Pani Danka Zubčáková odpovedá na otázky

„Len keď otvorene prerozprávam svoj pád, môžem odovzdať nádej hynúcim, zatrpknutým a závislým.“

Pani Danka Zubčáková napísala knihu o tom, ako sa dokázala po úžasnom a očisťujúcom stretnutí s bezhraničnou Božou láskou vymaniť z hrôz závislosti. V súčasnosti svedčí nielen knihou, ale aj osobne o svojom živote, do ktorého vstúpil Pán a vykonal v ňom zázrak svojej milosti a odpúšťajúcej milosrdnej lásky.

„Mám 64 rokov. A som veľmi šťastná, lebo i ja už mám dobrého Otecka, toho najlepšieho! Keď sa mi dal pred dvadsiatimi rokmi poznať, nemohla som od dojatia a od toľkého šťastia pochopiť, že existuje toľká Božia láska, toľká Božia dobrota, toľká Božia vernosť! Viete, prečo sme nešťastní a máme depresie a prečo ubližujeme druhým? Lebo naše srdce nepozná lásku nebeského Otca.“
/ úryvok z knihy Vytrhnutá z hrôz závislosti /

Keď sa po rokoch vraciate v spomienkach k obdobiu „bez Boha“, ktoré momenty sa vám vynárajú najčastejšie v mysli?

Najčastejšie sa mi vybavujú spomienky na moje deti, ako sme sa spolu hrali, chodili na výlety, šantili sme, ale i čítali knihy a pozerali rozprávky ...a hoci už prešlo veľa rokov, zakaždým sa odkiaľsi z duše vynorí bolesť zo straty mojich detí na dlhé roky.

Kedy a pod vplyvom akých okolností vo vás dozrelo rozhodnutie napísať knihu o svojom životnom príbehu, v ktorom svedčíte o tom, ako radikálne sa zmenil váš život a alkohol už nebol vaším „najlepším“ priateľom?

Napísať knihu, v ktorej odhaľujete svoje zlyhania, nie je vôbec ľahké. Ale dôvody i okolnosti môjho negatívne silného životného príbehu ma viedli k napísaniu knihy. A najdominantnejšie tu bolo verejne osláviť Pána Boha, ktorý je hlavným Režisérom i Dramaturgom môjho silného príbehu o stretnutí s Božou láskou. Knihou som chcela aj verejne poprosiť moje deti o odpustenie a povedať im, že som ich vždy milovala. Taktiež som v knihe túžila odovzdať nádej z poznania bezhraničnej Božej lásky v Ježišovi Kristovi všetkým tým, ktorí sa dostali do beznádejných situácií. A v nemalej miere som cez knihu chcela vysloviť a odovzdať v tejto dobe chaosu, straty skutočných hodnôt a bezbožnosti posolstvo, že Ježiš žije, že raz sa s Ním stretne každý človek, že len v Ježišovi je záchrana každého z nás.

Vnímate svoju knihu „Vytrhnutá z hrôz závislosti“ v prvom rade ako svedectvo o tom, ako Boh dokáže od základov zmeniť človeka, ak sa mu v úplnej dôvere odovzdá?

Som svedok nesmiernej Božej milosti, lásky a moci. Pre Boha niet beznádejných situácií. Ak toto uchopíme vierou, nemáme nikdy dôvod k beznádeji. Závislosť je nielen rakovinou duše, ale je aj duchovná nemoc, ktorú má v moci diabol. Na základe mojej osobnej skúsenosti a skúseností mnohých ďalších závislých a ťažko chorých verím, že Boh vyslobodzuje zo zajatí závislostí a iných ťažkostí, ktoré sú z ľudského hľadiska neriešiteľné. On je náš dobrý Otec, ktorý sa túži o nás starať, ak Mu to dovolíme, ak sa Mu odovzdáme.

Zvyknete si čítať svoju knihu aj opakovane? Ak áno, ktoré pasáže si čítate znova a znova? Premieta sa vám v tej chvíli život ako film?

