Diakonia v zápase o dôstojnosť človeka
vo svetle učenia F. Blachnického a W. Danielskeho

Jozef Heske, moderátor diakonie oslobodenia HSŽ

Téma sympózia KOČ je Zápas o dôstojnosť človeka. Ide tu o človeka v telesnej a duchovnej núdzi. Ide o človeka, ktorému niečo chýba, aby žil naplno svoju dôstojnosť.

Vtedy má náš život zmysel, keď sa stane diakoniou. Služba núdznym robí náš život plnohodnotným. Wojciech Danielski, nástupca po F. Blachnickom tvrdí, že povolanie k diakonii sa týka života každého kresťana. Človek vtedy nájde plnosť svojho života, keď sa stane veľkodušne dobrovoľným darom pre iných. Podľa otca Františka Blachnického služba v sebe skrýva tajomstvo živej Cirkvi a je jej základnou úlohou. Otec František používa pojem diakonia, ktorý vyjadruje službu lásky a pomoc ľuďom v núdzi. Je to nedeliteľná súčasť kresťanského poslania; služba blížnym v núdzi. Grécke slovo z kníh Nového zákona Písma sv. - DYAKONYA - znamená kresťanské pomáhanie chudobným a chorým.

Blachnicki k dôležitým službám v našom spoločenstve okrem iného priraďuje aj diakonie oslobodenia, evanjelizácie a milosrdenstva. Otec Blachnicki pripomína, že stále hrozí pokušenie zle chápať službu ako možnosť ovládať druhých. Postoj služby má svoj vnútorný prameň v láske, lebo láska je dávanie seba a navonok sa prejavuje skrze službu. Služba neponižuje človeka, ale ho dvíha. Slúžiť znamená kraľovať. Ježiš Kristus je príkladom v službe. On pomazaný Duchom Svätým sa stáva Služobníkom. A tak Ježiš Kristus skrze Ducha Svätého nás nabáda k postoju nezištnej služby. Nikto nemá hľadať svoje osobné dobro, ale dobro všetkých. Zvlášť núdznych. S diakoniou je spojená aj obeta, v čom je nám vzorom ukrižovaný Kristus. Preto jednota s Kristom - Služobníkom nás posilňuje v službe.

Kňaz František dáva diakonii aj ekleziálny (cirkevný) charakter, lebo je vždy vykonávaná v rámci spoločenstva, ktoré je základnou bunkou Cirkvi. Táto myšlienka by nás mala podnietiť k tomu, aby sme zápas o dôstojnosť človeka uskutočňovali v spoločenstve a ako spoločenstvo. Otec dáva dôraz na to, že spoločenstvo a služba patria spolu, nemôžeme ich od seba oddeľovať. Tu nie je miesto pre sólo prácu. Člen KOČ nemá byť „sám vojak v poli“, ale má byť zapojený do spoločenstva. Keď už nie v skupinke KOČ, tak aspoň v najbližšom spoločenstve, ktoré pôsobí vo farnosti alebo v najbližšom okolí. Otec Wojciech Danielski hovorí, že je veľmi dôležite, aby člen a kandidát KOČ mal duchovnú formáciu. Aby rástol v duchovnom živote. Inak jeho práca a služba bude iba ľudomilnosť, iba ľudská aktivita. Spoločenstvo môže veľmi pomáhať pri duchovnej výchove. Podľa o. Wojciecha diakonia vychádza z viery a zároveň znamená rast viery nielen pre toho, kto slúži, ale aj pre toho, komu sa slúži. Má vychádzať tiež zo srdca, v ktorom je prítomný Ježiš Kristus. Diakonia je aj znakom duchovnej zrelosti spoločenstva KOČ. Skupiny KOČ majú byť novými spoločenstvami nových ľudí, ktorí žijú jednotu medzi svetlom a životom. Preto je veľmi nutná duchovná formácia !!!

Skutočná diakonia je založená aj na úsilí podriadiť svoj život pravde, lebo vtedy je človek slobodný, keď žije pravdu a slúži jej. Ak žijeme jednotu medzi svetlom a životom (medzi tým, čo veríme a čo žijeme), tak sa stávame slobodnými ľuďmi. Veľmi sú potrební ľudia, ktorí žijú slobodu a ňou v pravde môžu slúžiť druhým. Pomáha to tým, ktorí svoju dôstojnosť zahodili a je potrebné im pomôcť. Potrebujú vidieť životný príklad. Tu vidíme dôležitosť života v pravde, na čo nemôžeme zabúdať. Služba oslobodenia sa prejavuje tak, že človek, ktorý prežil osobnú tragédiu, má skúsenosť hriechu, po duchovnom oslobodení môže pomáhať iným, aby duchovne rástli. Sám oslobodený človek je znakom nádeje pre tých, ktorí sú zotročení.

Slobodný a nový človek je v kontraste so spoločnosťou, v ktorej žije. Nový človek je citlivejší a zodpovednejší. Má Kristov pohľad s otvoreným srdcom. Prichádza k človeku, ktorý je zotročený a vo svojej dôstojnosti ponížený satanom. Satan zabíja pravdu a preto je človek zotročený klamstvami a polopravdami. Súčasný človek je ponížený propagandou a reklamou, ktorá neverí, že človek má svoj názor a svoje myslenie. Človek je oslobodený z klamstva skrze hlásanie pravdy v láske, ktorú je ťažko niekedy prijať. Nový človek s celým spoločenstvom sa otvára na ľudí, ktorí svojou samotou sa nachádzajú v strachu. Nemajú sa o nikoho oprieť. Sú závislí na ľuďoch, ktorí im poškodia. Preto ohrozený človek potrebuje nové spoločenstvo nových ľudí.

