Na bilboarde vedľa cesty,
tam kde zákruta točí sa,
sa plagátisko sotva zmestí,
len si ho treba prečítať.

I na sídlisku, vedľa stánku,
len aby oči videli:
Oznamujeme radovánku,
nechávame na zreteli.

Hľadí Evička, hľadí dáma,
i bezdomovec zabočí:
Stálo by zato – vec to známa –
dáku paničku vytočiť.

Žmolí si dlane: Dáka ženská
sa mi tam azda pritrafí,
hotel slovensky, stoly zo Švédska,
pôjdem i keď to…

Hľadí po sebe – vidí krásu!
postava ako Don Juan;
nech sa tie babské oči pasú!
stiahnuté brucho nadúva.

A tanečník som veru súci!
po otcovi som hodený.
Ešte ma za to nehynúcim
alkokarátom odmení.

Už svoje hnilé zuby brúsi,
oči mu svietia, ...jedna radosť!
Keď to nepôjde, aspoň skúsim...
Premrznutý je celkom na kosť.

Na jazyku už švédske, chutné
sliny má apač vyziably,
a veď, ľa, aha, žiadne vstupné...
- dáki galgani vyškriabli! -

Stiahol hneď rifle: tu je voda!,
i kameňom ich vydrolil,
hľadí narieka: toľká škoda!,
iba viac dier si narobil.

Čosi mu šepká: Jano hlúpy,
z tej vody dáke béžové
sú tvoje rifle, ...nové kúp si!
Nevadí dám si Dežove!

Sotva vydržal do termínu,
už veľkým davom tlačí sa,
spadli mu viečka, tvár do mímu:
tam gorila sa kolísa.

Zahýba za roh, biedne džinsy,
to o noblese nesvedčí,
tam za úkrytom starej rímsy,
tam budem iste v bezpečí.

Samá nádhera vo smokingu,
- spoza steny sa nakláňa -
tá dlhá róba je z Pekingu?,
vydržím tu i do rána.

Samá „smotánka“…., na pochúťku
tá zabudla i negližé,
asi od jara - môj ty smútku! -
húta čím šéfa podlíže.

Parfum z Milána, Maledivy,
návrhár priamo v Paríži?
Rozmýšľa, húta, ako divý,
i gorila sa poníži,

pokorí sa, tak ako vlani,
nos div do zeme zabodla,
- len tak pomimo, medzi nami:
spomienka prachom zapadla!?

I bodygard má zákon jeden:
rok má tristo a niečo dní,
s kým žiješ na chlebovej vede,
toho poslúchaj, prihliadni,

že i vlani tak, i predvlani,
Silvester treba osláviť,
podnikateľ, či pekár s pani,
radno starý rok zadláviť.

Stojí bez dychu, kriak ho pichá:
mám ja ten život zbabraný!,
to Slovensko už svetom „dýcha“,
a ja mám samé zábrany.

Ten smoking šitý azda v Česku?,
lakovky…, páni…, divadlo!,
toľká paráda na Slovensku,
koho by to len napadlo.

Klobúk z New Yorku, čižma z Číny,
…ten motýlik je fakt nový?,
a šálik ako z pavučiny,
…sme my už ale svetoví.

Móda, módu prenasleduje
na tú slovenskú premiéru,
sadol si smutný medzi tuje,
náš bezdomovec, ...tak veru.

Sál zabáva sa v plnom prúde,
každý sa krúti dokola,
že i vrabce na starej búde,
išli partnerky povolať.

Vreštia tam, skáču, zo žliabka pijú…,
i bez koruny, bez prachov,
zas naťahujú hladnú šiju…,
je to ako noc zázrakov.

I sivý drozd na starej lipe,
zúfalý, klepe zobákom:
darebáci to sa vám chlípe,
splašíte všetkých červiakov.

I veverička z hniezda trieli,
splašená hlukom všetkých sov,
za celý rok ste nevideli
noc plnú toľkých kontrastov.

Havkovia v strachu z veľkých náletov
války zvestujú v svojich nárečiach
stiahnuc chvostíky medzi vetou
plúžia sa ticho do bezpečia.

Tam štrngá sa, a tam sa strieľa,
tam „šampusu“ zvuk, …paráda,
vrchol to človečieho diela,
tá silvestrovská nálada.

Strážcov zákona treba budiť,
čašník cez lomoz huláka,
hasiacou vodou plní sudy…,
- obraz to nášho Slováka! -

Vzápätí beži, už spod stola,
ťahá telisko bezvládne,
vstávaj hovädo!, tvoja smola,
keď ťa tu ktosi okradne.

A zasa beží a od „chľastu“,
dvíha iného na nohy:
Zobuď sa somár!
Videl si už, aby mal osol parohy?

Len mrmle si a pod nos vraví,
veď doba má vždy nový krok,
iba jedna noc, bez obavy,
tristo a niečo má zas rok.

A zasa beží a čapuje,
triezvy je len sám, iný nik,
koža husia mu naskakuje,
pomaly sa vlečie ciferník.

Pastva pre oči, nie pre decká,
balkóny plné vývratkov,
vrchný natriasa plné vrecká:
bakšiš pre mojich výrastkov!

A bodygard, pardón, gorila,
ten čo vonku sa kolísal?
sedí na wécé, hlavu skrýva
„študent veterán“ morí sa.

Veď je tam vrchný, nech si robí,
sám chcel veliký silvestrák,
kašle na prácu, ťahák drobí,
...kráti sa čas do semestra!

A bezdomovec? Ten zaplakal:
Opustený som, jediný!
Našťastie, v tujach tíško zaspal,
nevidel točiť dejiny.
***
A načo by aj, veď to pozná,
veď predsa má dva tituly,
a s Dežom sú ako dve hrozna,
Judr a Mudr v škatuli.

A kto neverí, nech tam beží,
možno ešte dnes pod tujami leží.

Uspávanku mu žabky smiešne,
hudú v brušku až do rána,
možno hudú i podnes, ešte,
...sladšie mu budú na Jána!
***
Chce sa vám spinkať, babky?
Majte spánoček sladký...
Rozprávočka je v cieli:
Žíjú, ak nepomreli...