Sv. omša v kaplnke lipianskej charity dňa 22. októbra 2014

V stredu 22. októbra 2014, v deň spomienky sv. Jána Pavla II., sa konal duchovný program v kaplnke charity v Lipanoch. Po prvý raz bolo možné sláviť spomienku na tohto svätého veľkého pápeža, ktorého svätorečil terajší Sv. otec František. Prítomní sa najprv pomodlili Korunku B. milosrdenstva za akokoľvek závislých a ich rodiny. Po úvodnom privítaní sa začala sv. omša, celebrovaná otcom Jozefom Heskem. Do liturgie sa zapojili členovia a kandidáti Kruciaty a Hnutia Svetlo - Život, taktiež ostatní veriaci. Hudobne sprevádzali Julka Miženková a Janko Huba. Otec Jozef v homílii vychádzal zo spomienky na sv. Jána Pavla II. Teraz vám priblížime niektoré myšlienky. Prvý pápež, sv. Peter, dostal otázku, či má rád svojho Majstra. Rovnako aj dnes sa nás Ježiš pýta, aký máme k nemu vzťah, či ho skutočne a úprimne máme radi. Pýta sa nás, či sme jeho srdcovkou, aká je naša láska k nemu. Ježiš videl do srdca sv. Petra a predsa chcel počuť odpoveď na svoju otázku. Peter mu odpovedá celkom jasne, a tak sa vyznáva zo svojho vzťahu k Ježišovi. Čo bolo teda rozhodujúce pri výbere prvého pápeža? Áno, bola to láska, na ktorej stála Petrova služba. Bez lásky nie je možné plnohodnotne slúžiť. Každý pápež je služobníkom a pastierom Cirkvi. Vzťah k Ježišovi je teda vecou srdca. Dnes si pripomíname sv. Jána Pavla II, veľkého evanjelizátora a obhajcu života, neúnavného šíriteľa civilizácie lásky. Čim bol motivovaný vo svojej službe? Odpoveď je jednoznačná – láskou ku Kristovi. On naozaj miloval Ježiša a tiež človeka. Miloval Božiu Matku, ktorej úcta sa tiahla celým jeho pontifikátom. Zápasil o dôstojnosť každého človeka. Úcta k životu, i tomu nenarodenému, bola nosným pilierom jeho pôsobenia v Cirkvi. Poukazoval aj na rôzne neduhy v spoločnosti. Pri uvažovaní nad posolstvom jeho pontifikátu nám vyvstáva základná otázka: Čo znamená byť človekom? Svet okolo nás nám ponúka odpoveď, ktorá sa však nezhoduje s hodnotami Evanjelia. Byť človekom neznamená žiť konzumne a nemysliac pritom na večnosť. Byť človekom znamená žiť dôstojne, tvoriť hodnoty, ktoré pretrvajú, milovať nezištne a nie z vypočítavosti. Sv. Jánovi Pavlovi II. záležalo na skutočnom šťastí každého človeka, pretože dôstojnosť možno veľmi ľahko stratiť naviazanosťou na pôžitok. V závere svojej pápežskej služby bol už fyzicky vyčerpaný a hendikepovaný, no aj napriek tomu navštevoval mnohé krajiny a povzbudzoval ľudí, aby sa nebáli otvoriť svoje srdce Bohu. Nepozeral na svoj zhoršený zdravotný stav, neľutoval sa, ale išiel v ústrety každému človeku. My často myslíme iba na svoje choroby a ťažkosti, sme zakuklení v sebe a prestávame slúžiť svojou láskou okoliu. Príklad sv. Jána Pavla II. chce aj nás povzbudiť, aby sme s odvahou vykročili k našim blížnym a venovali im svoj čas.

Pane, nech naše srdce je plné vďačnosti a lásky voči Tebe aj našim blížnym. Aby sa odkaz života sv. Jána Pavla II, ktorý vyrastal z lásky a úcty, prenášali aj do našich životov.

Pavol Kall

Sv. Jána Pavla II som mal možnosť osobne vidieť trikrát. Najprv to bola Levoča v roku 1995, potom Rím v 1998 a napokon Rožňava v roku 2003. Veľmi si cením, že som mohol zažiť tohto veľkého pápeža, lietajúceho pútnika, apoštola Božieho milosrdenstva, láskavého sprievodcu životom človeka a zástancu ľudskej dôstojnosti. V Levoči v roku 1995 sme naňho čakali plní nedočkavosti. Celú noc pršalo, no ráno pred jeho príchodom pod Mariánsku horu sa vyčasilo a zasvietilo slnko. Jeho slová nás potom obliali ako lúče slnka a vliali nám nádej do našej každodennosti. Nedá sa zabudnúť na takéto vzácne chvíle. Potom v roku 1998 sme putovali za pápežom do Ríma. Počas audiencie na Námestí sv. Petra sa prihovoril aj k nám, veriacim z malej farnosti okresu Sabinov. Až mi srdce podskočilo, keď pápež prečítal názov našej obce. S jeho požehnaním sme sa potom vracali do svojich domovov. V roku 2003, s podlomeným zdravím, putoval sv. Ján Pavol II aj do Rožňavy pod vrch Rákoš. Toto stretnutie s ním sa ma dotklo najviac. Každé slovko, vyrieknuté vyčerpaným pápežom, sa mi vrylo do srdca naozaj nezmazateľne. Pri jeho slovách, plných povzbudenia, vypovedaných z úprimného otcovského srdca, som sa celý chvel. V duchu som ďakoval Bohu za tohto pastiera neutíchajúcej lásky voči všetkým ľuďom. A dnes, keď si ho uctievame ako svätého, sa mi znova vynárajú obrazy z minulosti, kedy mi Pán doprial vidieť pápeža, ktorého myšlienkové posolstvo je nesmierne bohaté a v mnohom inšpirujúce.
/ kandidát KOČ /