Duchovný program spoločenstva Kruciáty 29. decembra 2014

V pondelok 29. decembra 2014 sa konal duchovný program spoločenstva Kruciáty oslobodenia človeka a hnutia Svetlo-Život, ktorý sa začal svätou omšou na Petrovenci celebrovanou otcom Martinom. V kázni nás otec Martin povzbudil, že v týchto dňoch máme vianočnú oktávu, tešíme sa z Vianoc, pozeráme sa na vianočný stromček plný vianočných svetielok, ktorý nám vytvára vianočnú atmosféru, prežili sme polnočnú sv. omšu, ktorá bola pre nás mimoriadne povznášajúca, oslávili sme druhý sviatok vianočný, sviatok sv. Štefana, ktorý zažije dramatické videnie Ježiša po pravici Boha, ktoré je momentom veľkej milosti, vďaka čomu, Štefan dokáže zostať verný Pánovi až na smrť.

Či sme mladí alebo starí, vždy pociťujeme v sebe takú veľkú túžbu komunikovať spolu, hovoriť medzi sebou a budovať medziľudské vzťahy. Neviem, či sme si uvedomili jednu krásnu túžbu Boha, chcenie Boha, ktorú Boh zavŕšil tým, že nám daroval svojho Syna. V liste Hebrejom (1, 1-2) sa píše: ,,Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.“

Vianoce sú o tom, že Boh sa rozhodol prehovoriť k nám v Ježišovi Kristovi, ako keby nám chcel povedať: ,,Človeče, rozprávaj so mnou, počítaj so mnou vo svojom živote, dám sa ti tak ako ty sám ma najlepšie dokážeš prijať, dám sa ti v tele, v ktorom ty žiješ.“ A tak nemôžeme povedať: ,,Pane Bože, ty ma nechápeš, Ty nevieš o čom je ten život, Ty si hore a ja som dolu na zemi,“ také výhovorky u Pána neobstoja.

A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. (Jn 1,14) Slovo je základom komunikácie. Keď chceme vedieť cudzie jazyky, potrebujeme vedieť slovíčka. Boh má celú abecedu, slovnú zásobu, nepotrebuje obkecávať, hovoriť veľa. Pamätajme, že prvý, ktorý začal rozprávať je On, ktorý sa stal človekom, ktorého teraz vo svätej omši oslavujeme a ktorého prítomnosť chceme aj prežiť v našom spoločenstve. Nezabudnime však, čo nám hovorí svätý Ján. Trvalé svetlo už svieti. Narodením Ježiša vstúpilo do nášho sveta niečo úplne nové. Niečo- niekto nás naplnil nádejou a upriamil nás novým smerom. Teda okrem toho, že sa s vďačnosťou pozeráme späť, môžeme sa s radosťou pozerať aj dopredu na deň, keď budeme v nebi, naplnení Božou milosťou a uzdravení zo všetkých rán hriechov, ktoré sme kedy utŕžili.

Po svätej omši o 17,30 sme mali vianočné stretnutie v školskej jedálni. Vianočné stretnutie sme začali modlitbou a prečítaním úryvku z Božieho slova. V modlitbe sme ďakovali a prosili za všetky udelené milosti, ďakovali sme za všetky chvíle radosti počas uplynulého roka, ďakovali sme aj za chvíle bolesti a utrpenia, ktoré nás pohýnali sa viac obrátiť k Ježišovi a hľadať uňho útechu a pomoc. Ďakovali sme Ježišovi za chlieb života, za Eucharistiu, vďaka ktorej rastie naša túžba po Pánovi, vďaka nej rastie aj naša láska k blížnym. Ďakovali sme za Cirkev, ktorá to s nami nikdy nevzdáva. Sme Cirkvou hriešnikov, ktorí robia chyby a zraňujú sa navzájom. Ale sme aj Cirkvou svätých – sme zhromaždenie, ,,vyvolený ľud, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo.“(1 Pt 2,9) ,,Ďakujeme ti, Pane Ježišu za to, že si bol s nami celý rok. Prosím, pritiahni nás v nasledujúcom roku ešte bližšie k sebe.“ Spoločne sme posedeli pri kapustnici, koláčikoch a oplátkach a to všetko v atmosfére vianočných sviatkov, ktoré sú naplnené láskou, milosrdenstvom a pokojom plynúcim z betlehemských jasieľ. Po večeri sme si zaspievali koledy za doprovodu otca Martina, ktorý hral na gitare.

Alenka – kandidátka KOČ