Svedectvo z 19. sympózia

Priatelia, chcela by som sa s vami podeliť so svojím svedectvom:

V dňoch 13.-15. októbra 2017 sa uskutočnilo 19. celoslovenské sympózium oslobodenia človeka v Levoči. Už program a pozvaní hostia napovedali, že to bude silné. A veru aj bolo. Téma bola „Žijem v triezvosti, plním božiu vôľu?“

Do Levoče sme zo Žiliny prišli na otváraciu svätú omšu v sobotu ráno, lebo v piatok 13. októbra bolo 100 rokov od fatimského zjavenia a keďže som sprostredkovala pozvanie pánovi dekanovi Baginovi, v piatok sme sa stretli vo Višňovom. Toľko ľudí, koľkí priši do Višňového, som ešte nezažila, hoci chodievam každý mesiac už dva roky. Na konci som svedčila o tom, ako Panna Mária koná v mojom živote. Pán dekan mi povedal, keďže je súdny vikár, že pre súdne povinností sa nemôže uvoľniť ani na sobotu. A tak sme s priateľkami Marikou, Magdou, Ivou a Lackom pricestovali do Levoče až v sobotu ráno.

Na otváracej svätej omši nás pozdravil a svojou homíliou sa nám prihovoril generálny vikár otec Anton Tyrol. Rozobral sobotné evanjelium. Začal o žene, ktorá oslavovala Pannu Máriu za to, že vychovala svojho syna. Ale Pán Ježiš povedal, že blahoslavení sú tí, ktorí počúvajú jeho Slovo. Teda obracia pozornosť na počúvanie Božieho slova. A naviazal na závislosť od rôznych návykov, látok, vecí..., čo to urobí s človekom. Každý máme problém so sebou samým, so svojimi návykmi a psychológovia hovoria aj o spoluzávislosti, čo je veľmi ťažké, lebo hovorí o živote so závislým, ktorý je plný problémov. Celé dejiny sú jednou veľkou drámou vyslobodenie sa od hriechu. Okrem Panny Márie, všetci s tým máme problém. Ten človek, ktorý počúva Božie slovo a usiluje sa ho zachovávať je ešte blaženejší ako ten, ktorý dal prirodzený život. A pre nás je to ešte viac potešiteľné, lebo každý jeden z nás môže počúvať Božie slovo a zachovávať ho, lebo to je riešením našej závislosti od čohokoľvek a môžeme sa stať celkom slobodnými. Uviedol konkrétny prípad kňaza a autora kníh Karla Satoria, ako sa oslobodiť. Tak ma táto homília zaujala, že si knihu Povolaním človek, chcem prečítať.

Tohoročné sympózium otvoril novozvolený národný moderátor Hnutia Svetlo-Život otec Zdenko Králik z našej žilinskej diecézy. Vo svojom príhovore rozobral možnosti abstinencie – zrieknuť sa konzumovania alkoholu alebo dobrovoľné obetovanie sa za závislých a byť svedectvom pre ostatných. Spomínal ctihodného otca Františka Blachnického. Aj týmto malým skutkom obetovania sa, môžu od Boha vyprosiť pomoc pre tých, ktorí si už nevedia pomôcť sami. Veľmi dojímavý bol príhovor sestry Veroniky Barátovej z Komunity blahoslavenstiev. My si často kladieme otázky, prečo to dopustil, prečo Boh mlčí? Čo tým sleduje, prečo mi to dáva, keď už nevládzem? A neraz sa nám zdá, že Boh nepočúva modlitby. Lenže závislosť je silnejšia ako človek a sám človek sa ťažko oslobodí, pokiaľ to neodovzdá Bohu. Koľkokrát voláme k Bohu, , kde je tá láska, prosíme o zmilovanie a nič sa nedeje, neraz v srdci je odsúdenie Boha: nevypočul, nezabránil, nechal ma v tom, čo so mnou bude, nechá ma zatratiť.... „Boh žiadne utrpenie nechce.“ Boh je láska, ktorá sa skláňa do najväčšej biedy človeka svojím milosrdenstvom, ktoré nám chce pomôcť žiť, oslobodiť sa. Ak je láska, nemôže chcieť utrpenie. Veď obyčajná ľudská láska je, že milujeme svoje deti a nechceme, aby trpeli. Preto keď je Boh dokonalý, pôvodca všetkého dobra, prečo mu chceme prisúdiť utrpenie? Boh nechce, aby človek trpel, on neposiela utrpenie, akoby v tom mal záľubu, nespôsobuje utrpenie. Teda prečo ich dopúšťa, prečo im nezabráni? No kresťania si často odpovedajú sami: Boh ma skúša...Utrpenie samo nie sú frázy, samo je skúškou...potrebuje ju Boh, aby ma takto skúšal? Veď on vie, ako na tom som. Ďalšia fráza : Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje. Ak túto frázu povieme niekomu, kto veľmi trpí a má bolesti, môže povedať - Nechajte si takého Boha, ja ho nechcem. Ďalšia fráza - Boh všetko na dobré obráti, bolo by treba dodať, pre toho, kto verí. Ale čomu verí? V koho verí? Či nie náhodou v svoju predstavu Bohu? Ale ak skutočne veríme, Ježiš môže obrátiť, oslobodiť, ale nie podľa našej vôle. Ako žijeme, aký je tento svet? Stíname hlavy, upaľujeme...aj toto by Boh chcel? Ako obráti zlo na dobro? Pre koho?