Áno, najmä po jej vyjdení som ju mala častejšie v ruke. Ako jej autorka si všímam nielen obsah, ale i štylistiku, gramatické chyby... ďakujem Bohu za môjho grafika, ktorý mal s ňou veľa práce, nakoľko text nie je súvislý, je to kniha rôznorodá /básne, piesne, úryvky z kníh, citáty/. Niektoré kapitoly si čítam častejšie: najmä kapitolu Moje deti a texty o vyslobodení, o radosti z nového života. Situácie v knihe mi pomáhajú pri odkrývaní nových spomienok v súvislosti s mojím životom.

Vo svojom ústnom svedectve na autorských stretnutiach hovoríte: „Svoj život som žila bez Boha. Neverila som, že existuje. Keď sa na to spätne pozerám, viem, že moje srdce bolo prázdne a hľadalo lásku. Keď ju nenašlo, začala som prázdnotu zapíjať alkoholom.“ Možno teda aj vašu knihu nazvať – ako som našla lásku v Božom náručí a vyplnila tak prázdne miesto v živote?

Určite, knihu by sme mohli nazvať aj takto. Je to nádherná pravda - tá láska v Božom náručí. Svätý Augustín je autor vzácnej myšlienky: „Srdce človeka je nespokojné, pokiaľ nespočinie v Bohu.“ Nesmierne množstvo ľudí si overilo pravdivosť tejto myšlienky. Áno, mala som v srdci ustavičný nepokoj a túžila som po láske. Boh nás tak stvoril, bez lásky totiž chradneme. To, čo sa dnes predstavuje ako láska, nie je láska, preto ľudia nie sú šťastní, preto je veľa kriminality a nepriateľstiev. Preto je mnoho rozvodov a manželstvá nie sú už pomaly ani potrebné. Človek sa nechce viazať, obetovať, chce len prijímať. Ale láska nie je o prijímaní, ale v prvom rade je o dávaní, a takto koná aj Boh. Pozrite sa na kríž, tam visí Ježiš-Láska. Ruky má roztiahnuté, objímajú celý svet a volajú: Poďte ku Mne, milujem vás, kladiem za vás život, Ja som Láska! Od okamihu stretnutia s Bohom je zo mňa šťastný človek. Som milovaná Bohom, a aj v starostiach viem, že On je pri mne a pomáha mi.

Alkohol, ako sama hovoríte, vám vzal všetko a všetkých navôkol vás. Roztrhli sa rodinné väzby, i tie priateľské. Česť, dôstojnosť a charakter boli zrazu na okraji. Aj táto epocha je zaznamenaná v knihe. Bolo pre vás citovo náročné vracať sa v mysli k tejto životnej epoche, keď ste ju opísali v knihe? S akými pocitmi ste to zaznamenávali?

Áno, snažila som sa napísať knihu, ktorá bude úprimná a otvorená. Do akej miery sa mi to podarilo, dávam na posúdenie čitateľom. Takáto kniha by nemala význam, ak by som napríklad tajila následky závislosti v mojom živote. Len keď otvorene prerozprávam svoj pád, môžem odovzdať nádej hynúcim, zatrpknutým a závislým. Veľmi som sa modlila, aby mi Pán dal silu k otvorenosti. A On mi dal nielen silu, ale i radosť z písania. Veď Pán uzdravuje celého človeka! On mi nevzal len závislosť, ale zahojil všetky rany na duši, ba stala som sa Jeho! Boh je tak dobrý! Ako by mohol šťastne a zmysluplne abstinovať a žiť človek plný bolestí z minulosti?! Boh nám predsa zasľubuje sýtosť radosti a hojnosť blaženosti. Je to ten najlepší Otecko! A to je nádherný Boží dar, že moja minulosť ma už nedokáže rozjatriť, ba dokonca ja za ňu Bohu ďakujem, lebo som bola neveriaca a keby ma Pán nebol cez môj desivý život zlomil, nemohla by som byť Ním zachránená.

