikáciu. Namiesto nudy hľadať zmysluplné aktivity s ľuďmi, ktorí sú nám blízki a na ktorých sa budeme tešiť, nie však cez mobilný telefón alebo virtuálny svet internetu, ale v reálnom živote, keďže práve reálne zážitky s takýmito ľuďmi nás najviac v živote uspokojujú a napĺňajú. Dôležité je zredukovať preto telefonovanie hlavne s osobami, ktoré sú pre nás výnimočne zaujímavé a túto komunikáciu postupne zmeniť na komunikáciu typu tvárou v tvár. Návykové aplikácie, ako sú mobilné hry, úplne prestať používať a vymazať z mobilu. Taktiež úplne prestať hrať internetový gambling, ktorý sa môže veľmi rýchlo stať závislosťou. V oblasti nadmerného používania sociálnych sietí výrazne zredukovať svoje aktivity a prestať bojovať o svoju pozíciu medzi kamarátmi prezentovaním sa cez mobilný internet, ale viac ju prezentovať svojimi skutkami.

A ako by mali k tomu pristupovať rodinní príslušníci?

Pokiaľ sa týka rodinných príslušníkov, mali by ísť hlavne svojim blízkym a najmä deťom príkladom a byť vzorom toho, že vedia riešiť svoje problémy aj bez použitia mobilu a nie sú denne niekoľko hodín duchom neprítomní, lebo internet a PC sú pre nich dôležitejšie než vlastná rodina. So svojimi deťmi by mali denne komunikovať, venovať sa im nielen cez príkazy a zákazy, ale aj ponúkaním rôznych zaujímavých spoločných aktivít. Byť však prísnymi a zásadovými v prípadoch, keď ich mladý člen rodiny v dôsledku nadmerného používania mobilu či rôznych aplikácii na ňom si neplní svoje školské, pracovné alebo doma stanovené povinnosti. Rodičom tiež odporúčam nekupovať svojim deťom drahé mobily s množstvom aplikácií. Odvádza to pozornosť od povinností, napríklad od učenia či zmysluplných voľnočasových aktivít, a vedie to len k závisti a ku konfliktom s vrstovníkmi, ktorí majú menej solventných rodičov.

Ale, ako postupovať najmä pri deťoch a mladých, kde je naviazanosť na mobil až príliš silná?

Časová redukcia používania mobilu či vymazanie niektorých návykových aplikácií na ňom je pre deti, ktoré si už vytvorili na to návyk, komplikovaná, ťažká a vyžaduje si trpezlivosť rodičov. Určite je tu nutné hlavne tomu predchádzať a už od začiatku výchovy svojich detí mať v rodine vytvorené určité pravidlá a ich prísnu kontrolu dodržiavania. V prípade, že problém je v tomto smere už výrazný, odporúčam návštevu detského psychológa, ktorý by mal vedieť analyzovať osobnosť dieťaťa a najčastejšie spúšťače a mal by poradiť ako tieto problémy postupne odstraňovať.

Stále sa možno stretnúť v spoločnosti s akýmsi bagatelizovaním tejto „ závislosti“ a počuť názor, veď moje dieťa sa len hrá a mobil či smartfón mu nemôže ublížiť. Čo by sa malo urobiť v tomto smere viac na poli osvety a prevencie medzi deťmi a mládežou?

Je pravdou, že súčasná mladá generácia je technicky omnoho zdatnejšia než predchádzajúce. Novodobé technické vymoženosti sú pre ňu veľmi lákavé, žiaľ ale aj návykové. Majú stránky pozitívne, ale aj negatívne. Tieto negatívne potom horko-ťažko riešime a často ich nevieme zvládať. V odbornej literatúre sú uvádzané články o tom, že napríklad problém nadmerného používania internetu býva veľmi častým aj v niektorých európskych krajinách, napríklad v Portugalsku. Bol som tým dosť prekvapený, lebo Portugalsko som nepovažoval za tak technicky zdatnú krajinu až dovtedy, kým som ju pred niekoľkými rokmi navštívil. Bol som svedkom situácie v hoteli, kde sa portugalské mamičky počas stravovania svojich detí (6-8 ročných) s nimi náramne trápili. Tieto deti nemali veľký záujem o jedlo. Ich záujem bol nasmerovaný hlavne na používanie tabletov. Zábava, hry - to bolo pre nich to zaujímavé. Aby do nich mamičky dostali aspoň trochu jedla, tak ich pri každom jedle vybavili ich „hračkami“ a doslova ich kŕmili, aby aspoň niečo pojedli. Tomu ja hovorím „ kvalitná“ výchova k návykom a závislostiam. Presne takto by výchova detí nemala fungovať. Pokiaľ sa týka prevencie a osvety medzi deťmi, mládežou či ich rodičmi, v tomto smere sme sa veľmi zatiaľ dopredu nepohli. Aj keď naše zariadenie OLÚP n.o. Predná Hora robieva časté stretnutia o problematike závislostí s mladými ľuďmi z rôznych krajov Slovenska, kedy komunikujeme s nimi a diskutujeme, dokonca diskutujú s nimi aj naši „závislí“ pacienti, napriek tomu si myslím, že tento problém nie je v spoločnosti považovaný za naozaj vážny. Veď mobil je súčasťou nášho života, je bezpečným prostriedkom lokalizácie nášho dieťaťa, a to, že sa s ním dieťa zabáva, je „menej rizikové“ ako drogy či alkohol. Používanie novej techniky v školách (PC, internet, tablet) je už pomaly súčasťou vyučovania na všetkých typoch škôl, podľa mňa tu však chýbajú vyučovacie hodiny, na ktorých by sa žiaci učili nielen pozitíva takejto novej techniky, ale aj riziká, ktoré z toho vyplývajú a o nich by mali byť povinne informované aj staršie generácie, medzi nimi predovšetkým rodičia.