F. Blachnicki dáva kľúčovú úlohu diakonii oslobodenia skrze dielo KOČ. Spája ju so slobodou človeka. Človek je zotročený strachom, ktorý je v srdci. Strach nás núti žiť v klamstve a hriechu, čo ničí našu dôstojnosť. Preto KOČ je zápas o slobodu a pravdu.

Použijeme obraz démona, od ktorého sa ľudia nedokážu sami vyslobodiť. Život v celej spoločnosti je ním zotročený. Tento démon organizuje celý náš život, má vplyv na naše zvyky a tradície. Tento démon vstúpil do našej mentality. Rieši naše problémy. No v skutočnosti je to klamstvo. KOČ nám ohlasuje Ježiša Krista, ktorý je víťaz. On zvíťazil nad týmto démonom.

Kňaz Wojciech hovorí o trojakej zodpovednosti členov KOČ: 1. za vlastné svedomie, 2. za blížneho v jeho potrebách a 3. za dedičstvo, ktorým je vlasť. Nový človek je slobodný človek svedomia, žije podľa svedomia, je apoštol svedomia. W. Danielski spája novú kultúru s kultúrou národa. Aká je naša kultúra národa? Kultúra smrti alebo kultúra života? Odpoveď si nájdime sami. Slobodný človek v novej kultúre koná v súlade so svedomím, nie je človekom masy a lacnej reklamy a chce dať niečo zo seba. O tom je nová kultúra, ktorá môže zachrániť národ.

O kultúre smrti a násilia Danielski hovorí, že je šírená zlým duchom. Kresťania sú vyzvaní, aby sa postavili proti nej a aby budovali novú kultúru života. Majú byť vnímaví voči tým, ktorí chcú duchovne a psychicky zomrieť. Človek je povolaný k tomu, aby žil. Nemá si vyberať smrť, ale má vedieť prijať utrpenie a smrť. Kresťan má žiť a umierať pre Pána. Znamená to patriť celý Kristovi.

Blachnicki vyzdvihoval aj tému čistoty, ktorá má miesto v novej kultúre a kultúre života. V tejto oblasti nášho života sme svedkami toho, ako démon nečistoty priam ničí ľudskú dôstojnosť človeka. Prijmime povzbudenie, aby sme v oblasti mravnej čistoty podľa kňaza Danielskeho nielen viedli diskusiu o tejto téme, ale aj niečo pre to urobili. Zvlášť je to pre tých, ktorí sa venujú výchove človeka. Formovať človeka znamená mať účasť na duchovnom boji o jeho dušu. Jasným pohľadom sa pozerajme na človeka, muža a ženu. V mužovi pozorujme odblesk Ježiša Krista a v žene si všímajme obraz Panny Márie. Nový človek sa nespráva ako pohan, ale uvedomuje si, že je tajomstvom a darom, a preto má mať nový postoj k svojmu telu a k telu druhých. Má si uvedomovať svoju dôstojnosť. Tu nemá miesto beznádej a nezodpovednosť.

Otec Wojciech sa pýta: Ako môžeme vydvihnúť poníženého človeka? Ako má vyzerať naša úloha, aby sme pomohli poníženému človekovi. Sú to známe prvky:
a. modlitba. Príhovorná a kajúca modlitba má veľký význam. Modlitebné stretnutia nie sú na to, aby len boli. Modlitbou máme podporiť šírenie diela KOČ. Modlitba nemá byť iba sama pre seba. Má vyústiť do služby.
b. evanjelizácia. Modlitba pripravuje evanjelizáciu. Evanjelizácia prináša človekovi radostnú zvesť o jeho dôstojnosti. O tom, že aj on má miesto v božom pláne spásy a že je dôležitým pre Boha. S touto pravdou sa prináša aj moc oslobodenia. To nie je len radostné slovo o slobode, ale to je slovo s mocou.
c. služba oslobodenia. Ruka v ruke ide služba evanjelizácie so službou oslobodenia. Táto diakonia sa týka otroctiev, ktoré by sme mohli nazvať spoločenským hriechom a zlom v našej spoločnosti. Toto zlo zničilo a ničí ľudskú dôstojnosť...

Na záver vyberáme úryvok z modlitby kňaza Wojciecha Denné zjednotenie sa kňaza s Kristom - Služobníkom: „Pane....Prijmi ma dnes celého do služby, aby som dokonalejšie kráčal po tvojich stopách... Zvíťaz vo mne nad mojím egoizmom, ambíciou a samovôľou. Sprevádzaj ma len Tvojou cestou. Nedovoľ mi, aby som strácal čas a silu pre to, čo nie je Tvoja vôľa, podľa ktorej ma vedieš k plnosti spásy a života, ako si viedol celkom Tebe oddanú Pánovu Služobnicu, Máriu, Tvoju Matku... Nedovoľ, aby som utekal od ľudí, ktorí ma potrebujú... Pomôž mi, aby som im slúžil s veľkodušnou oddanosťou...“Amen.

13. sympózium KOČ, Levoča, 15.10.2011.