DOJMY ZO STRETNUTIA KOČ V PREŠOVE

S radosťou sa naša prešovská stanica pripravovala na ďakovné stretnutie pri príležitosti 10-tich rokov pôsobenia spoločenstva Kruciáta oslobodenia človeka v Prešove, ktoré sa uskutočnilo 21.mája 2016.

Navštívili nás bratia a sestry z Rožňavy, Lipian, Spišskej Novej Vsi, Levoče, Bardejova, Hertníka, Lendaku, Jarovníc a Popradu. Pridali sa aj miestni farníci, sympatizanti, jedny dokonca z Oravy i priatelia z Hnutia Svetlo Život, ktorého je KOČ súčasťou.

Ďakovný deň začal slávnostným prechodom Jubilejnou bránou Milosrdenstva pri Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove a svätou omšou, ktorú celebroval vdp. Martin Goč spolu s vdp. Petrom Komanickým, otcom Jozefom Heskem a otcom Marekom Badidom.

Otec Marek Badida, niekdajší prešovský kaplán, ktorý viedol 1. spoločenstvo KOČ v Prešove /dnes slúži neďaleko Ukrajiny v Podhorodi/, vrelo zaspomínal na jeho začiatky. Taktiež zakladal časopis Cesta a bol jeho 1. šéfredaktorom. S nákazlivým úsmevom sa tešil zo stretnutia a zo Svätého písma citoval " Ako je dobre , keď bratia žijú pospolu" a v tomto duchu sa niesol vlastne celý deň. V homílii otec Marek hovoril o bojovníkovi zo Starého Zákona, o Gedeónovi, o tom ako BOH bojoval za svoj národ prostredníctvom bojovníkov, ktorých bolo málo, a boli v očiach protivníka malí, neschopní boja. Ale víťazstvo bolo na strane Boha. Rozprávala o radosti byť Božím bojovníkom, lebo Boh za mňa bojuje. Horlivo nás vyzval, aby naša Kruciata bola takým malým Gedeónovým vojskom a k víťazstvám v mene Božom.

Po sv. omši nasledovalo svedectvo brata Štefana – abstinujúceho alkoholika o Božom víťazstve nad alkoholom v jeho živote, svedectvo manželov Karola a Nadi z HSŽ o ich ceste k dobrovoľnej abstinencii v ich rodinách . Brat Marek vo svojom svedectve hovoril o ceste jeho rodiny k oslobodeniu od závislosti od alkoholu. Svedectvá boli pre nás veľkým povzbudením a nádejou, že zázraky sa dejú neustále, aj dnes.

Dobre sme sa porozprávali pri prechádzke mestom a slávnostnom obede v jednej z prešovských reštaurácií.

Po ňom program pokračoval v priestoroch gymnázia sv. Moniky. Prednášky a svedectvá v kaplnke striedali chvíle zdieľania sa pri agapé vo vedľajšej miestnosti. Cítili sme naozaj, aké je dobré, keď sa bratia stretávajú, ako je dobre, keď je rodina pokope.

Najprv nám Mery z HSŽ porozprávala o živote a diele zakladateľa hnutia, otca Františka Blachnického / zároveň bola možnosť si čerstvo preloženú knihu o ňom aj zakúpiť/. Hovorila o jeho krížovej ceste, o tom ako bol tri krát zachránený od smrti, o jeho obrátení a duchovnej previazanosti so sv. Maximiliánom Kolbem. Vo mne najviac zarezonoval jeho odkaz, že Pánu Bohu stačí povedať "Áno, chcem ísť za Tebou" a že "Všetci sme povolaní k životu vo svätosti". Na záver vytiahla pani Mária slová z knihy Teológie oslobodenia, ktorú otec Blachnický napísal, že sloboda začína v srdci, a len oslobodený môže pomáhať neslobodným a že súdení budeme len z lásky!

Na tieto slová voľne nadviazala sestra Julka, jedna z nás, zo svojpomocnej skupiny anonymných spoluzávislých. Jej úprimné a dojímavé osobné svedectvo o vnútornom živote spoluzávislej manželky bolo popreplietané odbornými informáciami o podstate spoluzávislosti a východiskách z nej. Áno, spoluzávislí, to sme my neslobodní a chorí príbuzní, úplne prepojení na závislého človeka, my, ktoré nemôžeme byť normálni, keď žijeme v nenormálnych situáciách. My, ktorí trpíme s nimi a často mávame pocit, že všetci pomáhajú závislým a málokto pomáha nám. Preto je dobré mať podpornú svojpomocnú skupinu, ktorá nám pomôže pochopiť, prečo sme takí a svojim chovaním umožňujeme svojim blízkym choro žiť. Avšak len s Božou pomocou a ľudskou súdržnosťou, životom v pravde a bez masky, je možné a reálne sa uzdraviť, a tak oslobodení ,účinne pomáhať našim blízkym k uzdraveniu.

Viaceré sme si poplakali a bolestivo sa stotožnili i s jej postojmi a prežívaním, ale aj ubezpečili, že my hoci sme slabí, sme silní s Bohom všemohúcim a on nás a našich drahých lieči, zachraňuje a buduje všetko nové. Sme na ceste uzdravovania a On nás môže premeniť na láskavé a trpezlivé bytosti.

Potom svedčili viaceré členky nášho prešovského spoločenstva Gabika, Cilka, Julka a Zuzka o zázrakoch oslobodenia od závislostí v našich životoch a rodinách, ktoré prežívame vďaka Božej milosti, modlitbám a pôstu. Vnímame KOČ ako Božie dielo, ktoré nám všetkým prináša pokoj , lásku a uzdravenia, oslobodenia a zázraky. Pozoruhodné pre mňa bolo aj to, že otec Badida pomáhal zakladať časopis Cesta a viacerí v svedectvách hovorili, že do radov spoločenstva ich priviedli práve informácie z tohto časopisu. Vyzerá to, že Cesta je dobrá cesta.

Bolo pekné uvedomovať si, že sme práve v kaplnke sv. Moniky, pod jej relikviami a relikviami sv. Kláry, sv. Mikuláša a sv. Augustína .My, malé Gedeónovo vojsko súčasnosti , modlíme sa za svoje deti, manželov, rodičov, zaťov, ujov, tety....blížnych a vlastne za celý národ a svet, za slobodu a dôstojnosť milovaných Božích detí.

A tak pri tej Monike, ktorá vytrvalou modlitbou vyprosila obrátenie svojho syna Augustína, sme sa aj my modlili za našich Augustínov. Modlitby sme slávnostne zavŕšili Korunkou k Božiemu milosrdenstvu a Adoráciou pred Najsvätejšou Sviatosťou.

Chcem sa poďakovať Pánu Bohu za naše spoločenstvo, za jeho dobrodenia, silu a pokoj a aj za tento deň, všetkým duchovným otcom za sprevádzanie, zvlášť nášmu duchovnému otcovi Jozefovi Heskemu za prípravu stretnutia, lásku, vytrvalé modlitby a dlhoročné duchovné vedenie. Ďakujem zároveň všetkým, ktorí ste pripravili také dobré pohostenie, super koláče , pomohli s prípravou aj Vám všetkým, ktorí ste prišli.

Nech ďalej rastieme na Božiu slávu, nesieme si vzájomne bremená , sme plní Ducha Svätého a do tretice zopakujeme s otcom Marekom : " Ako je dobre , keď sú bratia pospolu"!

ABBA OTČE

Všetky fotografie od Márie Polačkovej v kvalitnom rozlíšení si môžete pozrieť cez tento odkaz

2.6.2016 v Prešove

Júlia Mihalyová, Zuzana Medvecká