V časoch vašej závislosti pri vás stála osoba, ktorej na vás skutočne záležalo. Bol to človek, ktorý sa o vás obetavo staral. Nevyčítal, ale ticho a oddane vás sprevádzal. Privádzal vás domov z pohostinstiev. Možno ho nazvať spoluzávislým, keďže mal účasť na tom, ako vás alkohol držal v zajatí a snažil sa byť vašou oporou v neľahkých chvíľach. Ako sa po rokoch pozeráte na jeho prítomnosť vo vašom živote?

Je už 25 rokov mojím manželom. Jeho prítomnosť a pomoc v mojom živote si veľmi vážim, lebo bola nadľudská. Práve preto som presvedčená, že tohto muža mi poslal Boh a On ho vystrojil láskou ku mne, tiež silou a trpezlivosťou, aby mal o mňa záujem i napriek hrôzam, ktoré som mu denne vyrábala, aby ma hľadal, aby mi pomáhal neraz i v hororových situáciách. Bohu za môjho manžela ďakujem a modlím sa za neho, aby aj on denne poznával Božiu lásku.

Aj vaša dcéra znášala vašu závislosť a neboli ste jej ľahostajná. Snažila sa priviesť vás k Ježišovi, ktorý lieči a uzdravuje. A predsa ste veľmi ťažko dokázali prijať to, čo vám hovorila. Napriek tomu považujete vašu dcéru za ďalšiu osobu, ktorá vám pomohla dostať sa z hrôz závislosti. Vidíte to tak, že aj cez ňu sa začala diať Božia vôľa?

Verím, že moju dcéru si vybral Pán, aby zohrala tú najdôležitejšiu úlohu - bola Božím poslom. Práve moja dcérka mi povedala, že Ježiš ma miluje, ona mi priniesla Bibliu. Paradoxom je, že hoci som bola krstená, v existenciu Boha som neverila a nedala som ani svoje deti pokrstiť. Moja dcéra uverila v živého Boha na vysokej škole a spoznala cez Bibliu a svedkov Ježiša. Spoznala, že Ježiš alkoholikov miluje a zachraňuje. Som Pánu Bohu nesmierne vďačná, že nás našiel a dal sa nám poznať a na púšti našich životov začali kvitnúť kvety Božej lásky. Pomaly, nesmelo, ale viac a viac. Len náš Boh dokáže rozvoňať púšť kvetmi lásky a života.

Aj táto časť vašej cesty zo zajatia k slobode Božieho dieťaťa si našla miesto v knihe. Ako sa vám čítajú tieto riadky v súčasnosti?

Radostne, s veľkou vďakou Pánu Bohu. Denne ďakujem za ten nový, nečakaný, udivujúci život, život plný zázrakov, lásky, nádeje, ale i bojov a ťažkostí...Už však nie som sama. Mám Priateľa nad všetkých ostatných priateľov, viem, že ma nikdy neopustí. Niet väčšej výhry života na celom šírom svete! Želám ju každej duši.

Taká banálna vec, ako je umývanie riadu, prispela k radikálnej zmene vášho myslenia i konania. Musel naozaj padnúť hrniec na nohu, aby prišiel rozhodujúci zlom? Mnohí, a možno v tej chvíli aj vy, by vtedy utrúsili nejakú nadávku. A predsa v tej chvíli vás zaplavilo skutočné poznanie Božej lásky, ktorá prijíma každého hriešnika, ktorá objíma milosrdenstvom a odpustením. A vtedy ste aj vy prosili o odpustenie za to, ako ste ublížili blízkym ľuďom okolo i Bohu. Asi najkrajšia pasáž knihy, však? Pasáž plná lásky, ktorá očisťuje vzťahy, ktorá dvíha a zaplavuje svojím jasom aj to najtemnejšie miesto v srdci.

