Medžugorie 2014

Milí moji, chcem sa s vami podeliť o moje svedectvo. V týždni od 16.-22.6. som bola druhý krát v Medžugorí. Prvý raz som dostala pozvanie od Gospy pred dvoma rokmi. Môžem povedať, že som to hlboko prežila a dokázala som byť povzbudená a posilnená na celý nasledujúci rok. No a po roku sa prebudila moja túžba opäť putovať do Medžugoria. Mám dosť finančný problém, nevychádzalo mi to a to naša Matička dobre vie, tak ma pozvala ešte v minulom roku do Dechtíc, aby som putovala za ňou tam, lebo to nie je finančne náročné, každý mesiac si ušetrím na púť, vlastne len na cestu autobusom. V Dechticiach som bola už 9 krát na po sebe na prvú nedeľu po prvom piatku. V marci na prvú nedeľu som putovala do Litmanovej, kde som vlastne bola prvý krát v živote. Tam sa stalo to, že keď sme po omši sedeli s priateľkou na lavičke, rozprávali sme sa a spomínala som jej, že mám veľkú túžbu ešte raz ísť do Medžugoria, lebo som tam sľúbila Matičke, že keď ma ešte raz pozve, tak vystúpim bosá na Podbrdo a Križevac. Ani sme nezbadali a prisadol si k nám jeden neznámy pútnik (až neskôr povedal, že je z východného Slovenska a keď si vypočul moje rozprávanie, povedal, že ide na zjavenie 18.3. do Medžugoria a bude prosiť Mamu, aby ma pozvala a zariadila všetko potrebné. Dohodli sme sa, že budeme práve v ten deň spojení duchovne v modlitbách. Viete si predstaviť, ako som sa intenzívne modlila práve v ten deň. A stalo sa...Koncom marca vyhlásili v našej farnosti púť do Medžugoria a to som už vedela, že mám ísť a hneď som sa prihlásila, hoci som nevedela, ako to zvládnem finančne, ale som uverila, že je to pozvanie od Matičky pre mňa. V mesiaci jún na prvú nedeľu po prvom piatku som bola opäť v Dechticiach a to sme sa s "mojim pútnikom" opäť stretli. Aspoň viem, že je to pútnik Jožko od Prešova, ktorý mi vyprosil pozvanie od Gospy a tešili sme sa spolu, že hneď v júni putujem za Mamou. Samozrejme, finančne mi pomohla z moja rodina, ale to už bolo v réžii Mamy, takže som nemala problém. Na ceste do Medžugoria som ostávala v šoku,lebo začalo liať a neprestávalo a na to som nebola pripravená. Priznám sa, že som ani pršiplášť nemala a to aj bola prvá vec, ktorú som v Medžugorí po príchode kúpila, lebo dáždnik vôbec nepomáhal. Pri výstupe na Podbrdo som uvažovala, či mám ísť bosá, lebo sa na kameňoch šmýkalo a červená hlina bola riadne zbahnená, aj som pristála na zadku... Ale sľub je sľub, s Bohom sa nežartuje, nepomohlo ani nahováranie diabla, že je zima na bosé nohy a že ma pozve ešte raz, keď nevystúpim bosá teraz... Takto ma chcel zmiasť v myšlienkach. Ale predsa Panna Mária mi povedala kedysi dávno, že budem uzdravená, keď prídem za ňou na Živčák, čo mi povedala v sne a svoj sľub splnila a vyprosila mi uzdravenie jak telesné, tak duševné. Cítila som to v srdci, že aj ja mám svoj sľub dodržať, aj keď to nebude ľahké ako poďakovanie za pozvanie a obetu za všetkých, moju rodinu, ktorá mi pomohla finančne a modlitbami, tiež mojich priateľov, známych, tých, ktorí prosili o modlitby ale aj tých, ktorí ešte nepoznajú Boha a odmietajú Pannu Máriu. Gospa nás všetkých miluje a na každom kroku v Medžugorí nás sprevádzajú jej slová : "Keby ste vedeli, ako vás milujem, plakali by ste od radosti". Prosila som aj za tých, ktorí majú túžbu v srdci putovať za Majkou do Medžugoria, aby im Matička poslala svoje pozvanie a dotkla sa ich sŕdc, aby to aj poznali.

Vďaka ti, Matička, Kráľovná pokoja a pomoci, že nás miluješ a bezpečne nás vedieš za svojim Synom, ktorý je Cestou k Bohu. Otče, ďakujem za tvoju lásku, ktorá je večná a tvoje milosrdenstvo, ktoré je nekonečné a s celého srdca ďakujem, že si nám dal Matku, ktorá nás všetkých nežne miluje a učí nás už toľko rokov.

Gospa, Majka moja.....

Majka Sluková, Žilina