Stretnutie veriacich v predvečer slávnosti Božieho Tela, 25. mája 2016 v Lipanoch

Ježiš Kristus je prítomný v Eucharistii a takýmto výnimočným spôsobom zabezpečuje svoj prísľub slova, ktoré povedal, keď odchádzal k Otcovi na nebesia. Vtedy povedal: „Ja som s vami až do skončenia sveta.“ My hľadáme často Ježišovu prítomnosť v rôznych znakoch a symboloch. Túžime po Jeho prítomnosti v zjaveniach a videniach. A pritom každý deň máme možnosť priamo prijímať živého Krista, živého Boha. Nemusíme utekať nikde inde, on, živý Boh túži vstúpiť do nášho života. Eucharistia je naozaj živý Pán Ježiš, ako sa učia už deti pred prvým sv. prijímaním. Tento sviatok Božieho Tela je tu preto, aby sme sa utvrdili vo viere. Je potrebné znova opakovať vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, pod spôsobom chleba a vína.

Súčasťou toho sviatku sú eucharistické sprievody, ktoré poukazujú na to, že Boh túži vstúpiť do života každého človeka. Procesia nie je v prvom rade nejaká paráda. Avšak je potrebné prejaviť vieru v Ježiša aj vonku mimo chrámu. Je potrebné deklarovať, že veríme v Ježiša a že je prítomný v našom živote. Sme tu preto, aby sme ohlasovali Evanjelium verejne. Na to slúži aj táto procesia Avšak keby naša viera stála iba na procesiách – tak by to bol iba taký minimalizmus.

V poľskom Gdansku majú podujatie pod vedením Diecéznej školy novej evanjelizácie – Katovici na ulici. Je to predovšetkým o ohlasovaní radostného posolstva, o svedectvách, modlitbách, piesňach chvál a osobných rozhovoroch. Práve na sviatok Božieho Tela to organizujú. Takto chcú vyjadriť pravdu, že Ježiš chce byť prítomný v srdci každého človeka, aj toho ktorý blúdi či tápe v tme. Jedným bodom programu je tu aj príležitosť na rozhovor a na sv. zmierenia priamo na ulici. Ľudia, ktorí sú rozídení po meste, posielajú tápajúcich či hľadajúcich na tento rozhovor.

Keď nosím Krista vo svojom srdci – tak som monštrancia, teda schránka, kde je Kristus. Ostatní majú v nás vidieť tohto živého Krista. Majú sa stretnúť v nás so samým Kristom. Kdekoľvek sme, na pracovisku, na ulici. Keď mám živého Krista v srdci, tak som plný vitality a chcem napredovať v duchovnom živote. Vtedy sa nedá stáť na jednom mieste. Sv. Otec František hovorí: „Kresťan, ktorý nerastie a prestane sa hýbať, je múmia.“ Múmia je plná mŕtvolnej hniloby. Preto chceme aj dnes vyjadriť túžbu byť plný živého Krista. Preto sa chceme posúvať dopredu.

Aký by som mal byť? Aký som, Bože, dobrý či zlý? Často si kladie takéto otázky nejeden z nás. No takéto otázky sú nebezpečné, plné egocentrizmu. Ale pýtajme sa či zvolajme – Bože, čo mám robiť? Pán chce, aby sme boli k dispozícii. Aby sme mali takýto postoj – Pane, tu som, čo mám konkrétne urobiť, akú misiu mám vo svojom živote, farnosti, v rodine a v spoločenstve. Ježiša prijímame v Eucharistii nie len pre to, aby sme boli spokojní a šťastní, ale sám Ježiš chce cez nás ísť do terénu, do spoločnosti. Eucharistia je teda misia, poslanie, úloha. Ďakujme Ježišovi za najväčšie duchovné dobro, ktorým je Eucharistia.