P O K O R A

Pokora je bohatstvo človeka. Pokora neláme a neničí, nenúti ho pozerať len k zemi a len plakať a nič si nedopriať nemať a nebyť. Pokorný človek stále vedomý si svojich hodnôt, je kritický k sebe i okoliu, dokáže viesť pokojný dialóg. Plní si svoje povinnosti vie počúvať správne sa rozhodnúť. Niektorí ľudia nechápu pokoru a predsa inštinktívne chápu pokorného človeka. Skromného, prostého, nezištného. Pokora ozdobuje. Z Božej milosti som tým, čím som a jeho milosť nebola vo mne márna. Pýcha a pokora. Dve slová ktoré patria k sebe.

Nie preto sme chudobní, že niečo nemáme, ale že niečo nemôžeme mať. A dobrí nie sme vtedy, ak nemôžeme nič zlé urobiť. Ak niekto zvaľuje vinu na iných, nepriamo sa priznáva, že jej sám veľa neunesie. Kto v sebe nenájde nijaké hodnoty, nemôže veriť v hodnotu iného. Slza je kľúčom, ktorý otvára bránu k odpusteniu. A láska a kríž sú dve medzi sebou spojene priamky, medzi ktorými sú všetky ostatné hodnoty. Láska je odraz nášho vnútra. Kto má v srdci lásku, má v srdci aj odpustenie. V ľudskom srdci je malý priestor - i tak sa doň zmestí celý svet.

Pýcha je dôvod na rozklad osobnosti. Pyšní ľudia sa uzatvárajú do seba. Pýcha je začiatkom každého pádu. Pýcha útočí na iných v obave pred ohrozením vlastného JA. Nachádza sa v stálom napätí. Pýcha je hriech a robí zo života peklo. Je otázne či pyšný človek dokáže milovať sám seba. Pýcha bráni rozvoju a rozletu človeka preto, že si namýšľa veľa o sebe. Pýcha je reťaz, ktorá nás spája z naším nedostatkom.

Túžba je počiatkom tvorivej činnosti je to prvá myšlienka. Je to hojivý pocit v duši. Svoj život vytvárame svojím myslením. To je krok tvorivého aktu. Naša myšlienka je rodičom, ktorý dáva vzniknúť všetkému. Myšlienka je čistá energia, je večná.

Emócia je sila, ktorá priťahuje, to, čoho sa bojíme. Emócia je energia v pohybe. Ak rozprúdime emóciu, vyvoláme účinok. Ak manipulujeme energiou určitým spôsobom a dostatočne dlhú dobu, dostaneme hmotu. Čiže hmota je nahromadená energia. Láska je najvyššia realita, láska ja všetko. Láska je súhrnom všetkých emócii. Aby sme mohli poznať lásku, musíme skúsiť všetky svoje pocity. Spoznajme teda svoju situáciu a pravdivo si ju popíšme. Uvedomme si, že všetko je dočasné. Nič nezostáva rovnaké, nič nie je statické. Záleží na nás, akým smerom sa situácia obráti. Liečenie duše je proces pri ktorom prijímame všetko, ale volíme si len to, čo vyhovuje nám. Ak s osobou nesúhlasíme začneme ju napádať. Ak sa stretneme z myslením, ktoré protirečí nášmu, odmietame a zosmiešnime ho... Zostaňme verní našim hodnotám a názorom, kým máme pocit, že nám slúžia.

Všetci sme vyjadrili niekedy pocit. Pocity sú jazykom duše, akonáhle sme ho vyjadrili, okamžite nám bolo jasné, že už neodpovedajú tomu, ako sa skutočne cítime. Musíme počúvať svoje skutočné pocity, zrodené z duše a nie iné vykonštruované v našich myšlienkach. Inými slovami, nie sú to vlastné pocity, sú to myšlienky prestrojené za pocity. Tieto myšlienky sú založené na zážitkoch z minulosti. Naša reakcia nemá nič spoločné z reakciou, ale naopak, realitu vnímame na základe skúsenosti iných. Pre človeka je obtiažne žiť v prítomnom okamžiku a prestať si vymýšľať. Miesto toho aby sme žili v prítomnom okamžiku, stojíme mimo a snažíme sa ho posudzovať. Potom reagujeme. To znamená, že jednáme tak, ako sme jednali v minulosti. Modlíme sa vždy. Všetko čo si myslíme, čo hovoríme, čo robíme je modlitba. Jediný problém je v tom, že si to neuvedomujeme. Myslíme si, že sa modlíme len vtedy, ak odriekame nejakú formulku. Boh považuje všetko za modlitbu. Hovorí sa, že sme všetci tvorivé bytosti, stvorené na obraz Boží. Preto, že Boh je tvorca, i my sme tvorcovia. Boh nám dal tri nástroje tvorenia; myšlienku, slovo, čin. Čo si myslíme, čo hovoríme, čo robíme, to všetko vytvárame. Ak je modlitba naša správa Bohu, potom sa modlíme každú minútu, pretože naša správa Bohu, je celý náš život. Boh nič nemení. Boh nám posiela to, čo posielame mi jemu. Uvedomme si, že celý náš život je rozhovor z Bohom.