Jeden svet

Mať mobil alebo smartfón s funkciami aspoň o "triedu" lepšími než sused vedľa mňa v školskej lavici - tak to je snom nejedného mladého človeka, tínedžera doby, ktorá je poznačená niekedy až neznesiteľným pretlakom technického rozvoja. Mobil sa stal integrálnou súčasťou životného štýlu a jeho absencia, čo i len na pár minút alebo hodín, znamená katastrofu, akú si nechce navodiť ani jeden nielen tínedžer. No, ak sa predsa len stane, že mobil zahapruje, tak večer je zrazu dlhší než obvykle, a ak v tom momente zahapruje internet v počítači - nuž na svete je hotová technologická apokalypsa. Teda, ako pre koho! Ja by som vedel bez mobilu alebo internetu fungovať aj niekoľko dní, a žiadne "abstinenčné" príznaky z nedostatočného "prívodu" techniky mi nehrozia. Ale, čo mladí vo veku násť? Hovorí sa o nich, a nielen v diskusných reláciách, že sú až nezdravo nasiaknutí technikou, čo môže u mnohých z nich vyvolať závislosť. Hovorí sa o nich, že sú tzv. "dotykovou" mládežou, ktorá drží v rukách najnovšie komunikačné výdobytky ovládané dotykom či hlasom. Dnes už nie je ničím výnimočným, ak sa s dotykovými zariadeniami stretávame na autobusových staniciach či úradoch. Dotyk sem, dotyk tam, a už sa nám hrnie požadovaný údaj, v momente čo najkratšom. Dotykom ovládame mnoho spotrebičov v domácnostiach. Už sme si zvykli na to, že netreba nič stláčať. Ktovie, čo bude nasledovať po tejto "dotykovej ére"? O dnešnej mládeži sa už naozaj celkom nahlas vraví, že je dotyková. Ale, čo s reálnym dotykom? Kde ostáva skutočný dotyk, skutočné slovo vypovedané ľudským hlasom? Trpia dnešní tínedžeri nedostatkom ľudskosti, ktorú vyjadrujú práve dotyky a slová vypovedané zo srdca? Nevytratí sa ľudskosť načisto z našich vzťahov? Alebo netreba robiť paniku? Veď pocit sa predsa dá vyjadriť smajlíkom. Menia sa predsa len spôsoby, no podstata ostáva. A naozaj? Okrem iného sa často zvykne pri debatách o mládeži dodať, ako sa tí mladí skrývajú vo virtuálnom svete a že ten reálny je pre nich málo atraktívny. A skutočne vnímajú aj dnešní tínedžeri rozdelenie na svet reálny a virtuálny? Nezlievajú sa im oba svety v jeden? To my, starší, vnímame rozdiel medzi svetom z monitora počítača a tým na ulici. Aj jeden diskutér v relácii o mládeži správne a vhodne podotkol, že svet mládeže je naozaj len jeden, jediný. Na záver azda len toľko - ukážme mládeži, že pocity možno vyjadrovať nielen smajlíkmi, že k životu patrí aj reálny dotyk, povzbudzujúce slovo vypovedané ľudským hlasom a nie iba stlačením niekoľkých písmen na klávesnici počítača, mobilu či tabletu.

Kall Pavol