Nenávisť – jeden zo životných štýlov dneška?

Hovorí sa o nich takmer všade. Sú ich plné noviny a zamestnávajú ako politikov tak aj bežných ľudí. Internetové diskusie o nich sa štiepia na dva tábory. Jedni s nimi súcitia a prejavujú solidaritu, ale tí druhí by ich radšej poslali niekam veľmi ďaleko, najlepšie na opustený ostrov bez možnosti kontaktu s okolitým svetom. Áno, hovorím o utečencoch, ktorí po strastiplnej ceste prichádzajú na európsky kontinent, aby začali nový dôstojnejší život. Mnohí z nich sa bohužiaľ svojho vytúženého cieľa nedočkajú. Stredozemné more sa stáva hrobom tisícov z nich. Podľa jednej štatistiky zomrie v mori každé dve hodiny jeden človek. Jeden ľudský príbeh, ktorý mohol pokračovať vo svetlých optimistických farbách nádeje, utonie v morských hlbinách.

Jedna zo správ hovorí, že Slováci nechcú utečencov. Vraj až 70 percent opýtaných rezolútne odmieta ich vstup na naše územie. Dvadsať percent je zasa za podanie pomocnej ruky. Čoho sa máme obávať, ak prijmeme chudobných, skleslých, unavených a a životom ťažko skúšaných migrantov? Azda v každom z nich drieme potenciálny terorista, radikálny islamista alebo inak nebezpečný jedinec? Je smutné, ako rýchlo sa šíri spoločnosťou demagógia, vyvolávajúca strach a nenávisť voči všetkému cudziemu. Na internete rastú ako huby po daždi rôzne stránky a skupiny, vyznávajúce antimigračné nálady. Nedávno som čítal článok o kamionistovi, ktorý so zhrozením popisuje svoje zážitky počas prepravy tovaru Európou. V čase rastúcich antisympatií voči utečencom aj takýto článok možno príde niekomu vhod ako dôvod pokračovať v nezmyselne nenávistnej informačnej kampani. Dotyčný nazýva utečencov, stojacich popri francúzskych diaľniciach, ako veľmi nebezpečných divochov, ktorí sa za každú cenu chcú dostať do lepšieho sveta a neváhajú pritom použiť aj násilie. Nedostatok jedla a celková frustrácia predsa dokáže zmeniť myšlienkové pochody a z inak pokojného človeka sa stáva človek so skratovým konaním. V mnohých utečencoch predsa drieme potenciál, ktorý sa môže rozvinúť iba v dôstojných životných podmienkach. Čo ak by sme boli my v ich situácii a takmer nikde by nám neotvorili dvere? Ako by sme sa cítili? Oni sú obeťou spoločenského a politického chaosu zasahujúceho ich domovské krajiny. Teraz nerozoberajme, komu vyhovuje alebo nevyhovuje terajší zmätok v týchto krajinách ani nerozpitvávajme konšpiračné teórie, podľa ktorých bola táto obrovská utečenecká vlna niekým umelo vyvolaná. Teraz je nutné konať zodpovedne a efektívne v prospech každého núdzneho. Prijať ich je prejavom našej citovej spoluúčasti na ich utrpení. Alebo sa treba obávať, že nezvratne zmenia tvár nášho kontinentu a presadia islam na úkor ostatných náboženstiev? Nažívať v pokoji sa dá jeden vedľa druhého. Nedosiahnuteľný cieľ? Nenávisť možno zmeniť na lásku a prijatie. Ježiš chodieval často medzi spoločenských outsiderov a chudobných. Miloval každého. Jeho postoj má perspektívu, ale nenávisť vedie k ďalšiemu vyhrocovaniu vzťahov.