KOČ na 8. kongregácii zodpovedných Hnutia Svetlo-Život
V Smižanoch, vo svätyni Božieho milosrdenstva, sa 20. apríla 2024 konala 8. kongregácia zodpovedných Hnutia Svetlo-Život na Slovensku.
Témou stretnutia bola služba – diakonia, čo vychádza z hesla formačného roka: „Povolaní k misii“. Po modlitbe vzývania Ducha Svätého a úvodnom slove národného moderátora o. Zdenka Králika sa asi osemdesiatim účastníkom prihovoril Tomáš Pružinec, stály diakon slúžiaci v Ordinariáte Ozbrojených sí a zborov SR. Témou jeho prednášky bola Diakonia – služba.
Niekoľko myšlienok z jeho katechézy na povzbudenie:
Opierajúc sa o Božie slovo – 1Pt, 2 – povedal, že my ako kresťania , máme dve identity:
- kňazskú – máme účasť na kňazstve Ježiša Krista – všeobecné kňazstvo
- služobnú – sme povolaní, aby sme slúžili – to je naša DNA – podľa vzoru nášho Pána Ježiša: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili ako som ja urobil vám.“ Jn 13,14-15
Vysvetľoval podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi a Ježišovo správanie pri poslednej večeri. Božie slovo nám nastavuje zrkadlo – konfrontuje nás s naším správaním. Na zamyslenie, „vyrušenie“ z našich vychodených koľají nám ponúkol niekoľko otázok, napr.:
- Ježiš vstal od večere (niečo dobré, príjemné), odložil vrchný odev, aby slúžil...
- od akého náboženského modelu, zaužívanej schémy, máme vstať my?
- od akého videnia Cirkvi vstať, odložiť (je tu aby dominovala alebo slúžila?)
- aký obraz spoločnosti máme odložiť? Je to nepriateľ, ktorý nás ohrozuje alebo svet, ktorý Boh tak miloval, že dal svojho Jednorodeného Syna?
- Čomu sa máme otvoriť? - Ježiš si vzal pracovnú zásteru, aby slúžil... Čo konkrétne máme robiť my? Nemusíme robiť z diakonie veľký ideál, môžu to byť úplne ľudské veci, napríklad spolupráca s inými, aj neveriacimi napríklad aj pri čistení mesta... Podľa encykliky 2. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes Cirkev sa musí stať čoraz zrelšou pri styku so svetom.
Po diskusii nasledovali workshopy – stretnutia diakonií – fungujúcich aj tých, ktoré sa tvoria v skupinách – vytvorilo sa 9 skupín.
My sme sa stretli v skupinke Centrálnej diakonie oslobodenia deviati. Najprv sa každý stručne delil s tým, čo mal dopredu premodliť a premyslieť – ako vidí ďalšiu prácu v KOČ, čo očakáva, čo by bolo dobre zmeniť, pre čo sa otvoriť. V druhom kole sme sa snažili stručne sformulovať konkrétne podnety, kroky.
Pri syntéze, kde každá skupina predstavila svoje návrhy, za KOČ sme predstavili tieto:
- vernosť charizme, byť slobodní, nechať sa oslobodzovať, aby sme neboli zameraní na výsledky
- potreba vydávať svedectvo o Božích skutkoch v našom živote
- modliť sa navzájom za seba a spolupracovať (jednotlivé stanice a skupinky KOČ)
- prejaviť skutočný ľudský záujem jeden o druhého, prihovoriť sa, napísať, osloviť, zavolať
- modliť sa na skupinkách modlitbu príhovoru
- poprosiť kňazov, aby ponúkli ľuďom, ktorí trpia závislosťou, spoluzávislosťou informáciu o Kruciate ako ceste k oslobodeniu
- ísť (v spolupráci s hudobnou, rekolekčnou diakoniou) s evanjelizačným programom na netradičné miesta, napríklad do škôl, do charitných zariadení pre bezdomovcov, do skupín AA...
- opustiť bublinu, priblížiť sa k ľuďom na periférii
- zmeniť svoje videnie sveta.
- Na budúci rok uskutočniť rekolekcie diakonie oslobodenia





Text: Beáta Maliková
Foto: Mery Poláčková