S T A R O V E K

V staroveku aj v novoveku. V rozprávkach, v bájach a mýtoch už svojim príšerným vzhľadom do života ľudí, prinášal nešťastie a hrôzu, drak. Požieral ľudí hltavo stále a neodbytne.

V minulých dobách strach, hrôza, obava, dnes pýcha, nenávisť, sebectvo, krutosť a mnoho iných ľudských vlastností, ktoré sa vkrádajú do ľudských príbytkov, bez ohľadu na vek a pohlavie ľudí. Alkoholizmus už nie je iba rozprávka, ale skutočný strašný sedemhlavý nenásytný drak. Vo všetkých ľuďoch, ktorí sa dostanú do jeho moci, neľútostne zabíja ich fyzické zdravie, mrzačí ich telesne. Zároveň v nich ničí ich psychické sily, ochromuje ich duševné zdravie. Okráda ich o majetok, zbavuje ich materiálnej základne pokojného života. Oberá ich o česť medzi ľuďmi a vrhá ich do hanby a potupy. Pustoší ich rodiny, rozvracia ich domácnosti. Rozbíja medziľudské vzťahy v ich okruhu a vrhá ich do smutnej spoločenskej izolácie - na perifériu spoločnosti. Otrávi ich pracovné prostredie natoľko, že robota sa im prestane javiť ako zdroj uspokojenia a potešenia, ale budú v nej vidieť otravu svojho života. Alkoholizmus je názov príšerného nešťastia, do ktorého sa vedome a slobodne vrhá človek, alebo ktorého žalostnou obetou sa stáva vlastnou vinou človek, ak sa pre svoju nerozumnosť, svoju pochabosť, svojvoľne alebo zo zvedavosti, alebo možno aj zlomyseľne, priblíži k tomu sedemhlavému drakovi, svojmu zvrchovane nebezpečnému nepriateľovi. Slovom alkoholizmus sa tiež označuje aj nadmerné pitie liehových nápojov a tiež zneužitie týchto nápojov, ako prostriedkov na dosiahnutie zvláštneho stavu opojenia, alebo omámenia, v ktorom sa pritlmuje objektívne vnímanie a chápanie reálneho. Umožňuje sa ilúzia, prechádzanie do sveta snov, šťastia, veselosti a blaženosti. Alkoholizmus je aj pomenovanie zhubných účinkov, ktorými sa prejavuje sústavne opilstvo na zdravotnom stave tých ľudí, čo sa stali otrokmi tejto neresti. Podľa spôsobu ich života, podľa ich slov a skutkov verejná mienka ich zadeľuje medzi alkoholikov a zaujíma k nim stanovisko ako k obetiam alkoholizmu. Ďalej považujeme za alkoholizmus nezriedkavú a takmer až chorobnú túžbu po nadmernom požívaní opojných liehovín. Táto túžba sa prejavuje tak intenzívne a tak nástojčivo, že úplne ochromuje normálnu funkciu fyzickej a psychickej schopnosti človeka, ktorý je posadnutý touto náruživosťou. Napokon slovo alkoholizmus sa tiež užíva ako označenie ťažko prekonaného a preto spravidla trvalého protispoločenského návyku niektorých ľudí, ktorí sa pri každej vyskytnutej sa príležitosti sústavne oddávajú nemiernemu pitiu alkoholu. Tieto príležitosti sústavne sami privolávajú a pod rozmanitými zámienkami donucujú rôznymi spôsobmi terorizovania iných, aby im priniesli, alebo zaplatili alkoholické nápoje. Nikto z ľudí sa nenarodil ako alkoholik. Alkoholikmi sa niektorí ľudia stávajú. K alkoholizmu sa vychovávajú navádzaním, povzbudzovaním, presvedčovaním a hlavne zo zištných dôvodov. A nie zriedka pritom sledujú mrzké, ohavné a hriešne ciele. Stať sa alkoholikom nie je ťažké, hoci aj na to je potrebný čas. Aj najbiednejší, najzaostalejší sa vypracuje celkom ľahko v dokonalého majstra v alkoholizme. Ťažko, preťažko je však človekovi oslobodiť sa z otroctva, akým je alkoholizmus. Veľmi často nestačí nato ani celý ľudský život. Kto sa v tomto remesle vyškolí, už sa ho sotva kedy zbaví. Nepomáhajú cudzie rady, málo sú účinné liečenia, aj vlastné predsavzatia, sľuby a prísahy. Aj keď som kresťan, občas by som súhlasil aj z moslimskými zákonmi o požívaní alkoholu. Nikto z nás sa nestal alkoholikom zo dňa na deň, za dva , ani za mesiac či rok. Aj na to je potrebný čas. U niekoho viac u niekoho menej. Ja som mu dosť dlho odolával. Keď si to teraz ukladám postupne v hlave, začalo to, keď sme ako chlapci chodievali z domu do domu na oblievačku, alebo sme chodili z jasličkami. Gazdovia a gazdiné v dobrom úmysle, že nám bude teplejšie, nám skoro v každom dome dali za pohárik. Bolo to dvakrát do roka. Prvé veľké zoznámenie z alkoholom bola moja prvá zábava, ktorá sa skončila prirýchlo. Nasledovala vojenčina, manželstvo a stále väčší pád. Prebudenie nastalo v okamihu. Po rozsiahlom záťahu som sedel vo svojej krčme, bolo tesne pred záverečnou, keď som si objednal posledný pohárik zo slovami "toto je posledný, od zajtra nepijem." Tí čo tam sedeli so mnou a poznali ma, len z úsmevom poznamenali, že ráno som tu zas. Bohužiaľ (alebo chválabohu) - sklamal som ich. Nasledovali dni, na ktoré asi ťažko zabudnem. Triaška, potenie, nervozita a hlúpe zízanie do neznáma. Toto sa pravidelne odohrávalo na mojom zovňajšku. Ale aké muky som prežíval vo svojom duši, to sa nedá ani opísať. Po liečení som mal zmiešané pocity. Dostal som sa do partie priateľov, ktorí vedia, ako na to a hlavne, čo abstinencia je. Alkoholizmus je sedemhlavý nenásytný drak, ktorý hltavo požiera všetkých, čo sa dostanú do jeho moci. Bezmocný je len voči tým, čo sa mu sústavne, vytrvalo, dôsledne vyhýbajú!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!