Určite, najkrajšia a najvzácnejšia časť knihy. Tak rada by som môjmu Bohu vyspievala celé moje srdce! Od tejto chvíle sa stáva mojím Pánom Ježiš. On zariadil také nevídané stretnutie, ktoré sa odvíja od spadnutého hrnca. Najkrajší Boží čas v mojom živote, kedy som zakúsila objatie Božej lásky a v ľútosti a v plači som zo seba vyplavovala beznádej, bolesti, smútky, hrôzu. Bol to čas uzdravujúceho pokánia, keď som prosila môjho nového Pána, aby mi odpustil všetky moje hriechy, a potom ten batoh ako olovo ťažký mi Boh sňal a z neveriacej ženy sa stáva žena milujúca Boha, z beznádejne závislej ženy sa stáva najšťastnejšia žena na svete, navždy už triezva...Ešte aj po rokoch som udivená a šokovaná omamnou Božou láskou a opaterou.

Učíte v škole a túžite po tom, aby aj vaši žiaci poznali Ježiša, ktorý dokáže zachrániť človeka v akokoľvek náročnej situácii. Pokračujete teda v šírení posolstva vašej knihy priamo tam, kde žijete a pracujete.

Áno, túžim, aby všetci moji žiaci spoznali, že Ježiš žije, že ich miluje a že v Jeho objatí budú chránení oni aj ich rodiny. Misiu určite považujem za súčasť môjho života - na ulici, v obchode, u lekára... Dostalo sa mi veľkej milosti, preto som povolaná ľuďom hovoriť o veľkej Božej láske. Niekedy však ľudia nemajú chuť počúvať a z toho mi je aj smutno. Snažím sa ich vtedy pochopiť, veď ja som tiež taká bola, zaslepená vlastnou "múdrosťou". Táto cesta je však veľmi nebezpečná, lebo cesta bez Boha je cestou do zahynutia.

Chodievate s prezentovaním vašej knihy aj do škôl? S akými reakciami u žiakov i pedagógov sa tam stretávate?

Ak mi Pán otvorí dvere stredných škôl, určite rada pôjdem a poviem mladým ľuďom o veľkej Božej láske, ale i o alkohole, ktorým satan nivočí ľudí, rozvracia rodiny, doslova trhá životy... Žiaci i kolegovia vedia o mojej závislosti. Na YouTube je môj príbeh, ktorý natáčala so mnou moja dcéra, pracovala v Slovenskej televízii. A hoci je príbeh môjho života desivo šokujúci, Pán ma za celých vyše 20 rokov abstinencie chránil natoľko, že som nezažila ani jednu negatívnu reakciu zo strany kolegov, žiakov a ich rodičov. Je to veľmi silná osobná skúsenosť o dobrom Oteckovi v nebi, ktorý si svoje deti chráni.

Čo vám dávajú stretnutia, kde predstavujete svoju knihu a ňou aj svoj životný príbeh?

Radosť a vďačnosť z toľkej Božej milosti, že mi je dovolené mojím príbehom osláviť Pána, že môžem prinášať nádej, že môžem zoznámiť hynúcich, beznádejných, nešťastných, chorých a osamelých s Prameňom živej vody, ktorým je Ježiš. A tento Prameň Boží má nesmierne zázračnú moc: „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú...“ /Mt 11,5/ Veľmi túžim, aby sme pochopili, že Boh je pri nás celý čas, len Ho zle hľadáme! Musíme Ho hľadať srdcom, v Biblii - je to Jeho osobný list pre nás, tiež v stíšení, s túžbou hladného a smädného srdca...On je živý Boh, osoba, On túži mať s nami vzťah a starať sa o nás...a každý človek, ktorý spozná Božiu milosť a lásku, sa stane šťastný.

Vnímate vašu knihu najmä ako dielo Božej vôle?

Verím tomu, že som knihu napísala z Božej vôle. Verím, že Božou vôľou je, aby sme nasmerovali duše k životu s Pánom Ježišom a táto cesta je len jedna - na Golgotu, ku krížu Božieho Syna, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda, život.“ /Jn 14,6/; „Ja som vzkriesenie i život.“ /Jn 11,25/ . Tu som našla nový život i ja. Dnes sa ponúka veľa ciest, vyzerajú láskavo, ale sú to cesty bludu a k záchrane nevedú. Je len jedno meno nám dané, ktoré má moc zachrániť - Ježiš!

