O vernosti

Kto neverí vo večnosť, musel by zamietnuť aj vernosť. Lebo vernosť má len vtedy zmysel a oprávnenie, keď jej predmet chová v sebe trvalú hodnotu. Za premeniteľným musíme tušiť nepremeniteľné.

Vernosť je plodom lásky. Plody ležia často dlho pod zemou, kým z ich semiačok vyklíči nový výhonok. Vernosť sa musí často osvedčiť v temnotách, kým z nej vytryskne nový život.

Z toho mála dobrých vecí, ktoré sú na tomto svete je mnoho zlých imitácií. I vernosť má imitáciu. Napríklad tvrdohlavosť a zvyk. Čo všetko sa môže skrývať za vernosťou človeka, ktorý je verný zo zvyku: bezmyšlienkovitosť, lenivosť, strach pred ľuďmi! - Istý dramatik hovorí, aby sme nemenovali vernosťou čo je slabosťou!

Zachovať vernosť svetlu, do ktorého sme raz nazreli, a to i v noci, aj vo vlnobití vlastných nálad, po roky, po desaťročia - to je vernosť. Takýto človek vytvorí v sebe miesto pre to, čo je trvalé - pre večnosť.
Kto by chcel vernosť oddeliť od obetí zaznáva jej podstatu.

Všade tam, kde človek s vytrvalosťou o niečo usiluje, musí krotiť nálady svojho vlastného ja.

Vernosť je neprestajné, vytrvalé vyznanie viery v istú vec alebo bytosť.

Zo starých novín vyčítala a zaslala členka KOČ p. Emília KOPKÁŠOVÁ z Levoče