Povzbudenie z 18. celoslovenského sympózia Kruciaty oslobodenia človeka

Už niekoľko rokov sa zúčastňujem sympózia Kruciaty oslobodenia človeka a môžem povedať, že tento rok na mňa zapôsobilo mimoriadne silno a povzbudzujúco. V týždni pred sympóziom som bola na seminári exorcistov, kňazov, psychiatrov, psychológov a laikov na Zemplínskej Šírave. Nechápala som, prečo tam mám ísť, ale hlas Ducha Svätého bol veľmi silný a aj keď som tomu nerozumela, išla som. Seminár bol do piatku doobeda a poobede už začínal program sympózia Kruciaty – spoločenstvo Pavol z Levoče pripravilo chvály a mons. Tyrol prednášal o duchovnom živote apoštola Pavla. My sme mali po seminári odporúčané ísť do Klokočova na večernú liturgiu na modlitby o uzdravenie. Priznám sa, rozmýšľala som, či mám vôbec ísť do Levoče. Prenocovala som u priateľov v Trebišove. Keď som ráno vstala, cítila som, že ma volá Panna Mária a tak som vycestovala a urobila dobre, že som poslúchla. Prišla som tesne pred otvorením sympózia. Otvoril ho páter Roman, zaspievali sme hymnu Kruciaty. Hosťom bol otec Peter Komanický, svoj príhovor k prítomným začal oslavou života. Povzbudil nás, že máme od Boha prijať to, čo nám dáva. Spomenul aj modlitby za nenarodené deti, keď sa modlíme pred pôrodnicami na celom Slovensku od 25. marca. Je to vlastne konkrétna pomoc tam, kde je to potrebné. Poďakoval všetkým, ktorí sa modlia, prinášajú obety, svedectvá o tom, ako Boh koná. Je to naša konkrétna pomoc pre tých najbezbrannejších, ktorým nie je niekedy dovolené sa narodiť. Majme srdce otvorené na výzvu pre každého jedného z nás, ktorého sa dotkol Boh, lebo v srdci cítime, že máme pomáhať. Všetko, čo robíme s láskou, sa bude vo večnosti počítať. A modliť sa za nenarodené deti je určite Božia vôľa.

Vypočuli sme si krásnu báseň o mame, ktorá nás voviedla do témy, pri ktorej nejednému z nás, behal mráz po chrbte. Pani Danka Zubčáková – silná žena, ktorá mala veľké problémy s alkoholom, ale sa jej dotkol Boh po strašných rokoch okovy Zlého a utrpenia a jej život sa úplne zmenil. Hovorila úprimne o sebe, o ťažkých okovách závislosti, ktorými prešla. Je vďačná Bohu, pretože práve Boh vykonal v jej živote veľké veci a jeho meno je sväté. Cítiť to z každého slova z jej vyznania. Napísala o tom aj knihu Vytrhnutá z hrôz závislostí. Keď som ju čítala, bolo mi všelijako, lebo ja som tiež vytrhnutá z chorôb, tiež som mu dala svoje ÁNO a odovzdala život, aby on konal podľa jeho vôle. Verím, že sa slová pani Danky dotkli mnohých sŕdc. Teším sa, že sme sa ako facebookové priateľky s Dankou, mohli v skutočnosti objať.

Ďalšie hodnotné svedectvo nám podali manželia Janka a Fredo zo Svidníka. Navštevujú komunitu Cenakolo v Piešťanoch, lebo ich syn hľadá zmysel života v Dome sr. Elvíry v Saluzzo v Taliansku. Uvedomili si, že tak nepomáhajú len synovi, ale oni sami sa uzdravujú zo zranení, učia sa ako žiť ďalej, ako získať zdravé sebavedomie a ako budú spolu nažívať, ak syn bude doma. Bolo to veľmi pekné rozprávanie a bolo vidieť, že oslovilo viacerých prítomných.

Potešili sme aj otcovi Vladkovi Maslákovi z útulku Dobrého pastiera z Kláštora pod Znievom, ktorý prišiel medzi nás. Rozprával o ich živote, práci, o ich zariadeniach a podával to aj úsmevne, keď hovoril o tom, ako si vie získať chlapcov bezdomovcov, či to bolo svedectvo o ich „krčme“, o cukríkoch. Myslím si, že chlapci z útulku počúvali, lebo povedal, že u neho všetci pracujú, dokážu si aj nasporiť a kúpiť si po čase nejaký malý domček alebo byt a tak sa osamostatniť. No všetci sa radi vracajú tam, kde našli svoju rodinu.

V poslednej časti dňa programu rozprával pán magister Knapík – psychológ z Prednej hory o rodinnej terapii závislých a spoluzávislých zo svojej praxe. Práve pri tejto odbornej časti, lebo tohoročné sympózium bolo veľmi zamerané na duchovnú stránku človeka, som si uvedomila, že aké je dôležité to, čo hovoril páter Elias Vella na seminári. Boh koná a všetko zapadá ako ozubené kolieska. Práve páter Vella hovoril, že zlo je veľmi rozšírené vo svete, pretože sa ľudia otvárajú pomerne ľahko na jeho pôsobenie. Hovoril, že alkoholizmus a vôbec všetky závislostí sú pôsobenie Zlého, pretože sa človek otvoril nejakým spôsobom na jeho pôsobenie. Zotročený človek vie o tom, že robí zle, ale si sám už nedokáže pomôcť. Páter hovoril, že je veľmi potrebné, aby spolupracovali kňazi, exorcisti s psychiatrami a psychológmi, pretože rozlíšiť psychické ochorenie od duševného je veľmi ťažké a naopak psychiatri a psychológovia sa nemajú uspokojiť s tým, keď nájdu symptómy, predpíšu lieky, mali by spolupracovať s kňazmi, ako je to už zaužívané vo svete. Rozlíšiť psychické ochorenie od duševného je veľmi ťažké.

Tento, z Božej milosti úžasný deň, sme zakončili večer krížovou cestou po Levoči. Jednotlivé zastavenia o Božom milosrdenstve sme sa modlili pred reštauráciou, hotelom, predajňou, kde sa predáva alkohol. Takáto krížová cesta bola prvá v mojom živote a bolo to veľmi silné. Uvedomila som si to pri nesení kríža, že sa máme modliť za ľudí, ktorí nie sú slobodní a sú zotročení okovami Zlého, pretože tak im pomáhame niesť svoj kríž, ktorým závislosť určite je. Preto sa obraciam na všetkých, aby sme neustávali v modlitbách, lebo viem, že Božia vôľa je to, ak si navzájom pomáhame svojimi modlitbami a svedčíme, že Boh koná v živote každého, kto mu to dovolí, pretože Boh je Láska a jeho milosrdenstvo je nekonečné.

V nedeľu po ranných chválach sme sa stretli na zhodnotení končiaceho 18. sympózia Kruciaty oslobodenia človeka. Prišiel nás pozdraviť moderátor Diakonie oslobodenia pri Hnutí Svetlo - Život otec Jozef Heske. Všetci účastníci sme sa zhodli na tom, že to bolo veľmi duchovné sympózium, aj keď bolo menej účastníkov ako po ostatné roky, boli však tí, ktorí mali byť. V budúcnosti sa musíme všetci posnažiť, aby sme lepšie spropagovali 19. celoslovenské sympózium. Už sa teším na stretnutie s priateľmi na budúcom sympóziu, ak Pán Boh dá.

Chválim ťa, Pane a ďakujem ti, za tento požehnaný čas.