Človek – krstom je spojený s Ježišom, je ponorený v Ježišovi, aby sme sa stali Božími deťmi a spolu s ním sa spojili s Otcom a išli do neba. Každý však má narušenú ľudskú prirodzenosť – to znamená, že niečo v nás je narušené, je v nás sklon ku hriechu, trpíme chorobami, psychickými, duševnými záťažami. Hriech má dôsledky a ide z generácie na generáciu. Chorľavieme, no aj trpíme a sme chorí, ale aj dobrí aj zlí. Nie je to Boží trest, ktorým by Boh niečo sledoval, ale je to dôsledok nášho zlého správania a nepočúvania Božieho slova a nerešpektovania Božích prikázaní . Ak alkoholom zničím svoj život aj život všetkým okolo mňa, je to Boží trest? Nie, je to dôsledok môjho zlého života, nášho jednania. Neobstojí ani tvrdenie - je to osud, je to údel. Boh chce, aby sme boli tvoriví - aby sme s ním spolupracovali a tvorili život okolo nás. No my môžeme byť aj tými, ktorí nebudeme spolupracovať a budeme ničiť život. Prečo všetko zlé pripisujeme Bohu? Ako teda vnímať Boha? Pán Ježiš sa stal človek, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, nie narušenú, aby bol jeden z nás, aby mohol vstúpiť do našich životov a preniesť nás z otroctva do slobody, ľudí narušených, neslobodných. Nejde to všetko rýchlo opraviť. Musel by nás zbaviť svojprávnosti, voliť si dobro alebo zlo, lebo máme slobodnú vôľu a tú schopnosť. Často si chceme robiť po svojom. Viem, že nemám ohovárať...aj tak to budem robiť, viem, že nemám problémy riešiť alkoholom, aj tak to budem robiť...Ako to môže Boh opraviť, keď nám necháva slobodnú vôľu? Ale neklaďme Bohu to, čo nerobí. Boh je tu už 2000 rokov v Ježišovi Kristovi, stojí a klope, chce, aby sme mu otvorili svoje srdce, svoj život, klope nežne, ponúka život a čaká, čo urobíme.

Slová sestričky ma veľmi zasiahli a verím, že aj ostatní, keď počuli jej dojímavý príbeh, neostali ľahostajní. My máme nádej! A tú nám nikto nezoberie. Ježiš zomrel za každé utrpenie, bolesť, chorobu, trápenie. Postrehla som, že povedala aj o závislosti, že nie je dedičná, ale môže sa objaviť v rodine, pretože keď deti odpozorujú, ako riešili problémy rodičia, môžu byť náchylné v budúcnosti sa tiež takto správať. Hovorila o utrpení, chorobe alkoholizmu a jeho dôsledkoch veľmi konkrétne, čo spôsobilo aj slzu v nejednom oku.

Pred obedňajšou prestávkou nás prišiel pozdraviť pán dekan otec František Dlugoš a v krátkosti rozobral spolky triezvosti na Slovensku.

Po jeho vystúpení prišiel potešiť rozprávaním o úcte k Panne Márii profesor otec Amantius Akimjak. Ja ho veľmi rada počúvam, je veľký mariánsky ctiteľ a s veľkou láskou hovorí o úcte k Panne Márii, o tom, aké je dôležité sa denne zasväcovať Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie a aj našich blízkych.

Veľmi milé bolo stretnutie s pani Zuzanou Podlewskou z Poľska, blízkou spolupracovníčkou ctihodného otca Františka Blachnického.

Na záver prednášok vystúpil pán doktor Vladimír Stanislav, psychológ z Prednej hory, ktorý mal prednášku k doliečovaniu a spoluzávislosti. Pána doktora osobne poznám z nášho XVIII. kongresu abstinetov v Strečne v roku 2014, kedy som ešte pracovala vo výbore a pripravovala kongres.

Na sobotný večer som sa veľmi tešila, pretože som predpokladala, že pôjdem na Mariánsku Horu. Pre mňa veľmi symbolické zakončenie storočnice fatimských zjavení. Chcela som porozprávať svedectvo aj mojim milým priateľom o tom, ako sa nechávam viesť Pannou Máriou a držím sa jej pevne za ruku. No priateľka Marika si netrúfala autom v noci cestovať do Žiliny, tak sme pred krížovou cestou na Mariánsku Horu odišli späť do Žiliny.

Toto sympózium bolo veľmi plodné a som presvedčená, že aj výber prednášajúcich bol veľmi dobrý.

Ďakujem všetkým, či otcovi Romanovi, priateľom z Útulku sv. Františka, pánovi riaditeľovi, že umožnil nocovať v útulku, priateľovi Števkovi, Jožkovi, za zabezpečenie, tiež levočskej Kruciáte, otcom Zdenkovi, Akimiakovi, Františkovi, ktorí nám darovali krásne slová, sestričke Veronike za jej osobné svedectvo a všetkým, ktorí nám pripravovali občerstvenie, starali sa o nás, aby sme mohli prežívať tento požehnaný čas.

Nech Pán všetkým stonásobne odmení už tu na zemi a vo večnosti.

S láskou
Majka