V čom vidíte podstatný význam vašej knihy? Je to v tej úžasnej pravde, že Boh miluje ako prvý a bez podmienok aj vtedy, keď človek zápasí o svoju dôstojnosť pod tiažou nejakej závislosti?

Áno, je to tá najúžasnejšia pravda! Boha som nepoznala, nemilovala, netúžila som po Ňom. On prišiel prvý a On sa mi dal poznať ako Boh lásky a ja som si Ho cez túto skúsenosť a potom cez mnohé a mnohé ďalšie zaľúbila. I v Biblii je napísané: „Ale Boh vo svojom bohatom milosrdenstve, pre veľkú lásku, ktorou si nás zamiloval, nás, ktorí sme boli mŕtvi svojimi priestupkami, oživil spolu s Kristom. Milosťou ste teda spasení.“/ Ef 2,4-5/ Či môže byť niečo úžasnejšie ako ponuka milosti Božej hriešnemu človeku?!

Alkohol je najmä medzi mnohými mladými jedným zo „životných“ štýlov, a aj v niektorých moderných piesňach ako by sa mu robila reklama. Je vaša kniha dôležitým apelom aj pre rodičov a všetkých, ktorí majú v rodine závislého, aby neklesali na duchu?

Áno, je to smutné, ako radi sa zahrávame s tak nebezpečným nepriateľom! Verím, že táto kniha je apelom pre závislých a nádejou pre rodičov. Alkohol sa mi stal „priateľom“ v mladosti. Rozbil mi celý môj život a vzal mi všetko i moje drahé deti! Všetko! S alkoholom sa zahrávať nedá. Tisíce obetí tohto zákerného nepriateľa svedčia o tom, že ak mu podáme prst, schmatne nám celú ruku. Ešte by som rada zdôraznila, že v Biblii nás Pán Boh vážne upozorňuje na následky opojenia. Je na našu obrovskú škodu, že Bibliu nečítame. Ak sa už stane tragédia, že mladý človek padne do osídiel alkoholu či inej drogy, kresťan nemá lamentovať, ale vziať Slovo Božie a cez zasľúbenia naberať silu, prosiť o nádej a veriť Bohu, veď Pán neraz povedal: Podľa vašej viery sa vám stane! V škole sme mali veľa mladých ľudí, ktorí mohli našim žiakom hovoriť o ničivej závislosti a ako Ježiš zmenil ich život. Bohu vďaka za týchto ochotných svedkov Božích zázrakov! Som presvedčená, že boj so závislosťou je úspešný len s Víťazom nad satanom- Ježišom!

O knihe a tým činom aj o vašom životnom príbehu hovoríte s nadšením, pretože skutočne veríte, že jedine Ježiš Kristus má moc zachrániť ľudí v akýchkoľvek životných okolnostiach. Chcelo to veľa odvahy napísať o svojom súkromí?

O mojom Záchrancovi a o novom živote naozaj hovorím s nadšením. Veď Boh mi daroval napriek mojej velikánskej nehodnosti nadmieru dobrôt a nový život. A či som potrebovala veľa odvahy písať o súkromí? Moje prvé svedectvá boli v napätí a aj v strachu, najmä pred mojimi žiakmi. Pán ma však častými vystúpeniami zocelil a ja som už pri písaní knihy silné prekážky nemala, hoci miestami som musela s odvahou bojovať, lebo satan sa snažil ma od knihy veľmi odhovoriť. Modlitba však dáva výhru. Modlila som sa dlhšiu dobu za silu, múdrosť i poznanie Božej vôle, čo sa týka obsahu knihy. Vedenie som vždy pri písaní prenechala Pánovi. A tak sa stalo, že som knihu písala s radosťou. Veď čo mi už môže ublížiť viac, ako mi spôsobil alkohol?! Najväčším potešením pre nás všetkých, ktorí sme boli vytrhnutí z pazúrov satana, je osláviť Pána. „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?“ /Ž 27,1/

Otázky: Pavol Kall, KOČ
Odpovede: Danka Zubčáková