Sv.omša v kaplnke lipianskej charity dňa 18. novembra 2014

V utorok 18. novembra 2014 sa konal duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch. Prítomní sa najprv pomodlili Korunku B. milosrdenstva za akokoľvek závislých a ich rodiny. Po úvodnom privítaní začala sv. omša, celebrovaná otcom Jozefom Heskem.

Kázeň:
-prvé čítanie bolo z knihy Zjavenia apoštola Jána (3, 1 - 6. 14 – 22), táto jediná prorocká kniha Nového Zákona má zámer upriamiť našu pozornosť na eschatologický rozmer nášho kresťanského života to je na druhý príchod Pána Ježiša. Blíži sa koniec cirkevného roka a liturgia slova nás upriamuje na dôležité otázky nášho života: o tom čo príde po našej smrti, o tom že príde osobitný súd, o tom, že naša duša sa môže dostať do neba, alebo do pekla alebo do očistca. To všetko sú pravdy, ktoré keď dáme dohromady, to celé sa nazýva eschatológia- náuka o posledných veciach. Liturgia slova nás ďalej upriamuje na samotný druhý príchod Pána Ježiša, keď nás príde súdiť, dobrých oddelí od zlých, dobrí pôjdu do neba a tí druhí zlí do pekla.

-Kniha Zjavenia apoštola Jána nám dáva impulzy k tomu, aby sme sa nad týmito vecami zamýšľali. Sú tu napísané listy 7 ázijským cirkvám (kresťanským komunitám): do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey. Autor sa tu obracia na sedem ázijských cirkví, ale jeho posolstvo sa vzťahuje na celú Cirkev a na všetkých kresťanov. Jeho hlavným cieľom je upozorniť cirkevné spoločenstvá na nebezpečenstvá vnútri Cirkvi, hroziace nielen zo strany sektárov, ktorí napadávali jednotu viery a čistota kresťanských mravov, ale aj z náboženského ochabnutia, ktorého znakom bola vlažnosť a zanechanie prvotnej lásky. Zároveň však chce pripraviť veriacich na blížiace sa prenasledovanie, na hodinu skúšky. Preto povzbudzuje kresťanské obce k vytrvalosti v útrapách a pripomína im pravdu o konečnom víťazstve Boha, zmŕtvychvstalého Krista a jeho Cirkvi nad všetkými nepriateľmi najmä v rozhodujúcom zápase posledných dní.

-7 ázijských miest, sú to mestá na území dnešného Turecka teda Malej Ázii- Blízkeho východu. V týchto blízko- východných cirkvách, kde kedysi dávno za čias apoštolov boli živé kresťanské komunity, boli tam ľudia, ktorí vyznávali vieru v Ježiša Krista. Dnes sa dá ísť do Turecka po stopách kresťanoch, dnes sú tam vykopávky, len samé kamene, štrk, zistíme, že nie je tam život.

-V dnešnom čítaní čítame o dvoch mestách Sardy a Laodicey, tieto mestá boli významné, lebo sa tam stretávali zo všetkých možných kútov sveta dôležité obchodné cesty. V týchto mestách bol pestrý život, boli tam vplyvné politické triedy, boli tam aj živé kresťanské komunity. Kresťania žijúci v týchto mestách boli obklopení pohanmi, čiže boli tam škodlivé vplyvy, preto dostávajú listy, v ktorých sa píše okrem iného, že potrebujú neustále pokánie a obrátenie.

-Kresťania žijúci v Sardách boli vystavení zlým vonkajším vplyvom ale boli tu aj vnútorné škodlivé vplyvy: napr. lenivosť, malatnosť, duchovná pasivita, pohodlnosť, duchovný spánok, duchovná smrť- sú bez známok duchovného života. A hoci sú tam kresťania duchovne mŕtvi, nie sú títo kresťania odsúdení na odpis, ba naopak je to výzva, vyburcovanie, aby sa títo kresťania dali na pokánie, na obrátenie. Teda aj keď je človek duchovne mŕtvy, je duchovne pasívny, nie je odsúdený na odstrel, ale musí byť vyburcovaný k tomu, aby začal niečo so sebou robiť.

-List laodicejskej cirkvi: bol napísaný preto, aby kresťania horlivo nadšene prežívali svoju vieru. ,,Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už- už ťa vypľúvam z úst. Buď teda horlivý a rob pokánie.“

-V Laodicey sú vlažní kresťania ako keby túžili po kresťanskom živote. Najhoršie v živote kresťana je duchovná vlažnosť. Kresťania prežívali vieru polovičato. Táto skutočnosť nie je na to, aby duchovne mŕtvi boli na odstrel, na odmietnutie, ale na to, aby boli znova vyburcovaní k väčšej horlivosti k ešte väčšiemu nadšeniu.

-Zjv 3,20- je tam nádherný obraz Ježiša: Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne. Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ Ježiš stojí pred dverami nášho srdca a klope. Nielen ticho klope, ale Ježiš búcha na dvere nášho srdca, to búchanie je intenzívne, búchanie, ktoré nás vyrušuje, ktoré nám berie hriešny lenivý pokoj. To Ježišovo búchanie nás vyzýva, aby sme tie dvere srdca konečne otvorili. A opýtali sa Ježiša prečo toľko búcha na dvere nášho srdca. Aj napriek tomu, že sme duchovne mŕtvi, duchovne vlažní, malátni, že sme súci už len na likvidáciu, na odstrel, že už nič nemôže byť z nás. Aj napriek tomu všetkému Ježiš klope, búcha na dvere nášho srdca a túži vstúpiť do nášho života- do nášho srdca. My Mu máme otvoriť dvere nášho srdca. To Ježišovo búchanie je plné lásky, plné dobroty, plné milosrdenstva, plné záujmu o nás.

-Ježišovi záleží na každom z nás. Krásne je to vyjadrené v dnešnom evanjeliu (Lk 19, 11-28), kde Ježišovi veľmi záleží na Zachejovi, ktorý bol hriešnym človekom, bol duchovne mŕtvy, zaspatý, malátny. Žil v hriechu, bol zlodej, klamal ako colník, rozvíjal korupciu, klamal štát, obohacoval sa. Možno pomáhal blízkym príbuzným. Pre ostatných ľudí bol Zachej zradca. Zachej bol spolupracovníkom s Rímskou ríšou, keď ho ľudia videli, pľuvali pred neho na zem. Takýto bol Zachej v očiach ostatných ľudí. A Ježiš išiel k nemu rovno pod strom. Ježiš sa neokúňal a povedal mu: ,,Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! On chytro zišiel a prijal ho s radosťou. Keď to videli, všetci šomrali: ,,Vošiel k hriešnemu človeku!“ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: ,,Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Ježiš mu povedal: ,,Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť čo sa stratilo.“

-Ježiš vstupuje do života človeka, ktorý je súci na odstrel. A aká veľká úžasná zmena sa udiala v živote Zacheja a jeho rodiny. Zachej sa zrazu zmení na nového človeka. A to kvôli Ježišovi, ktorý klope na dvere nášho srdca a túži vstúpiť do nášho života. Zachej prežil osobné obrátenie, osobnú konverziu.

-A takisto Ježiš klope na dvere nášho srdca, klope, búcha a čaká na našu odpoveď...