Kruciáta v Niepokalanove

„EUCHARISTIA – ŽRIEDLO VOĽNOSTI“

Vo včasné sobotné tiché a sviežim ovzduším zaváňajúce ráno sa do minibusu s levočskou ŠPZ-kou posadilo 15 sŕdc. Neboli to obyčajné ľudské srdcia, ale srdcia túžiace po svetle ducha, moci sily a po ovzduší pokoja. Mali namierené do Poľska a ich spoločným cieľom bol Niepokalanov – dedinka v blízkosti Varšavy, ktorá už čakala na ich príchod. V dňoch 10. a 11. septembra 2005 sa totiž v priestoroch kláštora Niepokalanov uskutočnilo XXV. Medzinárodné stretnutie Kruciáty oslobodenia človeka s názvom „Eucharistia – žriedlo voľnosti“.

Hoci poľskí organizátori čakali návštevu z viacerých krajín, jedinými zahraničnými účastníkmi boli členovia a sympatizanti slovenskej Kruciáty a členovia Kruciáty z amerického Chicaga. Členmi Kruciáty nie sú len abstinujúci alkoholici, ale aj ľudia bojujúci proti akejkoľvek inej závislosti a hlavne ľudia dobrovoľne sa obetujúci z lásky k svojim blížnym, ktorí sú závislí na čomkoľvek, čo ich vzďaľuje od Boha a človeka.

V sobotu večer po otváracej Svätej Omši sa naše z desaťhodinovej cesty unavené srdcia rozihrali pri koncerte mladých poľských muzikantov v Niepokalanovskej bazilike. Adorácia Sviatosti Oltárnej, ktorá trvala približne od 23:00 až do štvrtej hodiny rannej, Svätá Omša, ranné chvály v Kaplnke Sv. Maximiliána Mária Kolbeho, krížová cesta a počas nej vypočuté svedectvá ľudí, sa stali potvrdením Božieho milosrdenstva a lásky. Krížová cesta prebiehala v klauzúrových priestoroch kláštora, takže sme mohli nahliadnuť aj do zákulisia života miestnych bratov minoritov.

Zvedavosť nás hnala aj do Múzea sv. Maximiliána, ktoré sa nachádza na území kláštora. Boli sme uchvátení výnimočnými a vzácnymi schopnosťami tohto svätca, jeho životom a prácou, jeho odvahou. Najfotografovanejším miestom v teritóriu kláštora bol papamobil Sv. Otca Jána Pavla II., staré požiarnícke autá, ako aj vlastná fungujúca požiarna zbrojnica kláštora. Po hlavnej nedeľnej Svätej Omši, na konci ktorej mnohí z prítomných podpísali deklaráciu o dobrovoľnej abstinencii a odovzdali ju do rúk poľského biskupa, v niektorých slovenských srdciach vyklíčila, v iných sa zasa utužila odhodlanosť. Odhodlanosť pomáhať iným srdciam bojovať proti akejkoľvek závislosti.

Takto povzbudení sme nastúpili do priestorovo mini, ale zato humorom sršiaceho maxi autobusu. Cesta späť bola totiž sprevádzaná slovným komentárom pátra Romana, ale aj rozprávaním vtipov niektorých pasažiérov autobusu. Na ceste späť sme sa na krátku chvíľu zastavili v Bazilike Czienstochowskej Panny Márie a len za jazdy sme si obzreli večerné mesto Krakov. Hranicu so Slovenskom sme prekročili niekedy po polnoci z nedele na pondelok.

Hoci táto cesta bola nesmierne fyzicky náročná, všetci sme radi, že sme sa jej zúčastnili. Určite to nebola náhoda, že práve v takej zostave (členovia Kruciáty a zástupcovia minoritskej mládeže v Levoči). Pomohlo nám to, lepšie sa spoznať a viac sa k sebe priblížiť. Veríme, že ovocie tejto cesty sa prejaví v pripravovanom celoslovenskom stretnutí Kruciáty oslobodenia človeka v Levoči.

Maja a Zuzana

z tejto púte ponúkame nasledujúce zábery