„Závislosť na mobile“ asi postihuje najmä mladších ľudí. Aké sú vaše skúsenosti, je viac mužov či žien s touto závislosťou?

V liečbe tzv. „závislosti na mobilnom telefonovaní a posielaní SMS správ“ sme doposiaľ mali pacientov medzi 20. a 30. rokom života. Či je viac problémov v tomto smere u mužov alebo u žien, neviem jednoznačne zodpovedať. Moje skúsenosti zatiaľ v tomto smere sú také, že sa jednalo hlavne o mladých mužov. Aj v súčasnosti, najmä v súvislosti s liečbou patologického hráčstva, sú pri používaní mobilu a pri internetovom gamblingu problémoví najmä mladí muži.

Existuje spoločenský tlak na liečbu závislých na mobile? Alebo je to takmer nebadateľné, keďže závislý na mobile nijako zvlášť neohrozuje svoje okolie?

Nevnímam v súčasnosti žiaden spoločenský tlak na túto liečbu, keďže sme sa s týmto problémom, ako som už spomínal, stretávali hlavne v začiatkoch používania mobilov, najmä po roku 2000. V súčasnosti riešime používanie mobilov hlavne v dôsledku internetového gamblingu u patologických hráčov.

Môžu sa pri liečbe nadmerného používania mobilu dostaviť aj nejaké abstinenčné príznaky, či iné nepríjemné sprievodné javy?

Priamo abstinenčné príznaky neboli u nikoho z nich pozorované, ale už vyššie popisovaný craving na mobilné zvonenie mal výrazný vegetatívny sprievod a museli sme sa ním podrobne terapeuticky zaoberať.

Stretli ste sa s recidívou v prípade tejto nelátkovej závislosti?

Áno, jeden z našich pacientov mal recidívu a liečbu si zopakoval, keďže nedodržiaval nastavené pravidlá o kontrolovanom mobilnom telefonovaní, a potom museli aj jeho príbuzní prísnejšie dbať na ich dodržiavanie.

Čo by ste poradili tým mladým, ktorí sa nechcú zriecť svojho mobilu, aby potom nemuseli vyhľadať odbornú pomoc?

Tak, ako sa hovorí v súvislosti s alkoholom, že je dobrým pomocníkom, ale zlým pánom, platí to aj v prípade tejto novej techniky. Ak má človek svoje telefonovanie (fungovanie na internete, hranie PC hier..) pod kontrolou a používa ho na to, aby mu pomáhalo v situáciách, na ktoré je mobil ako technika zhotovený, je to pre každého z nás v poriadku. Ak však jeho funkcie prestaneme kontrolovať a tieto sa stanú naším návykom na úkor iných, predtým obľúbených aktivít a činností, a v dôsledku nich potom zanedbávame aj svoje povinnosti či voľnočasové aktivity, stáva sa pre nás problémom, ktorý potom skôr či neskôr budeme musieť riešiť. Naučme sa preto nielen my, ale naučme to aj našich priateľov a známych, že je cez deň čas určený na telefonovanie a čas, kedy máme právo na svoje súkromie a spánok, kedy jednoducho mobil vypíname. Ja fungujem podobne. Sú situácie, kedy sa ku mne nik nedovolá, napríklad keď pracujem (mám skupinovú terapiu ako prioritu) a každý z mojich klientov, ale aj kolegov sa skrátka naučil, že ak má niečo veľmi súrne, napíše mi SMS- správu a ja potom na to reagujem.

Ďakujeme za odpovede a prajeme vám veľa pracovných a osobných úspechov.

Otázky kládol: Pavol Kall
Odpovedal: MUDr. Jozef Benkovič